Otázka
DITA W.: Mám dvoch synov (3 roky a 1,5 roka). Prvý bol rýchly, bystrý, všetko hneď pochopil, sedel, chodil aj začal hovoriť ako podľa učebníc. Zrejme som sa namaškrtila bezproblémovým vývojom a som prekvapená, že druhý je taká knedľa. Až teraz začína chodiť, nehovorí, všetko robí s oneskorením...
Mám ho nejako postrkovať, alebo ho nechať, aby to odkukal od bračeka? Ako to je vlastne s vývojom u súrodencov? Je normálne, že sa tak líšia?
Odpoveď
MUDr. Marta Šimunková: Súrodenci sa môžu veľmi líšiť a obvykle sa aj líšia. Hoci sú „ako cez kopirák“ vzhľadovo, každý má svoju povahu a svoje tempo vývoja. Pre chlapcov je „pomalšie“ učenie nových vecí v prvých dvoch rokoch charakteristické, ale obvykle „sklz“ doženú bez toho, aby to znamenalo zníženú inteligenciu.
Individuálny vývoj je geneticky „naprogramovaný“, niekto ide dopredu rýchlo, iný pomalšie. Pediater by mal na základe vyšetrenia posúdiť, či nejde o závažnejšiu vývojovú poruchu, čo sa nedá z údajov, ktoré ste napísali, určiť. Pokiaľ v 18 mesiacoch začína syn chodiť, nedá sa to považovať za oneskorenie vo vývoji. Ak vôbec nehovorí (ani jednotlivé slová, t. j. mama, tata, ham, hav), potom by bolo vhodné podrobnejšie vyšetrenie.
Posúdenie psychomotorického vývoja má niekoľko kritérií. Okrem chôdze a reči sa posudzuje jemná motorika, reflexy, polohové reakcie a ďalšie. Vývoj vždy neprebieha „podľa tabuliek“, rolu hrá genetika, ochorenie, rodina. Na diaľku už vôbec nemožno povedať „čo je v norme“ a čo už za ňou.
Nechať mladšieho brata, aby to od staršieho odkukal, nie je ideálny postup. Myslím, že by ste sa mali mladšiemu synovi veľa venovať, rozprávať mu, stimulovať jeho vývoj hrou. Existuje mnoho hračiek a zároveň pomôcok na rozvoj jemnej motoriky i reči.