Tiež ste počuli, že „deti zo skúmavky“ môžu byť viac choré a že úspešnosť IVF nie je vysoká? Na to aj ďalšie otázky sme sa spýtali odborníkov. Ako to teda naozaj je?

Úspešnosť IVF nie je veľmi vysoká

Dnešné metódy stimulácie vaječníkov, výberu najvhodnejších spermií a starostlivosti o rast embrya sú na veľmi vysokej úrovni. Pokiaľ odborníci na reprodukčnú medicínu využijú všetky dostupné technológie, môže byť úspešnosť v jednom IVF cykle až 75 %. Bohužiaľ, zdravotné poisťovne tieto nadštandardné metódy nehradia a páry si za ne musia priplatiť. Pokiaľ zvolia len základnú metódu hradenú z verejného poistenia, pri ktorej sa žene odoberú vajíčka, ktoré sa vložia do špeciálneho roztoku spoločne so spermiami, a pri ktorej záleží len na ich vlastnej aktivite, či sa spoja, či nie – úspešnosť sa pohybuje len okolo 30 percent. 

Je lepšie prenášať dve embryá namiesto jedného

Šanca, že otehotniete, je takmer rovnaká pri oboch variantoch. „Za rok 2014 sme mali na klinike podobnú úspešnosť pri prenose jedného i dvoch embryí. Rozdiel medzi oboma metódami tvoril menej než desať percent,“ vysvetľuje doktor Ondřej Matěna z inštitútu reprodukčnej medicíny Unica. Záleží aj na veku matky, kvalite embryí a použitých metódach. Všeobecne sa odporúča prenos len jedného embrya, a to vo všetkých vyspelých štátoch. Je to zo zdravotných aj z ekonomických dôvodov. Ak čakáte dvojčatá, ste vo zvýšenej miere ohrozená vysokým krvným tlakom, preeklampsiou i tehotenskou cukrovkou. Viacpočetné tehotenstvo sa častejšie končí predčasným pôrodom. 

Hormóny spôsobujú rakovinu

Roky sa špekuluje o tom, či hormóny, ktoré si žena aplikuje pri stimulácii vaječníkov, nespôsobujú rakovinu vaječníkov alebo prsníkov. Dlhodobé štúdie však túto teóriu vyvracajú. Dnešné stimulačné protokoly sú šetrné a pacientky si navyše hormóny aplikujú iba krátkodobo. „Tiež je dôležité, aby sa stimulácia vaječníkov robila s ohľadom na biologické charakteristiky ženy a priebežne sa upravovala podľa odozvy ovárií,“ dodáva doktor Matěna.

Neplodné bývajú hlavne ženy

U neplodných párov sú mužské i ženské faktory zastúpené rovnomerne. „U párov, ktoré sa na našej klinike liečia, je zhruba v sedemdesiatich piatich percentách prípadov prítomný i mužský faktor,“ potvrdzuje odborník. Podľa štúdie, ktorá bola vlani predstavená na spoločnej konferencii Americkej a Európskej spoločnosti reprodukčnej medicíny (ASRM a ESHRE), môžu mať navyše aj muži s normálnym množstvom i vzhľadom spermií až 30 % z nich geneticky defektných. U žien býva najčastejšou príčinou neplodnosti ich vyšší vek a tým znížená kvalita vajíčok, u mužov malý počet alebo znížená pohyblivosť spermií.

 

Alternatívna medicína môže nahradiť IVF

Alternatívna medicína môže IVF liečbu podporiť. Akupunktúra, hormonálna joga, cvičenie Ludmily Mojžíšovej, bylinná terapia, psychoterapia, to všetko môže vašej ceste za bábätkom len prospieť. V procese „snaženia“ totiž hrá dôležitú rolu vaša psychika, takže čokoľvek vám pomôže sa upokojiť a dostať telo do rovnováhy, je prospešné. Rozhodne s tým nič nepokazíte.

Vek nie je dôležitý, lekári zvládnu všetko

Lekári zvládnu veľa, ale všemocní nie sú. Od tridsiateho roku života začína u ženy klesať kvalita i množstvo vajíčok. Štúdie dokonca uvádzajú, že 20 % tridsaťosemročných žien už má vaječníky celkom vyčerpané a ani zdravý životný štýl plodnosť, bohužiaľ, nepredĺži. Medzi tridsiatym a štyridsiatym rokom veku ženy dozrievajú i geneticky nekvalitné vajíčka. Pokiaľ teda prídete „neskoro“, vaše telo už žiadne vlastné kvalitné vajíčka produkovať nemusí. Riešením potom môže byť jedine využitie vajíčok od darkyne. 

Deti zo skúmavky sú viac choré

„Reprodukčná medicína nemanipuluje s genetikou, len pomáha párom vybrať tú najlepšiu možnú spermiu, vyprodukovať zrelé vajíčko a spojiť ich. Pokiaľ žena otehotnie, vyvíja sa embryo tak isto ako embryo počaté prirodzeným spôsobom. Nesie teda rovnaké riziká. Geneticky nezdravé embryá najčastejšie zanikajú a nepokračujú v ďalšom vývoji. Asistovaná reprodukcia, naopak, dokáže pomôcť tým párom, u ktorých hrozí zvýšené riziko genetického postihnutia plodu, a síce tým, že pomáha vybrať geneticky zdravé embryo,“ vysvetľuje Ondřej Matěna. 

Kedysi ľudia neboli takí neplodní

Predtým mávali ľudia prvé dieťa v reprodukčne najvhodnejšom veku. „Väčšina párov by našu pomoc nepotrebovala, keby sa o dieťa začala snažiť o desať rokov skôr,“ súhlasí lekár. Vďaka tomu, že väčšina párov tak stihla mať potomkov do tridsiatky, vyhla sa mnohým problémom. Napríklad endometrióze alebo poruchám fungovania hormonálnych systémov. Aj predtým mávali ženy syndróm polycystických vaječníkov, ale pokiaľ sa o dieťa pokúšali ako mladé, mohli otehotnieť ľahšie, pretože tieto ťažkosti sa s vekom prehlbujú. Aj kedysi existoval tubárny faktor, teda stav, kedy má žena poškodené alebo nefunkčné vajcovody. Ten však dnes predstavuje len zlomok príčin neplodnosti, najväčšie problémy pôsobí vek. 

Foto Shutterstock