Zbožňujeme ich pre liečivé účinky, ale aj pre ich schopnosť spraviť i to najobyčajnejšie jedlo lahodným. Prinášame prvý diel z 12 dielnej série článkov o rastlinách a bylinkách. Tento raz o histórii ich používania.

Sprevádzajú ľudstvo na jeho ceste životom odnepamäti. Najskôr slúžili ako potrava, ale už pravekí ľudia objavili priaznivé účinky bylín na ich zdravie. Potvrdzujú to nespočetné archeologické nálezy. Rím, antické Grécko, Perzia, Egypt či Mezopotámia. Všade boli liečivé rastliny a byliny uctievané a používané. Ku skúmaniu účinkov liečivých rastlín patrilo ich pozorovanie a samozrejme skúšanie.

Neskôr ich vo svojej praxi využívali hlavne botanici, ktorí sa stávali lekármi tej doby. A z nich sa z nich stávali alchymisti, lekárnici a bylinkári. Podľa zachovaných zdrojov, sa najväčšia úcta bylinám preukazovala v stredovekých kláštoroch. Odtiaľ pochádzajú naše základné poznatky o svete liečivých rastlín. Prostredníctvom lekárskych kníh, herbárov a liekopisov sa preniesli až do súčasnej doby. Plinius Starší sa vo svojom diele Naturalis Historia postaral o základný model použitia liečivých bylín a látok z nich exstrahovaných. Okrem tohto diela sa zachovali aj iné, ktoré popisovali užívanie čerstvých rastlín a ich rôznych častí v antickej spoločnosti za účelom udržania si pevného zdravia. Táto doba poukazuje na to, že bylinky ako ich teraz poznáme, boli každodennou súčasťou potravy.

Nielen temný stredovek 

V edikte cisára Karola Veľkého, ktorý nesie názov Capitulare De Villis, je uvedené, aké rastliny sa mali a mohli pestovať v kláštorných komplexoch. Písal sa vtedy rok 795 n. l., ale to nikomu nebránilo v tom, aby sa udržiavalo povedomie o účinkoch zdravej stravy a účinkoch liečivých bylín. V nariadení je uvedených 71 rastlín a 15 druhov ovocných stromov, ktoré sa považovali za priaznivé pre zdravý vývoj obyvateľstva. V prípade, ak ste nadšenci sveta bylín, odvarov a liečivých produktov z nich, určite ste sa stretli s menom P. O. Mattioli, ktorý v roku 1544 vydal jeden z najznámejších herbárov vôbec. Prvý raz tento herbár vyšiel u našich českých susedov v roku 1562 a ďalej sa šíril bleskovou rýchlosťou. 

 

Čo bolo ďalej 

Liečebné postupy s bylinami a rôzne tradície s nimi spojené, častokrát odovzdávané v rodinách z generácie na generáciu, sa presunuli do lekárenského a medicínskeho prostredia. Začali sa skúmať účinné látky obsiahnuté v bylinách, ich fyziologické a liečivé pôsobenie. Podobným spôsobom bol objavený napríklad acylpyrín. Pokým nenastolila pevnú ruku éra syntetických liekov, boli všetky liečivá a lieky vyrábané z liečivých bylín a rastlín. 

Adaptogény - pomocná sila pre pevné zdravie 

O plodoch goji alebo o koreni ženšenu ste asi už počuli. Do tejto skupiny patria aj exotické názvy ako ašvaganda, maca alebo schizandra. To, čo však rastie takpovediac za domom, je rakytník, kotvičník a dalo by sa povedať, že aj hliva ustricovitá. A prečo práve adaptogény?

Okrem toho, že obsahujú celé spektrum účinných látok, minerálov a vitamínov, pomáhajú nám okrem liečivých účinkov prispôsobiť sa určitým podmienkam. Tak ako to funguje? Nielenže ovplyvnia priaznivo imunitný systém, ale následne ho urobia odolnejším voči baktériám a vírusom. Posilňujú psychiku. Pomáhajú telu zbaviť sa zápalov, telo čistia od toxínov, ťažkých kovov a aj niektorých parazitov.

Foto: Shutterstock