Najdôležitejšie otázky o pôrode

I. doba pôrodná

Ako dlho trvá a čo sa deje?

PhDr. eva labusová, poradkyňa pre rodinu a zdravie, odpovedá:

„Prvá (otváracia) doba pôrodná je najdlhšia a pre rodiacu ženu najnamáhavejšia časť pôrodného deja, dochádza pri nej k otváraniu pôrodných ciest.

Začína sa s nástupom pravidelných maternicových kontrakcií (pôrodných bolestí) a končí rozvinutím hrdla maternice, tzv. zánikom bránky. Tento proces môže trvať rôzne dlho, záleží na tom, či žena je alebo nie je prvorodička a či je maternicové hrdlo pri začatí bolestí dosiaľ pevne zomknuté, alebo či počas tehotenstva (najmä v jeho závere) už došlo k jeho postupnému otváraniu.

U prvorodičiek môže prvá doba pôrodná trvať značne dlho, hovorí sa zhruba o desiatich až dvanástich hodinách. Samotná dĺžka prvej doby pôrodnej však o pôrode samotnom príliš veľa nevypovedá, pretože zďaleka neplatí, že čím kratší je pôrod, tým je aj ľahší.“

Kedy mám odísť do pôrodnice?

Gynekológ a pôrodník Antonín Pařízek radí:

„1. Keď mi odtečie plodová voda, vezmem si vložku a po jej presiaknutí sa do dvoch hodín dostavím do pôrodnice. Vždy hodnotím farbu toho, čo odteká (ružovkastá voda s prímesou mazu a bez kontrakcií znamená, že je všetko v poriadku a nemusím sa ponáhľať; iná farba znamená, že na nič nečakám, zavolám si sanitku a ihneď odchádzam do pôrodnice).

2. Ak začnem krvácať jasnou krvou a treba použiť viac než dve vložky,
na nikoho nečakám, volám sanitku a ihneď odchádzam. Špinenie alebo hlien s krvou nie sú na prekážku, spôsobuje to otváranie pôrodných ciest.

3. Keď mám akúkoľvek pochybnosť ohľadne pohybov, či sa dieťatko hýbe veľmi (až to bolí) alebo málo. Je dobré kedykoľvek prísť do pôrodnice a nechať si natočiť kontrolný monitor.

4. Ak mám pravidelné sťahy, ktoré sa zosilňujú a nútia ma meniť rytmus dýchania a polohy tela. Intervaly medzi jednotlivými kontrakciami by mali byť asi päť minút, nemožno od nich odpútať pozornosť a musím sa každej kontrakcii plne venovať. Prvorodička by mala pociťovať tieto zosilňujúce sa sťahy aspoň dve hodiny a z toho by nejaký čas mala vyskúšať kúpeľ v príjemne teplej vode asi 37 – 38 stupňov.

Keď mi vo vode odtečie plodová voda, nič sa nestane, po kúpeli zistím, že tečie a odchádzam do pôrodnice. Plodová voda tečie až do pôrodu dieťatka, teda ju nemožno prehliadnuť.

5. Ak mám veľký tlak na konečník (ako pri veľkej zápche), je čas ísť do pôrodnice aj pri dlhšom intervale pravidelných zosilňujúcich sa kontrakcií.“

Kedy sa nemusím ponáhľať?

Gynekológ a pôrodník Antonín Pařízek odpovedá:

„Odchod hlienovej zátky alebo poslíčky ma do pôrodnice viesť nemusia. Hlienová zátka spravidla odchádza dvadsaťštyri hodín pred začiatkom pôrodu, takže môžem v nasledujúcich hodinách očakávať, že sa začnú pravidelné sťahy. Môže byť i ružovkastá, dosť vodnatá alebo, naopak, veľmi hustá.

Hlienová zátka odíde jednorazovo a potom už nič neodteká. Poslíčky dokážu byť veľmi nepríjemné, ale nemajú pravidelné intervaly, nezosilňujú sa, sú často aj bolestivé, ale kúpeľom v teplej vode zistíme, či ustupujú, či sa zosilňujú. Keď kontrakcie ustupujú, preťahujú sa intervaly a slabnú, ide o poslíčky, ktoré nevedú k pôrodu, len naň pripravujú.“

Čo sa deje po príchode do pôrodnice?

Doktor Martin Gregora a doktor Miloš Velemínský vo svojej knihe nová kniha o tehotenstve a materstve radia:

„Po príchode do pôrodnice vás čaká niekoľko vyšetrení a spísanie príjmovej dokumentácie. Aké konkrétne vyšetrenia podstúpite? Natočenie kardiotokografického záznamu (tzv. monitor, ktorý zaznamenáva, ako rýchlo tlčie srdiečko bábätka, a hodnotí sťahy maternice), spísanie príjmovej dokumentácie (pôrodopisu) s pôrodnou asistentkou (údaje o súčasnom tehotenstve, minulých tehotenstvách a chorobách, ktoré sa vyskytli aj v rámci rodiny), meranie telesnej teploty a krvného tlaku, orientačné vyšetrenie moču, vonkajšie i vnútorné vyšetrenie (lekárom alebo pôrodnou asistentkou), niekedy býva hneď pri príjme urobené tiež ultrazvukové vyšetrenie.

Pokiaľ neodteká plodová voda, robí sa pri splnení určitých podmienok amnioskopia. Pri tomto vyšetrení sa do maternicového hrdla zavedie kovová, kónicky sa zužujúca trubica so zdrojom svetla, ktorou sa pohľadom cez plodové obaly hodnotí sfarbenie plodovej vody. Podľa toho, v akej fáze je pôrod, sa nastávajúca mamička umiestni do pôrodného boxu alebo čakacej izby.“

Môžem odmietnuť ponúkaný klystír a oholenie?

Doktor Roman Chmel vo svojej knihe otázky a odpovede o pôrode odpovedá:

„Vyprázdnenie konečníka pred pôrodom možno vrelo odporučiť. Klystír, hoci sa na prvý pohľad zdá trochu nedôstojný a trochu archaický, je veľmi jednoduchý, nie je nijako zvlášť nepríjemný a hlavne spoľahlivo zaistí dôstojnosť rodičky pred personálom i prítomným partnerom pri procese tlačenia.

Navyše sú tu aj aspekty medicínske. Pri vyprázdnení konečníka sa zväčší voľný priestor v panve a zabráni sa infikovaniu rodiaceho sa dieťatka alebo pôrodného poranenia odchádzajúcou stolicou. Do klystíru vás nebude nikto násilím nútiť, jeho podanie si musíte po vyššie uvedenom poučení zvážiť vždy sama.

Obdobne je to i s oholením ochlpenia na hrádzi, ktoré sa robí len na dolnej časti vonkajšieho genitálu. Vzhľadom k pomerne veľkému riziku vzniku nejakého pôrodného poranenia a potrebe následného zošitia je však aj tento prípravný krok naozaj zmysluplný.“

Môžem v prvej dobe jesť a piť?

Pôrodná asistentka Ivana Königsmarková odpovedá: „Bez tekutín
sa nedá žiť. Nie je možné, aby žena počas pôrodu, ktorý trvá často mnoho hodín, nepila. Pôrod je ťažká práca a žena potrebuje dopĺňať tekutiny a energiu.

A pokiaľ tekutiny neprijíma, iba ich vydáva močom a potom, treba ich nahradiť (aspoň infúziou, ale len vo výnimočných prípadoch, nemôžeme dávať infúziu kdekomu len preto, že rodí).

Mám skúsenosť, že pokiaľ žena rodí, nemá na jedlo väčšinou ani pomyslenie. Môže sa však stať, že sa pôrod zastaví, žena si potrebuje odpočinúť a požiada o niečo malé, na čo má práve chuť. Uvoľní sa, posilní a pôrod môže pokračovať.“

Ako mám v tejto dobe dýchať?

Doktor Roman Chmel radí: „Počas otvárania pôrodných ciest je veľmi časté nesprávne dýchanie. Nesprávne znamená hlboké a rýchle dýchanie, tzv. hyperventilácia, pri ktorej sa na základe vysokej koncentrácie kyslíka a nízkej koncentrácie oxidu uhličitého v krvi rozbiehajú druhotné nepríjemné stavy: vracanie, bolesti hlavy, brnenie a kŕče prstov na rukách a nohách.

Správne dýchanie pri kontrakciách, ktoré samotné nútia nastávajúcu mamičku tlačiť , by malo byť povrchné a rýchle, mimo kontrakcie pokojné, voľné a normálne hlboké. Len tak sa zaistia dobré podmienky na bezproblémový pôrod, bez zbytočnej excitácie a znepokojenia.“

Čo keď výsledky vaginálneho steru odhalili streptokoka?

Doktor Michal Koucký odpovedá: „Jediná baktéria, ktorej výskyt v pôrodných cestách je spojený so závažnými novorodeneckými infekčnými komplikáciami, je Streptococcus agalactiae. U novorodenca môže spôsobiť závažnú infekciu (zápal pľúc, zápal mozgových blán atď.), týmto komplikáciám však vieme účinne predchádzať podaním antibiotík rodičkám v dobe pôrodu.

Každá tehotná, u ktorej zistíme výskyt streptokokov v pôrodných cestách, dostane antibiotiká vždy, keď prichádza k pôrodu, nech už bola v tehotenstve preliečená, či nie. Antibiotiká k pôrodu dostane každá rodička aj vtedy, keď odteká plodová voda viac než dvanásť hodín, a to aj napriek tomu, že výskyt streptokokov v pôrodných cestách nebol preukázaný.

Rutinne sa totiž u všetkých žien nevykonávajú výtery napríklad z konečníka, a preto postupom času môže dôjsť k presunu baktérií z konečníka do pôrodných ciest a pri porušení obalov plodu môžu postupovať priamo k plodu. Týmito postupmi sa podarilo novorodenecké streptokokové infekcie prakticky vyhladiť.“

Ktorými liekmi sa tlmia bolesti?

Doktor Jozef Záhumenský vysvetľuje:

„Po prvé, sú to lieky podporujúce sťahy maternice: oxytocín (ide o látku telu vlastnú, s ktorou sa organizmus veľmi rýchlo vyrovná, obvykle sa podáva infúziou a indikáciou na podanie je slabá činnosť maternice alebo nutnosť ju vyprovokovať, ale nemal by sa podávať ženám, u ktorých je rizikový spontánny pôrod a mali by rodiť cisárskym rezom), prostaglandíny (látky produkované priamo v tele ženy, ktoré výrazne stimulujú činnosť maternice a okrem toho majú účinok na maternicový krček, ktorý sa po nich stáva pripraveným k pôrodu, dávajú sa pri nutnosti vyvolať pôrod kvôli niektorým komplikáciám zo strany matky alebo dieťaťa a najčastejšie je podanie do pošvy, a to vo forme tablety alebo gélu) a metylergometrín (látka vyrábaná
z námeľa, s veľmi výrazným efektom na sťahovanie maternice, dokonca sa predpokladá, že v minulosti bol častou príčinou potratov; v súčasnej dobe sa podáva výhradne po pôrode dieťaťa a najlepšie aj po pôrode placenty, pretože silné stiahnutie maternice, ktoré metylergometrín spôsobí, stiahne maternicové cievy v oblasti rany po placente a zníži krvnú stratu priemerne o 200 ml, čím sa nielen zlepšuje kvalita života žien po pôrode, odpadá únava a malátnosť, ale hlavne sa tým znižuje potreba podania transfúzie krvi).

Po druhé, sú to lieky znižujúce napätie hladkej svaloviny, odborne nazývané spazmolytiká. Podávajú sa hlavne na základe indikácie znížiť napätie krčka maternice a rýchlejšieho otvárania bránky. Okrem toho rušia vedľajšie zdroje maternicových sťahov, čím maternicovú činnosť koordinujú a spravidelňujú.

Niektoré zo spazmolytík majú i zložku pôsobiacu proti bolesti. Ich hlavnou indikáciou je tuhá nepoddajná bránka pri relatívne pôrodnej činnosti.“

II. doba pôrodná

Čo sa pri nej deje a akú polohu mám zaujať?

Doktor Antonín Pařízek odpovedá:

„Druhá doba pôrodná sa začína úplným rozvinutím bránky maternice a končí pôrodom dieťaťa. Maternicové sťahy sú častejšie, silnejšie a trvajú dlhšie. U prvorodičiek trvá druhá doba pôrodná okolo jednej hodiny, u viacrodičiek dvadsať až tridsať minút.

Zašlá bránka sa niekedy ohlási pocitom na vracanie alebo až vracaním, inokedy zostup hlavičky na panvové dno vyvolá tlakom na konečník pocit nútenia na stolicu a nutkanie na tlačenie a použitie brušného lisu. V druhej dobe pôrodnej je dieťa viac než v prvej dobe ohrozené nedostatkom kyslíka, pretože sa pomaly znižuje jeho okysličovanie.

Plod je vypudzovaný z dutiny maternice, tá sa viac sťahuje, a tým sa znižuje jej prekrvenie i prekrvenie placenty (silné kontrakcie maternice a usilovné tlačenie môžu ešte viac prehlbovať znižovanie krvného obehu v placente).

Navyše sa v druhej dobe pôrodnej zhoršuje prekrvenie mozgu dieťaťa, pretože hlavička je zovretá v panvových kostiach. Preto sa v niektorých pôrodniciach kontinuálne monitoruje v druhej dobe pôrodnej srdcová činnosť plodu, povinne potom vždy po každej maternicovej kontrakcii. Najlepšie elektronicky, keď počuje tlkot srdca svojho dieťaťa i mamička, čo ju často motivuje k vydaniu posledných síl v záverečnej fáze pôrodu.

Aj v priebehu druhej doby pôrodnej by si žena mala zvoliť polohu, ktorá je pre ňu najpohodlnejšia. Treba varovať pred dlhým ležaním na chrbte, kedy ľahšie dochádza k porušeniu prekrvenia maternice a tým i placenty.

Pôrodné asistentky dávajú podnety na obstarávanie žineniek, pôrodných vakov, stoličiek, gymnastických lôpt, niekde sú inštalované trebárs i rebriny alebo závesné laná.“

Ako sa podáva epidurál?

Doktor Jan Řičánek vysvetľuje:

„Po bežnej predpôrodnej príprave si ľahnete na pôrodné lôžko. Pôrodná asistentka vám zmeria krvný tlak a zavedie do žily kanylu na infúziu vhodného roztoku. Zavedenou ihlou možno totiž kedykoľvek a ihneď podať akýkoľvek liek. Potom sa uložíte na ľavý bok a zdravotná sestra vám pomôže správnym spôsobom vyhrbiť chrbát, teda urobiť ‚mačací chrbát‘.

Najlepšie miesto na zavedenie ihly je bedrová oblasť chrbtice, okrem iných dôvodov preto, že je tu koža málo citlivá. Anesteziológ najprv ošetrí kožu dezinfekčným prostriedkom a okolie zakryje sterilnými rúškami. Aby ani pichnutie do epidurálneho priestoru nebolelo, znecitlivie kožu a podkožie podaním anestetika veľmi tenkou ihlou.

Potom do epidurálneho priestoru zavedie špeciálnu ihlu. Ihlou prevlečie tenkú hadičku z umelej hmoty, ktorou teraz bude podávať potrebné lieky. Tento výkon trvá spravidla niekoľko minút. Od tejto chvíle si môžete zvoliť akúkoľvek polohu. Už o chvíľu pocítite len mierny tupý tlak. Jedna dávka účinkuje asi 60-90 minút.“

III. doba pôrodná

Ako dlho vlastne trvá?

Doktor Antonín Pařízek odpovedá: „Tretia doba pôrodná sa začína pôrodom dieťaťa a končí vypudením placenty. Po pôrode dieťaťa sa maternica stiahne,
jej obsah tvorí už len placenta.

Maternica je teraz guľovitá, tuhá a jej horný okraj dosahuje k pupku, neskôr trochu ochabne. Po niekoľkominútovom období pokoja sa maternica začne opäť sťahovať, sťahy však nie sú vnímané bolestivo a vďaka nim sa od steny maternice odlučuje placenta.

Z otvorených ciev vyteká krv medzi placentu a maternicovú stenu, vytvorí sa krvný výron, ktorý ďalej odďaľuje placentu od maternicovej steny. Aj v tejto dobe sú ešte doznievajúce maternicové kontrakcie, ktoré odlúčenú placentu vypudia z maternice do pošvy, placenta tu opäť vyvolá slabý pocit nútenia na tlačenie.

Mamička je požiadaná, aby naposledy zatlačila. Placenta sa rodí a ťahá za sebou plodové obaly. Porodená placenta musí byť starostlivo skontrolovaná, aby sa vylúčilo, že v maternici ostali jej zvyšky alebo väčšie množstvo plodových obalov. Nakoniec pôrodník alebo pôrodná asistentka starostlivo prezrú rodidlá ženy.

Prípadné pôrodné poranenia sa v miestnom znecitlivení ošetria. Dve hodiny po pôrode placenty sa žena trvale sleduje, lebo v tejto dobe sa môže dostaviť krvácanie.

Preto ostáva ešte v pôrodnej sále, kontrolovaná je výška horného okraja maternice, krvácanie z rodidiel a jej celkový stav. Po ošetrení pôrodných poranení sa zmeria krvný tlak, teplota, spočíta sa pulz. Unavená, ale šťastná mamička sa s partnerom už plne venuje svojmu dieťaťu.

V tomto čase už môže na lôžku voľne jesť a piť, nezriedka tiež zaspáva.“

Najdôležitejšie otázky o pôrode

I. doba pôrodná

II. doba pôrodná

III. doba pôrodná

Informácie

Kategórie