Nie je tradičnejšie menu, ako to, ktoré Slováci varia na Vianoce. S malými obmenami platí pre celú krajinu a sprevádzajú ho rôzne zvyky, ktoré s jedlom súvisia.

Nie nadarmo sa zvyklo hovoriť, že na Štedrý večer sa má každý najesť dosýta. Svedčí o tom zaužívané prirovnanie: najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko totiž znamenalo vystavenie rodiny nebezpečenstvu, že bude nedobrý rok.

Pred večerou

Štedrá večera je u nás odjakživa rodinná záležitosť. Podľa kresťanských tradícií jej predchádza spoločná modlitba. V niektorých domácnostiach po nej hostiteľka namočí strúčik cesnaku do medu a urobí ním krížik na čelo mužovi a deťom. Hostiteľ zasa rozkrojí najkrajšie jablko a každému z neho kúsok dá. Zvyk symbolizuje, že rodinu tvorí každý jej člen a kúsky tvoria celé jablko. Na slávnostnom stole nechýbali oblátky, med a cesnak, ktoré sa tiež jedli pred Štedrou večerou. Vianočná polievka môže byť kapustnica, hríbová, slivková či hrušková polievka. Varí sa aj rybacia polievka a v niektorých rodinách sa varí ľahká šošovicová polievka.

Štedrý večer

Bol vždy magický a sprevádzali ho tajomstvá a povery. Napríklad, že na stole musí byť prestretý párny počet tanierov, pretože pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval  zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše pre prípad, že by počas večere prišiel náhodný hosť.Touto formou sa však niekde vzdáva aj úcta zosnulému členovi rodiny, ktorý v tom roku zomrel. Od štedrovečerného stola sa nesmie počas večere odbiehať, čo platí aj pre hostiteľku. Aj v tomto prípade by to mohlo znamenať choroby  a smrť. Všetko, čo sa je, je preto na stole a štedrovečerné posedenie trvá dovtedy, kým posledný člen rodiny nedoje svojho kapra a šalát. Niekde je zvykom jesť kapustnicu, alebo šošovicu, prípadne hrachovú polievku. Strukoviny totiž symbolizujú blahobyt. V niektorých rodinách sa z tohto dôvodu jedávajú na Nový rok.

Ďalšie vianočné zvyky

  • S jablkom sa spája ešte jeden zvyk. Krája sa priečne na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvorí hviezda, znamená to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu v budúcom roku navštívi choroba alebo dokonca smrť.

  • Vianočný chod u väčšiny Slovákov pozostáva zo zemiakového šalátu a ryby v podobe kapra alebo rybieho filé, prípadne rezňov alebo údeného mäsa. Dnes sa už v mnohých domácnostiach podáva aj treska, losos, tuniak alebo pstruh.

  • Orechy, predovšetkým tie vlašské, majú na vianočnom stole tiež svoje miesto. A nielen na ňom. Najstarší člen rodiny hádže orechy do všetkých kútov v izbe, aby bola po celý rok v dome hojnosť

  • Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávajú šupiny z kapra alebo peniaze. Šupiny sa kladú pod taniere a peniaze pod obrus. Tento zvyk má zaistiť dostatok peňazí v budúcom roku. Dodnes mnohí ľudia nosia v peňaženke šupinku z kapra.

Foto: Shutterstock