Prvá trieda? Nezanedbajte ju

Aj keď vám niekto hovoril, že prvá trieda je niečo ako ďalší rok škôlky, neverte mu. Pre budúci vzťah k vzdelávaniu všeobecne je úplne zásadná. A keď ako rodičia nič nezanedbáme, vyplatí sa to. Existuje totiž jedna nepriama úmera: čím viac sa mu spočiatku budeme venovať, tým menej nás bude dieťa vo svojom procese vzdelávania postupne potrebovať.

Zahniezdite

Bohužiaľ, nemôžete automaticky počítať s tým, že všetko pôjde hladko a váš žiačik bude nadšený. Už preto je dobré starostlivo sa pripraviť, a to duševne i zázemím. „Dieťa o škole nemá žiadnu predstavu, dokiaľ všetko reálne neprežije,“ hovorí špeciálna pedagogička Ivana Vlková, zakladateľka asociácie pre aktívny rozvoj detí CAPARD. „Možno má súrodenca, ktorý ho zneistí, ako ho čoskoro prestane všetko baviť, až bude denne robiť úlohy a učiť sa. Zásadná je rola rodiča, ako mu pomôže v začiatkoch.“

S nástupom do školy sa preto zahniezdite. Pripravte dieťaťu jeho pracovný kút, samostatný priestor, kde sa bude odteraz pripravovať na výučbu. „Dôležitý je kvalitný stôl a stolička,“ radí Ivana Vlková. „Rozhodne nie otočná s podrúčkami, ktorá vynukuje k točeniu a hraniu sa. Ideálna je tzv. rastúca stolička a nastaviteľný stôl. To zaistí rovný chrbát, nohy a ruky do pravého uhla.“ V praxi je často oveľa náročnejšie vytvoriť podmienky na učenie: dieťa by nemal rušiť súrodenec, televízia ani varenie večere.  „Rodič by mal byť plne prítomný pre dieťa bez ohľadu na to, aké je samostatné. Tým sa podarí vytvoriť návyky, systém a rytmus. Keď sa dieťa od začiatku orientuje, všetko je neskôr ľahšie,“ dodáva odborníčka.

Všetko má svoj čas

Slabikovať v posteli pred spaním a príklady počítať po večerníčku, pretože skôr sme to nestihli? Pridávate sebe i prváčikovi stres a učenie aj tak nebude efektívne. Takáto doba je podľa odborníkov ideálna: medzi druhou a piatou odpoludnia by malo dieťa splniť svoje školské povinnosti, v prvej triede vás navyše zo začiatku čaká množstvo lístočkov, odkazov zo školy, čo treba dokúpiť a zariadiť, a svojho školáčika do všetkého tiež zapojte.

„Čím viac sa dieťa na všetkom podieľa, tým školu berie vážnejšie a pristupuje k nej zodpovednejšie,“ podotýka Ivana Vlková. „Malo by samo dávať veci do dosiek alebo podávať písmenká na vystrihovanie. Počas prípravy radím aj nenechať ho pracovať dlhšie než desať až pätnásť minút v kuse, aby sme dieťa neodradili. V praxi, bohužiaľ, nie je výnimkou mamička, ktorá s dieťaťom číta trebárs pol hodiny.“

Buďte v úzadí

Pripadá vám všetko toto nemožné alebo možno príliš vyťažujúce celú rodinu? Predovšetkým v prípade, že vaše dieťa predsa čítalo ešte pred nástupom do školy a úlohy zvládne samo v družine? Verte, že čas a trpezlivosť, investované v prvej triede, sa vám vrátia.Pevné biorytmy, ktoré vytvoríte spoločne, sa premietnu do ďalšieho vzťahu k vzdelávaniu. Venujte dieťaťu intenzívnych pätnásť minút denne aj za cenu, že pol roka vynecháte obľúbenú lekciu jogy: „Škola je veľký medzník pre všetkých a rodičia by mali dieťaťu venovať viac času než doposiaľ,“ nabáda Ivana Vlková.

„Nemalo by byť zahltené mimoškolskými aktivitami a ostávať dlho v družine. Neodporúčam ani denne krúžky, a keď už, vyberajte tie pohybové. Ideálne je, keď môže prváčik stráviť nejakú dobu vonku prirodzeným pohybom a hraním.“ Všeobecne máme tendenciu prvú triedu podceniť so slovami „poriadne učenie sa začne až neskôr“. Lenže potom už môže byť neskoro a deti, ktoré sa s pomocou rodičov nenaučia mať doma intenzívny, ale napriek tomu pokojný čas na prípravu, plnia od druhých tried poradne odborníkov, pretože odrazu prestanú výučbu zvládať.

Neporovnávajte dieťa s inými

A naučte sa to hneď od prvej triedy. Spomeňte si na to, ako vám samotným bolo nepríjemné, keď rodičia riešili, čo mal vedľa vašej trojky Janíčko alebo Anička. Vylovte na pôjde zo škatúľ svoje vysvedčenia a čestne si priznajte, že ste napríklad v tretej triede mali na polroka dvojku z matematiky, a aj napriek tomu ste neskôr vyštudovali gymnázium. Dopredu si uvedomte, čo porovnávaním docielite: svoje dieťa len zabrzdíte a potlačíte v ňom prirodzenú radosť z poznávania. Nahradí ju strach, či obstojí, utlmená tvorivosť, obava z akéhokoľvek neúspechu a stratená sebaistota a sebavedomie. Nič, o čo by ste stáli. „Rodičia by mali krotiť svoje ego a nepremietať do detí svoje, často nenaplnené ambície,“ radí odborníčka. 

Oči, uši, zážitky

Už od začiatku školskej dochádzky tiež sledujte, ako vášmu dieťaťu vyhovuje učiť sa a čo konkrétne mu pomáha, keď si niekde nie je isté. „Spôsob, akým si osvojujeme, zapamätúvame a vybavujeme učivo, je definícia štýlu učenia,“ vysvetľuje Ivana Vlková. „Každému je prirodzené niečo iné a dieťa nemusí byť rovnaký typ ako rodič. Vyplatí sa ponúkať možnosti, a nie vnucovať niečo, čo je vlastné nám. A tiež brať do úvahy, že aj keď jeden štýl prevažuje, môžu sa vzájomne prelínať.“ A ktoré štýly učenia teda vlastne rozoznávame?

Vizuálny: Je najčastejším zo všetkých troch základných. Deti s vizuálnym štýlom sa učia z kníh, obrázkov a poznámok. Majú tzv. fotografickú pamäť, farebne si zvýrazňujú texty, používajú myšlienkové mapy a z nich sa fotograficky učia. Vizuálny štýl je zároveň najrýchlejší spôsob, ako si osvojiť niečo nové.

Sluchový: Tento štýl trochu ťažšie rozoznať, vo vyššom veku sú to napríklad študenti, ktorí si nahrávajú prednášky a počúvajú ich z MP3 prehrávačov. „Sluchové“ deti odmalička rady počúvajú rozprávky a CD, nepotrebujú video, ale majú rady trebárs pustené rádio v aute. Napríklad v prvouke sa niečo naučia predovšetkým tak, že keď my im látku prečítame, ony nám zopakujú, čo od nás počuli.

Zážitkový: Názov tohto štýlu učenia hovorí za všetko. Také deti potrebujú zažiť látku skutočne všetkými zmyslami, obvykle neobsedia a sú označované ako hyperaktívne. Informácie preberajú z rôznych uhlov pohľadu a rozličnými spôsobmi ich tiež spracúvajú. Používajú zrak, sluch, pohyb a podstatné si vďaka tomu zapamätajú. „Zážitkové“ deti preto berte na tematické výstavy, nechajte ich vytvárať koláže a dramatizácie.