Pupočníková krv: Nechať ju bábätku pri pôrode odobrať alebo nie?

Dopulzovať, nestrihať. Tak by možno vravel pragmatický James Bond nad pupočníkom svojho novorodeného potomka. Za cennú pupočníkovú krv bojujú lekári, o jej pridanej hodnote vie aj rad známych osobností. Tak prečo ju vyhadzujeme? Našim bábätkám totiž môže veľmi prospieť.

Prečo nám to nepovedali skôr?

Pretože lekári boli ešte pred niekoľkými rokmi presvedčení, že pokiaľ sa pupočník nepodviaže ihneď po narodení, zvyšková krv, ktorá z placenty doputuje cez pupočník k dieťaťu, zhorší jeho popôrodnú adaptáciu a kvôli vysokému obsahu červených krviniek vyvolá novorodeneckú žltačku.

A tak je bežnou praxou prestrihávať pupočník dieťatku do necelej jednej minúty po pôrode. Lekári tiež bývajú presvedčení, že tá „trocha krvi je nič“, kvôli čomu by sa malo finále pôrodu predlžovať. Novodobé štúdie však potvrdili opak a vyvrátili mýty, ktoré sa s dopulzovaním pupočníka spájali.

Predovšetkým je prekvapujúce zistenie, že nejde o „trochu krvi“, ale o celú tretinu objemu krvi bábätka. Krvný obeh plodu má zhruba 85 ml krvi na kilogram hmotnosti. Hmotnostne priemerné trojkilové dieťatko má teda v krvnom obehu približne 380 ml krvi, z čoho zhruba 125 ml cirkuluje práve medzi pupočníkom a placentou. Zaujímavý je názor austrálskej pôrodnej asistentky Rachel Reed, ktorý pripomína pediatrické smernice, podľa ktorých by krvná strata u novorodencov a detí nemala prekročiť 5 % celkového objemu krvi v rámci 24 hodín.

Nielen preto sa Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) postavila za odporúčanie nechať pulzovať pupočník ešte aspoň 1 až 3 minúty po pôrode. Reaguje tak aj na zvýšenú dotáciu hemoglobínu a zodpovedajúcu zásobu železa na niekoľko mesiacov.

Nielen prevencia málokrvnosti

Či by mohla mať pupočníková krv pozitívny vplyv na stále sa zvyšujúci výskyt málokrvných detí, sa rozhodli zistiť švédski lekári Ola Andersson a Magnus Demeloff. Tí vo svojej štúdii skúmali vplyv neskoršieho i včasného prestrihnutia pupočníka na hladinu železa u 400 donosených detí do štyroch mesiacov veku. Výsledkom bolo zistenie, že tie deti, ktorým pupočník odstrihli neskôr, mali v štyroch mesiacoch vyrovnanú hladinu železa v krvi a minimálny výskyt dojčenskej anémie.

Ďalej sa zistilo, že neboli ohrozené masívnou krvnou stratou ani dýchacími ťažkosťami. Po týchto zisteniach teda i WHO usúdila, že by neskoršie prestrihnutie pupočnej šnúry malo byť súčasťou nielen štandardnej starostlivosti, ale tiež tej v prípade narodenia nedonosených detí.

Dopulzovať, alebo darovať?

O význame pupočníkovej krvi dobre vedia i komerčné firmy, ktoré ponúkajú jej uskladnenie na prípadné použitie pri liečbe závažných ochorení. Lekári však v takom postupe vidia skôr snahu firiem vytiahnuť z citlivých rodičov peniaze: „Nie sme si totiž istí efektivitou, ktorú to môže prinášať. Pokiaľ dieťa získa do troch rokov napríklad leukémiu, má takmer stopercentnú pravdepodobnosť, že je jeho ‚klon‘ tiež infikovaný, a teda sú leukemické bunky prítomné i v pupočníkovej krvi. Neprichádza teda do úvahy, aby sa použil štep z jeho pupočníkovej krvi,“ vysvetľuje doktor Ivan Fales.

Vedecké výskumy potvrdili, že ak sa nenechá pupočník po pôrode dieťatka dopulzovať, potom je práve darovanie tejto krvi do verejného registra pre ľudský život efektívnejšie. Aj vy sa môžete rozhodnúť, ako s pupočníkovou krvou svojho dieťaťa naložíte, majte však na pamäti, že jej ponechanie dieťaťu prostredníctvom dopulzovaného pupočníka môže mať pre jeho život veľký prínos. 

Foto: Shutterstock