Keď som Zdenku Prednú oslovila na fotenie pre novembrové rozšírené číslo, chvíľku váhala, ale potom povedala, že je načase ukázať malého Oskarka svetu a Maminka je na to ideálny časopis. Fotiť nás pozvala do Banskej Štiavnice, k sebe domov, do krásneho rodinného domu, v ktorom býva s partnerom Oskarom Rózsom a ich malým synčekom.
Na prvý pohľad bolo jasné, že v tomto dome žijú hudobníci, uprostred obývacej miestnosti úžasné piano, na hornom poschodí celá jedna miestnosť s hudobnými nástrojmi. Oskar aj Zdenka sú skvelí hostitelia, a tak sme u nich strávili s celým päťčlenným tímom veľmi príjemné nedeľné popoludnie.
Fotenia s malými deťmi bývajú náročné, ale Zdenka tvrdila, že malý je stále v pohode. A aj bol. Zaplakal len raz, keď chcel jesť, inak bol v neuveriteľnej pohode a pózoval ako profesionál. Zvládol to celé na jednotku. Hovorí sa, že dieťa je spokojné vtedy, keď je spokojná jeho mama a na Zdenke bolo naozaj vidieť, že ju materstvo robí šťastnou.
Ako sa cítiš v úlohe matky?
Pociťuješ to ako veľkú životnú zmenu? Cítim sa prirodzene, napriek tomu, že je to najväčšia zmena v mojom živote. Človek zrazu prestane vnímať čas a v mojom prípade aj iné veci a som nastavená na moje dieťa, ktoré je teraz na prvom mieste, ale to je asi prirodzené u všetkých maminiek.
Keď sa ma predtým niekto pýtal, kedy sa chystám mať dieťa, vždy som odpovedala, že neviem, že sa ešte na to necítim. Ale keď to prišlo, prispôsobila som sa. Myslím, že to tak má každá žena. Ženy asi majú špeciálny gombík na materstvo, ktorý vie naštartovať z 0 na 100. Každopádne je to krásny pocit byť matkou. Najväčšia skúsenosť a požehnanie.
Boli pre teba prvé týždne s bábätkom ťažké, alebo išlo všetko hladko a prirodzene?
Mám pocit, že všetko bolo tak krásne prirodzené, že ma ani nestihlo strašiť to veľké kvantum otázok ohľadom mojej novej životnej situácie. V podstate asi žiadna žena prvorodička ani nemôže byť nejako špeciálne pripravená na túto situáciu, keďže absolútne netuší, čo sa bude diať.
Je to veľký nápor na telo aj dušu. Ďakujem Bohu a svojmu telu, že sme to zvládli a potom všetkým ostatným, ktorí pri tom boli a hlavne rodine. Prvé týždne boli aj vďaka môjmu Oskarovi bezproblémové a užívame si odvtedy každý deň. Oskar dokonca so mnou vstával v noci ku každému prebaľovaniu.
Bola to pre mňa obrovská pomoc a podpora. Teraz už spokojne odfukuje a ja som spokojná, že sa v noci dobre vyspí.
Ako si sa pripravovala na pôrod a materstvo? Si ten typ mamičky, ktorý si všetko hľadá na internete alebo sa skôr spoliehala, že ti pomôže vlastná intuícia?
Nepripravovala som sa nijako, vedela som, že všetko bude v poriadku. Tehotenstvo som si užívala, nemala som nijaké extra komplikácie, ak nerátam, že sa mi zlepšil čuch o 300 percent, čo nebolo vždy úplne príjemné. Niektoré veci som si aj googlila, ale aj tak som si spravila svoj vlastný názor a podľa toho sa potom zariadila.
Neovplyvnilo tehotenstvo nejako tvoj spev? Niektorým speváčkam sa v tomto období zmení hlas...
Ja som mala počas tehotenstva parádny hlas. Silný ako nikdy predtým, ku koncu tehotenstva som už síce nestačila s dychom, ale bolo to pre mňa aj
v tomto smere čarovné a obohacujúce obdobie. Hormóny sú super :-)
Oskarka si porodila predčasne cisárskym rezom, kde nastal problém?
Pánko sa jednoducho rozhodol, že ide... ale telo s tým ešte nebolo úplne stotožnené :)
Chcela si rodiť prirodzene?
Rodiť prirodzene bolo mojou prioritou, je to to najnáročnejšie, ale aj najkrajšie, čo sa nám ženám môže stať, ale zbytočne sa tým spätne nezaťažujem, že to nevyšlo. Uznávam všetky matky za to, čo všetko musia podstúpiť a ako rýchlo dokážu nabehnúť na ,,matka" režim.
Po cisárskom reze som vôbec netušila, čo ma čaká. Veď to je vlastne vážna operácia. Ale aj to sme zvládli. Mala som čiastočný epidurál, takže som bola pri vedomí, keď sa malý narodil. Nikdy na to nezabudnem, keď som ho prvýkrát uvidela, pobozkala a keď mi ho prvýkrát priložili.
Plánoval byť Oskar pri pôrode?
Samozrejme. Neviem si predstaviť, že by ma tam nechal samu.
Nemala si po cisárskom reze problémy s dojčením?
Chvalabohu som na to ani len nepomyslela, bola som nastavená na dojčenie a veľmi som sa na to tešila. Nevravím, že to bolo úplne jednoduché, ale malinký bol a aj stále je výborný papkáč, takže sme to zvládli.
Skôr by som všetkým babám odporučila, aby si určite pred pôrodom dohodli stretnutie s laktačnou poradkyňou, vyhnú sa mnohým problémom a nedá sa spoliehať, že v nemocnici dostanú 100 % servis a informácie. Ja som tiež poriadne nevedela čo a ako, keďže som laktačnú pred pôrodom nestihla.
Dodržiavaš kvôli dojčeniu špeciálny jedálny lístok?
Už papám všetko, ale zo začiatku som nemohla produkty zo sóje, mala som pocit, že malinkého z nich bolí bruško. Takže začiatky boli opatrnejšie. Doteraz nejem nič extra pikantné a vyhýbam sa mlieku, alento aj normálne, takže nič špeciálne.
Snažím sa piť veľa vody, čajov a celkovo musím zhodnotiť, že som vďaka dojčeniu taká hladná, ako som v živote nebola. Teraz už som sa jemne upokojila, ale spočiatku som chodila aj dvakrát za noc rabovať chladničku, nehovoriac o trojchodových raňajkách. Teším sa, že môžem malinkému dopriať mliečka, koľko si len zažiada :-)
Prekonal malý už aj nejaké detské choroby?
Oskarko je stále dojčený a mám pocit, že to proti chorobám hádam aj funguje. Zatiaľ sme nemali nič vážne... klop klop.
Aké je Oskar dieťatko? Čo všetko už zvláda?
Je to najväčší pohoďák, meditátor, akého sme si mohli my dvaja blázniví hluční rodičia želať. Keď ho nič netrápi, je to úplne pokojné, usmiate bábätko. Nezvykne ani veľmi plakať. Keď už ide nejaký plač, sme v pozore, lebo vieme, že sa niečo deje.
Je veľmi vnímavý, citlivý a už si dávame pozor, čo pred ním hovoríme a čo vidí. Už sa snaží plaziť, a bľaboce jedna radosť. Je krásne pozorovať, ako sa stále niečo nové učí a vyvíja sa.
Kto ti radí v otázkach materstva?
Mám veľa kamarátok, „zabehnutých" mamičiek, takže sa radím tam. A veľa sa spolieham na seba, každá matka vie vycítiť, čo jej bábo potrebuje. Napríklad som čítala článok o tom, ako niektoré matky nechajú dieťa vyplakať a potom že už spinká samo. Ja by som to nedokázala. Mám pocit, že je to sebecké.
Dieťa okrem nás nikoho nemá a keď nereagujeme na jeho plač, môže sa aj zblázniť od úzkosti, že ho na svete nikto nepočuje. Každý nech si vychováva svoje dieťa ako chce, ale ja som si povedala, že nebudem na úkor mojej pohodlnosti hazardovať so šťastím, láskou a spokojnosťou môjho dieťatka, keď to tak necítim. Keď zaplače, som hneď pri ňom, preto plače veľmi málo, lebo vie, že sa môže na nás spoľahnúť.
Aký je Oskar otec a aký partner?
Nedúfala som, že budem môcť o niekom povedať, že je úžasný otec, ale je
to tak, malý Oskar má super otca. Je úžasné ich pozorovať. Ráno, keď maminka dospáva, chlapci si idú v nosiči na kávičku do mesta alebo len tak
do obchodu.
Teraz sa často spolu učia, lebo ocko má veľa roboty, tak spolu dirigujú, hrajú na klavíri, nahrávajú a podobné chlapské záležitosti. A čo sa týka partnerstva, pre mňa je Oskar najväčšou oporou, akou chlap len môže byť. Jasné, že máme aj „veselé" dni, ale o tom partnerstvo je.
Čím ti vie urobiť najväčšiu radosť?
Keď si dá voľno od roboty a ide sa na výlet. Alebo keď navarí, to je vždy veľký zážitok.
Kedy a vďaka čomu si zistila, že on je pre teba ten pravý?
Jednoducho som to zacítila :-) A bolo vymaľované, hoci musím povedať, že som sa tomu veľmi dlho bránila.
Čo myslíš, kto z vás dvoch bude neskôr prísnejší vo výchove?
Ja budem zrejme prísnejšia v tom ranom veku a potom to už nechám na ocinka, nech sa „trápi" :-) Ťažko sa mi o tom polemizuje, čo ako bude, lebo to môže byť v konečnom dôsledku úplne inak. Veď to sa uvidí.
Malý vyrastá v umeleckej rodine, máte víziu, že bude aj z neho hudobník?
Potešilo by nás to, myslím, že Oskar by bol aj trošku sklamaný, keby nebol hudobník. Ale uvidíme, čo bude. Nie sme tu na to, aby sme mu nalinajkovali život, vybral si nás, lebo vie, že s nami bude slobodný, milovaný a dúfam, že aj šťastný. Mňa moji rodičia do ničoho netlačili, dávali mi voľnosť. Verím, že nášho syna čaká krásny život, nech robí čokoľvek.
Má už nejaké hračky – hudobné nástroje, alebo si požičiava vaše? Požičiava si ockove, čo sa bude zahadzovať s hračkami :-), ale má jeden detský klavírik a na tom šantí s dedkovcami. Malý už od 5 mesiacov hrá vedome na klavír
a búcha na darbuku. Talent tam je, uvidíme, či bude aj výdrž a chuť.
Zvykneš spievať aj jemu?
Uspávam ho každý večer v hacke a spievam mu ľudové piesne.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Väčšinou sa chodíme prechádzať do prírody, alebo sa navštevujeme s kamarátkami.
Banská Štiavnica vyzerá byť ideálnym miestom, kde mať deti. Ty si sa sem však presťahovala ešte predtým. Čo ťa viedlo vrátiť sa sem naspäť?
Ten proces bol postupný, plánovala som síce vrátiť sa sem až na „starobu", ale človek plánuje a potom je to aj tak všetko úplne inak. Jednoducho ma Štiavnica stiahla naspäť domov a drží ma tu a nechce pustiť :-) Pravdupovediac sa mi odtiaľto ani nechce nikam chodiť.
Kto tu bol, asi tuší prečo. Nádherná príroda naokolo, neskutočný pokoj, žiadny zbytočný stres a ponáhľanie sa. Som veľmi rada, že malý Oskarko bude vyrastať práve tu. Medzi jazerami a kopcami. Mne osobne viac ku šťastiu momentálne nechýba. Jasné, že v Bratislave by som mala viacej roboty, ale načo, aj tak teraz väčšinu vecí odmietam, lebo sa chcem venovať len malinkému.
Vieš si predstaviť vychovávať dieťa aj v Bratislave?
Keď človek musí, vie si predstaviť asi čokoľvek. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Určite je v Bratislave viacej krúžkov, škôlok a detských kútikov, dokonca tam mám skvelých svokrovcov, ale tu je o trošku lepšia energia a čistý vzduch. Tu som doma a mám tu svoje zázemie, moji rodičia Oskarka milujú a venujú mu každú voľnú chvíľu. Patríme sem.
Koľko by si chcela mať detí?
Uvidíme... dve by boli fajn.
Stíhaš popri materských povinnostiach aj tvoriť, alebo si teraz dávaš na nejaký čas prestávku?
Sem-tam už niečo napíšem, ale to skôr iba výnimočne. Vždy, keď sa chystám do niečoho pustiť, malý sa zrovna v tej chvíli zobudí. Niekedy sa už na tom smejem, že má nejaký radar :-) Ale začínam cítim, že už mám jemné pretlaky, tak sa skôr či neskôr budem musieť do niečoho vložiť.
S Oskarom máme rozpracované nejaké naše spoločné veci, ale uvidíme, kedy im bude súdené oficiálne dozrieť.
Kedy plánuješ začať koncertovať?
Nejaké koncerty už mám za sebou, ale mám pocit, že aj napriek tomu, že som sa na ne veľmi tešila, boli z organizátorskej časti ako naschvál asi najhoršie v celej mojej kariére, tak to beriem ako zdvihnutý prst, že je ešte čas.
Foto: Ivy E. Morwen