Stres prežívajú deti od dojčenského veku a vplyv na ich psychiku i zdravotný stav môže byť zdrvujúci. Teda v prípade, že nemáte správnu a fungujúcu stratégiu, ako naučiť svojho potomka so stresom pracovať. Poradíme vám, ako sa dopracovať k výsledku, ktorý bude pôsobiť relaxačne a bude zároveň znižovať devastačný účinok na nezrelý organizmus.

Poznajte nepriateľa

V dojčenskom veku je to jednoduché. Stres vyvolávajú situácie, kedy dieťatko nevie, čo sa s ním bude diať a nemá v blízkosti mamičku. Preto by ste nikdy nemali nechať dieťa plakať s pocitom, že sa zase upokojí, naopak, plačom dáva najavo, že vás potrebuje. Aj v batoľacom veku sa utvárajú emócie dieťaťa a ono samo sa s nimi učí pracovať, čo sa mu však nie vždy darí.

V predškolskom veku je namieste vysvetliť ratolesti fungovanie duše, pocitov a prepojenie veľkého kokteilu emócií, ktorý môže v hlavičke a srdci vyvolávať radosť, prípadne obavy a strach – ktoré sa pomaly pretavujú na stres. 

Ako sa vyrovnať so stresom

Dôležité je, aby rodičia naučili svoje ratolesti vyrovnať sa s pocitmi, ktoré prežívajú vtedy, keď zažívajú obavy. A že tých situácií môže byť habadej. Deti v predškolskom veku sa boja, že nepríde Ježiško, sú v strese, či list dostane, žijú v strachu z ranného vstávania, obávajú sa hádok, ktoré sa odohrávajú medzi rodinnými príslušníkmi a pod.

Základným pravidlom, ktoré by ste mali mať stále na pamäti a ako také ho odovzdať svojim deťom, je to, že s každým strachom, i keby bol obrovský, sa dá bojovať, stačí len vedieť ako. Zároveň by však deti mali vedieť, že stresu sa v živote nevyhnú, že ide skôr len o to, naučiť sa s ním pracovať, potom nemôže škodiť.

Čísla pre vás

Čo našich najdrahších trápi najviac? Na prvom mieste je to škola a školské výsledky, strach, že v živote pre zlé známky neuspejú tak, ako si prajú rodičia. Na druhom mieste sa objavuje zmienka o rodinných problémoch. V tom sa skrýva obava z toho, že sa rodičia rozvedú, strach z fyzických trestov, nesúladu s mamičkiným či otcovým novým partnerom. Potom sú tu obavy z toho, že sa dieťa stane predmetom ohováraní, že neuspeje na sociálnych sieťach, že bude šikanované svojimi vrstovníkmi.

Deti sa stresujú tiež kvôli posmechu, ktorý im hrozí zo strany spolužiakov kvôli oblečeniu, nedostatočnému finančnému zabezpečeniu rodiny atď. A stále častejšie sa mladé dievčatá začínajú aj obávať toho, že nie sú pre ďalší úspešný život dostatočne krásne.

Ako deti reagujú na stres?

Od nasledujúceho správania očakávajú uvoľnenie a zbavenie sa obáv, ktoré aktuálne prežívajú: 52% rado hrá hry, 44% počúva hudbu, 42% hrá videohry, 30% rado hovorí s priateľmi, 29% sa snaží nemyslieť na svoje trápenie, 28% sa snaží zlé spomienky z hlavy vytesniť a ďalej sa nimi nezaoberať, 26% sa snaží strach a zlú náladu prejesť, 23% ostáva v strese bez nálady robiť čokoľvek, 22% sa o svojich starostiach zhovára s rodičmi, 11% detí plače – väčšinou tajne.

Približne štvrtina všetkých opýtaných potvrdila vzrastajúci nebezpečný trend, že pokiaľ im niekto emocionálne ubližuje, snažia sa pocitovú bolesť prehlušiť tým, že si začnú ubližovať napríklad fyzicky. Tak, aby mysleli na bolesť v rozškriabaných kolenách, na hlave, keď sa ťahajú za vlasy. Skrátka, robia všetko pre to, aby prehlušili bolesť, ktorá zviera ich dušu. Šokujúce, nemyslíte?

Čo je vaša povinnosť?

Povinnosť asi doslova nie, v každom prípade máte v ruke mnoho tromfov, ktoré môžete použiť na zlepšenie kvality života vašej ratolesti. Keď sa cíti frustrovaná, smutná alebo naštvaná, naučte ju pracovať s emóciami, ktoré sú súčasťou ľudského života, je však potrebné zvládať ich tak, aby fungovali vo váš prospech. Ak vaše dieťa stále pokrikuje, že sa mu na ihrisku stala krivda, a doma pomaly nezačne stišovať hlas, je jasné, že ho celý problém trápi oveľa viac, než je ochotné a schopné si v daný okamih pripustiť.

Ak nedochádza k upokojeniu situácie, vnímajte pozorne rozpoloženie potomka a spýtajte sa ho, prečo sa takto cíti, či sa nechce porozprávať o tom, čo sa stalo na ihrisku. Uvidíte, že to zaberie a vaše dieťa sa upokojí. Už len preto, že bude rado, že sa s ním niekto rozpráva a snaží sa pochopiť jeho starosti. Predovšetkým však načúvajte, nesúďte. Neboli ste priamym účastníkom. Vyjadrite ratolesti podporu, ale neoháňajte sa silnými slovami. 

Trpezlivosť, prosím

Ako matke vám ubližuje, keď vidíte svoje dieťa trpieť. Preto by ste rada vzali všetko do svojich rúk a vyriešili situáciu, s ktorou sa momentálne pasuje. Keď to urobíte a zaistíte relatívny pokoj duše pre svojho potomka, preukážete mu medvediu službu svojou ochranárskou náručou a rukami zametajúcimi cestičku životom. Pokúste sa dieťaťu pomôcť s riešením stresovej situácie, ale snažiť sa musí samo. Malo by vedieť, že bojovať sa vyplatí, že napriek všetkým ťažkostiam je stále život krásny a nemusí byť v ňom vždy len sviatok, ale po ťažkých chvíľach nastane pohoda.

Pokiaľ sa naučí vyrovnávať so stresom v detskom veku, bude odolnejšie i v dospelosti, kedy už mu nebudete po ruke na každé zavolanie. V tom práve spočíva princíp výchovy. Uľahčiť deťom život tým, že ich prevediete situáciami, s ktorými si zatiaľ nevedia rady, a ponúknete im možnosť riešenia. Ako ju využijú a či ponuku prijmú, je len na nich, vy sa musíte snažiť predviesť im čo najviac variantov. Vodenie za ručičku je vždy kontraproduktívne a o pár rokov by sa vám mohlo vypomstiť.

 

Foto: Shutterstock