Najväčšia chyba, akú môžete urobiť, je pochybovať, či to bez vás vaše dieťa zvládne. „V septembri som mala nastúpiť do práce a môj syn po prvý raz do škôlky. Týždne predtým sa mi robilo mdlo z predstavy, ako tam niekde sedí v kútiku, plače a ja zatiaľ sedím ďaleko v kancelárii.
Syn to zo mňa asi cítil, pretože bol celý nesvoj, stále sa chcel túliť a opakoval, že do škôlky nechce ísť. Každé ráno plakal a odpoludnia opakoval, že sa mu v škôlke nepáči. Po mesiaci som vymäkla, z práce odišla a rozhodla sa s ním ostať ešte nejakú dobu doma,“ opisuje tridsaťdvaročná Denisa, ktorá urobila hneď niekoľko klasických prešľapov.
Hlavne pomaly
Po prvé, podľa odborníkov nie je vhodné nastupovať do práce vo chvíli, kedy dieťa začne chodiť do škôlky. Respektíve nedávať dieťa hneď druhý alebo tretí deň do škôlky na celý deň. Oveľa lepší je pozvoľnejší začiatok, kedy vaša dcéra alebo syn navštevujú škôlku najprv do desiatej, neskôr do obeda a až po niekoľkých týždňoch skúsi v škôlke spinkať.
„Pre dieťa je aj lepšie, pokiaľ nastupuje do prostredia, ktoré už pozná. Veľa škôlok prevádzkuje zároveň detský klub, ktorý môžu deti s rodičmi navštevovať už napríklad od jedného roku. Pozná tak prostredie, hračky, režim škôlky, ostatné deti i tety vychovávateľky. Jediný rozdiel bude po prázdninách v tom, že už tam s ním nebude mamička,“ vysvetľuje Karolína Kailová, spoluzakladateľka Montessori škôlky.
Niektoré zariadenia, súkromné i štátne, tiež umožňujú, aby mamička (tatko, babička) chodila prvé týždne do škôlky s dieťaťom
a zvykanie na nový režim mu tak uľahčila.
Mamička, zvládneš to?
Po druhé, psychicky pripravená na škôlku musí byť predovšetkým mamička. „Je normálne, že to mamičky prežívajú. Pokiaľ je však dieťa zrelé, čo je individuálne a mamka to obvykle inštinktívne pozná, mala by zaujať pragmatický postoj a svoju neistotu na potomka neprenášať,“ odporúča Monika Boumová, jedna zo zakladateliek táborovej lesnej škôlky Žijeme lesom.
Len si dajte pozor, aby ste nesľubovali príliš konkrétne aktivity. Jednotlivé škôlky fungujú rôzne a váš potomok by mohol byť rozhodený z toho, že ste sľubovali niečo, čo sa nakoniec nekoná.
„Deti potrebujú rituály, pretože im dodávajú istotu. Na začiatku sa tiež boja, či pre ne mama naozaj príde, ako sľúbila. Preto je dobré dodržiavať každý deň ten istý harmonogram. A sľuby dodržte. Niekedy rodič zabudne zakývať a dieťa to ťažko nesie, pretože je na to zvyknuté,“ vysvetľuje Karolína Kailová.
Odďaľovanie nemá zmysel
„Deťom kolektív neskutočne prospieva,“ myslí si Monika Boumová.„Rýchlejšie sa učia nové veci, učia sa vychádzať s rovesníkmi... Naučia sa tiež rešpektovať jeden druhého, presadzovať a prezentovať svoje názory a pocity. V škôlke zažívajú situácie, ktoré by doma nemali šancu prežiť.
Je to dobrá škola života. Aj keby mala mamička množstvo trpezlivosti a ochoty, detský kolektív to nenahradí.“ Riešením nie je ani odložiť škôlkarsku dochádzku o ďalší polrok alebo rok.
„Túto chybu som urobila u svojej staršej dcéry. Lenže deti sú veľmi vnímavé a majú dobrú pamäť, takže po roku sa opakoval úplne rovnaký scenár. Podľa mňa odklad ničomu neprospeje, skôr je dobré nasadiť pozitívny prístup a dieťaťu uľahčiť navykanie tým, že ho adaptujete postupne,“ vysvetľuje Karolína Kailová a dodáva, že je, samozrejme, tiež dôležité vnímať svoj inštinkt.
To dáte!
Rodičov však stresuje aj iná vec: je ich potomok na škôlku dostatočne pripravený i po fyzickej stránke? Predovšetkým štátne škôlky kladú na prijímané deti určité požiadavky, začínajúc tým, že sa musia vedieť najesť, obliecť, obuť a že by nemali nosiť plienku, čo u dvoj- a niekedy i trojročných detí môže byť stále ešte problém. Súkromné škôlky bývajú obvykle benevolentnejšie.
„Plienky nám neprekážajú, odporúčame však rodičom, aby deťom dávali trénovacie nohavičky, ktoré si ľahšie samy dajú dolu i natiahnu,“ potvrdzuje Karolína Kailová. Dôležité je zvoliť tiež vhodný typ škôlky. Pokiaľ viete, že máte doma živšieho potomka, bude pre neho vhodnejšia škôlka, kde sa často chodí von. Montessori škôlky sa zase snažia viesť deti k samostatnosti.
„Majú radosť z činností, ktoré zvládnu samy, a to ich posúva ďalej. Nemusíme ich chváliť, stačí vedomie, že to jednoducho dokázali. Nie je podstatné, či dieťa pri jedle niečo vyleje. To sa stáva, dáme mu handričku, aby to mohlo samo utrieť.
Tým sa zase učí, že je zodpovedné za svoje správanie a konanie,“ vraví Karolína Kailová. September sa blíži a s ním i nová životná etapa vášho dieťaťa. A veľmi dôležitá. Tak mu ju doprajte a v rámci možností mu ju čo najviac uľahčite.