Etiketa nie je súbor pravidiel, ktoré (sa) musíme učiť, aby sme nepôsobili nevychovane. Je to správanie celej spoločnosti, morálne základy, úcta k ostatným i k sebe samému. Keď deťom vštepíme zásady etikety, nasmerujeme ich do života spokojného, úspešného a obľúbeného človeka.

[ArticleBox Čo si dieťa môže dovoliť a čo nie : 26475]

Rodičia sú sprievodcovia

V etikete nejde len o správne držanie jedálenského príboru alebo o vhodne uviazanú viazanku na divadelnom predstavení. Deti by mali od narodenia nasávať pokojnú, inšpirujúcu atmosféru rodiny a tá by ich mala doviesť až k dospelosti.

Patria do nej nielen spoločenské zvyky, ako je pozdrav a poďakovanie, ale najmä uvedomenie si spoločenskej hierarchie a úcta k nej. Pretože práve nastavenie citu voči ostatným je ako zasadiť semienko, z ktorého vyrastie určitý druh kvetiny, ktorej korene budú určovať správanie dieťaťa po celý život – k svojmu okoliu, k vám i k sebe samým.

Vedieť vychádzať s ostatnými, urobiť na nich dobrý dojem a sám pritom vedieť, že si ich ocenenie zaslúžim, to je ten správny kľúč ku šťastnej budúcnosti. Ladislav Špaček, majster etikety a poradca prezidenta Václava Havla, hovorí: „Mnohí si myslia, že etiketa je súbor pravidiel, ktorých je navyše toľko, že sa ich ani nemôžeme stihnúť naučiť.

Ale etiketa nie je niečo, čo by sme mohli vyučovať, ona prestupuje prirodzene celým naším životom. Začína sa už ráno, keď sa zobudíte a váš partner vám povie, že ste ešte krajšia než včera… Pokračuje osobnou hygienou, to aby sme pôsobili príjemne na ostatných ľudí, pretože človek je tvor spoločenský.

Ďalej je to pozdrav i pomoc ostatným… Dieťa musí odmalička cítiť, že veci robíme z určitých dôvodov a určitým spôsobom.“ Nad „etiketou“ by sme teda mali premýšľať v podstate ešte pred narodením detí. Uvedomiť si, že to, ako sa my správame, od nás prevezmú, a je to pre život našich potomkov kľúčové.

„Dieťa bude preberať to, ako žijeme a správame sa. Bude vnímať atmosféru rodiny, a to je základ jeho správania k životným partnerom,“ vysvetľuje Ladislav Špaček.

Viem, kto som, kam patrím a kam idem

Podľa Ladislava Špačka je najdôležitejšie, aby dieťa odmalička jasne vnímalo hodnotový systém a spoločenskú hierarchiu. „Aby vedelo, že sú ľudia spoločensky významnejší – to sú dospelí a spoločensky menej významní – to sú deti. Komu mamička nalieva polievku ako prvému?

Samozrejme oteckovi, potom deťom, až potom sebe, pretože je hostiteľka. Je to tisíc vecí denne, ktoré utvárajú osobnosť dieťaťa a pracujú buď v jeho prospech, alebo neprospech,“ hovorí Špaček a uvádza príklad toho, ako vedie svoju vnučku k úcte a spomínanej spoločenskej hierarchii: „Keď mojej manželke niečo spadlo na zem, spýtal som sa vnučky, kto to zdvihne. ‚Predsa babička, jej to spadlo!,‘ odpovedala rozhodne.

A mne neostávalo iné, len ju poučiť o správnom prístupe: ‚Ale nie,‘ povedal som jej, ‚ty si mladšia a mala by si babičke preukázať službu.‘ Táto skúsenosť jej jasne ukázala rozdelenie spoločenských rolí a o tento mantinel sa bude môcť po zvyšok života oprieť.“

Dodržiavanie tejto zásady oceníte vy i vaše deti najmä v puberte, pretože dieťa vedené k úcte voči druhým bude mať nad sebou vždy výkričník, ktorý mu nedovolí konať dramaticky nemorálnym spôsobom.

Dôležitý a pozitívny prínos dodržiavania pravidiel správania potvrdzuje i prvá dáma etikety Eliška Hašková Coolidge: „Deti sú budúcnosťou spoločnosti, sú to ony, čo ovplyvnia jej vývoj. Investície do vzdelania, výchova a rozvoj nastupujúcej generácie sú povinnosťou nás všetkých.

[ArticleBox Koľko času venujete práci? : 26482]

Spoločnosť stále zvyšuje nároky na budúce generácie a ‚vybrané spôsoby‘ hrajú vo svete čím ďalej, tým väčšiu rolu. Šťastie praje pripraveným. Charakter človeka sa utvára do jeho trinástich rokov. Kde inde začať budovať rešpekt a ohľaduplnosť než v rodine, ktorá je najdôležitejším základom zdravej spoločnosti?“

Zapusťte korene, ktoré ani puberta nevytrhne

Pýtate sa, prečo by v dnešnej „inej“ dobe mali byť deti vedené k etikete? Práve preto, že je „iná“. „Veď ide o ich budúcnosť,“ hovorí Ladislav Špaček, „raz budú študovať napríklad v Barcelone alebo v Oxforde – veď už dnes im patrí celý svet. Keď do takej školy prídu so zlými návykmi, v tej chvíli z nich budú outsideri.“ A nejde len o dobu štúdií.

Pokiaľ svojich potomkov nevedieme k správnym spôsobom, v podstate tým priamo ohrozujeme ich budúci profesijný i osobný život. „Deti svoj nedostatok najviac pociťujú vo chvíli, keď sa odtrhnú od rodičov a začleňujú sa medzi ostatných. Naraz zisťujú, že majú voči nim obrovský hendikep, zvlášť ak sú na vysokej škole alebo potom pracujú napríklad na manažérskych pozíciách.

Človek odrazu zistí, že si vôbec nevie uviazať kravatu, pretože mu to tatko nikdy neukázal. Zistí, že nevie držať príbor a z rožka neslušne odhryzuje miesto toho, aby z neho odlamoval. Na obchodnom rokovaní potom medzi ostatnými pôsobí ako primitív a v tej chvíli u obchodných partnerov jednoducho skončí.

Ponúk je veľa a všetky sú rovnaké, líši sa len správanie a štýl jednotlivých kandidátov.“ Dnešnej spoločnosti vládne ležérnosť, život si stále zjednodušujeme a snažíme sa vyhnúť daným pravidlám. To je však podľa Ladislava Špačka nebezpečné, pretože tendencia ležérnosti môže zotrieť i tie najdôležitejšie hodnoty.

„Áno, pravidlá etikety sa znižujú, ale rozhodne by sa nemalo strácať to najdôležitejšie – úcta k druhému. Je to pomoc, je to láskavosť, takt a empatia… Preto deti musia vnímať spoločenskú hierarchiu, aby vedeli, že k ostatným a najmä k starším ľuďom sa správame s úctou.

A mali by byť karhané, pokiaľ to tak nerobia. Pretože vo chvíli, keď náš potomok príde do puberty a dočista stratí všetky detské zábrany a obavy, že sa nespráva dobre k ostatným, začne sa ako hulvát správať i k svojim rodičom, k svojmu okoliu…

Zbytočne potom dochádza k niektorým konfliktom, napríklad prečo musí ísť dieťa spať o ôsmej večer, prečo sa nemôže pozerať na televíziu do noci ako rodičia? Keď ho odmalička vedieme k hierarchii a ohľaduplnosti, zapustíme v ňom také korene, ktoré nevytrhne ani puberta a jej zámerné, cielené, až programové odmietanie všetkého, k čomu sme ich až dosiaľ viedli.

A aj keď napríklad puberta načas pochová pokojné rodinné vzťahy, morálne zásady a ctižiadostivosť v dieťati ostanú navždy.“

Ako na to

Okrem spomínaných ľudských hodnôt, ako je úcta k ostatným a orientácia v spoločenskom rozdelení úloh, by sme sa ako rodičia mali snažiť odovzdať svojim potomkom praktické návyky, ktoré im pomôžu byť v živote úspešnými a šťastnými.

Ladislav Špaček doplňuje: „Nad všetkými pravidlami však stojí princíp ohľaduplnosti, empatie, láskavosti a taktu.“ Deti by mali poznať nielen morálne zásady (správame sa ohľaduplne, vieme pozdraviť, hovoríme pravdu), pravidlá stolovania (nemľaskáme, používame servítku), ale mali by vedieť, že okolie číta v reči ich tela, aj že sa pri spoločenských akciách nesprávame ako doma a ani sa tak neobliekame.

Porozprávajte vašim potomkom o základných zásadách, prispeje to k ich dobrému základu: zdravíme a ďakujeme, správame sa ohľaduplne (k ľuďom i zvieratkám), upratujeme po sebe, pomáhame si, pri stolovaní sa správame slušne, hovoríme pravdu, vieme, ako sa obliecť pri slávnostných príležitostiach, vieme sa podeliť a vieme, ako sa správať v spoločnosti svojich vrstovníkov i starších ľudí.

[ArticleBox Obliekať dieťatko vie byť pekne frustrujúce : 26473]

Pamätajte si však, že deti sa najlepšie učia pozorovaním a napodobňovaním, preto by ste mali byť vo veci etikety príkladom. A pokiaľ si sami nie ste istí, ako je to správne, siahnite po jednom z praktických pomocníkov, ktorých je na trhu dostatok.

Sú to napríklad knihy s témou etikety pre dospelých i detských čitateľov, spoločenské hry, pri ktorých si deti pravidlá slušného správania osvoja hravou formou. Vedzte, že návšteva kurzu etikety bude pre vašu ratolesť jedným z najprínosnejších darov, z ktorého bude čerpať po celý život.

Ktoré zásady etikety by si malo osvojiť dieťa do 5 rokov veku?

Vždy pozdraviť

Rozlíšiť prístup v konverzácii tykanie/vykanie

Poďakovať

Vedieť zvoliť vhodné oblečenie podľa situácie (iné na ihrisko, do divadla)

Podať ruku pri zoznamovaní

Zvládať ľahkú spoločenskú konverzáciu (napr. s predavačkou v obchode)

Osvojiť si základy stolovania (vedieť použiť servítku, otrieť si pusu, keď sa chce napiť, neodbiehať od stola, keď všetci nedojedli)

Príbeh – Ladislav Špaček: Etiketa mi zachránila syna (+ FOTO LŠ)

Môj syn bol odmalička veľmi živý, temperamentný, stále niečo vyvádzal, neustále nosil zo školy poznámky… V okamihu, keď sa dostal do puberty, bol už absolútne neznesiteľný. Robil si, čo chcel, správal sa vulgárne, chodil domov neskoro. Mal prísť o polnoci, prišiel o druhej.

Keď som mu nariadil, že má prísť o jednej ráno, neprišiel vôbec a nebol doma dva dni. Raz ráno, keď prišiel domov, už som bol taký rozčúlený, že som po ňom hodil hrnček s kávou. Ten ho, samozrejme, minul, pretože mladý chlapec šikovne uskočil a hrnček s kávou skončil na stene. A syn? Ten sa na mňa na dlho zadíval, otvoril dvere a odišiel.

Odišiel tak, ako bol – bez kľúčov, bez kabáta… Odišiel a už sa nevrátil. Mal vtedy 16 a pol roka… Ako som neskôr zistil, prvé večery trávil na Karlovom moste v nejakom kanále, potom bol u kamarátov, jednoducho sa pretĺkal, ako sa dalo. Vôbec sme sa nestýkali. Nevedeli sme o ňom vôbec nič a báli sme sa pomyslieť na to, ako asi skončil.

Raz sme išli s prezidentom Havlom na filmový festival do Karlových Varov a na plátne úvodného filmu sa objavili titulky: „Radim Špaček: Mladí muži poznávajú svet.“ A ja som vôbec nevedel, o čo ide. Sedel som ako prikovaný. Po projekcii nasledoval spoločný obed. Sedeli sme pri jednom stole a ja som sa, samozrejme, desil: „Vie vôbec jesť s príborom?!“

Ale žasol som. Z toho chlapca bol dokonalý džentlmen. Ako stoloval, ako sa bavil s prezidentom… Vo vojnovom Sarajeve, kde Srbi vtedy obliehali celé mesto a odstreľovali nevinných ľudí, kde mohol desaťkrát denne prísť o život, natočil svoj prvý film „Mladí muži poznávajú svet“.

Potom, keď odišiel z domu a nedostal od nás ani korunu, doštudoval herectvo a na FAMU vyštudoval réžiu. Dnes je to jeden z najúspešnejších režisérov, zbiera České levy, točí kopu filmov… A v tom je tá pointa: všetko, čo do detí vložíte, v nich ostane.

Čo do nich dáte v detstve, je práve ten základ, z ktorého potom budú celý život čerpať. Preto je dôležité odmalička im dávať ten správny príklad. A mám ešte jednu príkladnú historku: Keď sme spolu pri jednej predvianočnej večeri v reštaurácii mali drobný konflikt, môj syn sa tak rozbesnil, že vstal a pred všetkými hosťami mi na hlavu vylial celý tanier špagiet s červenou omáčkou a odišiel preč.

Pri odchode z reštaurácie som potom chcel zaplatiť a čašník ma upozornil, že ten mladý pán, ktorý odišiel, za seba zaplatil sám. Chápete? Človek je v amoku, keď bezmála „zabije fotra“, ale neodíde bez zaplatenia, pretože som mu to kedysi vštepil do hlavy. To je tá sila etikety…

[ArticleBox Puto medzi dieťatkom a matkou je to najdôležitejšie : 26494]

7 základných pravidiel

Nech sa rozhodnete pre akúkoľvek cestu, ktorá vaše deti povedie správnym smerom, sedem nasledujúcich zásad vám pomôže zorientovať sa v základoch detskej etikety.

1. Dobrý deň, ďakujem!

Hovorí sa, že pozdraviť je slušnosť, odpovedať povinnosť. Vštepiť deťom, že pozdraviť, poprosiť a poďakovať sú traja mušketieri, ktorých veľkú moc treba využívať každý deň, je jednoduché. Dodržiavanie však musíme dôsledne vyžadovať.

Ako na to: Pozdrav i poďakovanie je rituál, ktorý vychádza zo zásad rodiny. Dieťaťu podáme vysvetlenie, ale za dodržiavanie tohto základného pravidla ho nijako neodmeňujeme. Namieste je teda vhodný mantinel a dôslednosť pri dodržiavaní.

2. Upratujeme si

Deti majú prirodzene rady poriadok, čistotu a systém. Pokiaľ sa k tomu odmalička správne vedú, nerobí im problém upratať nielen po sebe, ale pomôcť s upratovaním i v domácnosti.

Ako na to: Už okolo druhého roku veku deti vykazujú náchylnosť a zmysel pre poriadok. Ich veci by preto mali byť v priestore zoradené a rozmiestnené tak, aby mali svoje stále miesto – poriadok je pre dieťa upokojujúci a poskytuje mu istotu.

3. „Nechceš pomôcť?“

Mali by sme si všímať ostatných, načúvať im a vedieť im ponúknuť pomoc. „Keď ty pomôžeš ostatným, nielenže im urobíš veľkú radosť, ale nabudúce zase oni pomôžu tebe.“

Ako na to: V takom prípade volíme otázku „Môžem ti pomôcť?“ a celkom rešpektujeme odmietavý postoj. Úcta k činnosti druhého je dôležitá a zároveň vedie k empatii.

4. Pri stole sa správame slušne

Stolovanie má svoje pravidlá. Pred jedlom si zaželáme dobrú chuť, nemľaskáme (o grganí ani nehovoriac), neoblizujeme nôž a nehovoríme s plnými ústami. Zjesť však pokrm bez slova je vraj vlastné iba prasatám, stôl odjakživa stmeľoval ľudské vzťahy, a preto sa pri jedle rozhodne rozprávame.

Ako na to: Ak sa chystáte na slávnostný obed či večeru, pripravte sa vopred. Zahrajte sa na podobnú akciu doma, pre väčší úspech môžu vaše ratolesti zahrať etiketou poučených a slušných hostí, zatiaľ čo vy sa budete správať veľmi grobiansky. Deti sa budú prehýbať od smiechu, až uvidia, že jete rukami alebo prskáte všade okolo, a samy si na to nabudúce dajú pozor.

5. Hovoríme pravdu

Deti do piatich rokov klamú neúmyselne. Ešte totiž nevie rozlíšiť medzi fikciou a realitou a často svojimi klamstvami ilustrujú svoje želania a potreby. Mali by sme sa snažiť deťom vysvetliť, že hovoriť pravdu je vždy lepšie než klamať.

Ak pominieme vzájomnú dôveru, odpadá i stres z prípadných dôsledkov „keby to prasklo“. Statočnosť nie je len preplávať oceán na malej lodi, ale často aj „priznať farbu“.

Ako na to: Nekompromisne trvajte na hovorení pravdy v zásadných otázkach bezpečnosti, rodinného spolužitia a povinností. Ak však ponúknete deťom dôveru, nakladajte s ňou opatrne a aj v prípade „krutých právd“ pamätajte, že pokiaľ sa neudržíte a stihnete dieťa veľkou zlobou či trestom, nabudúce vám radšej zaklame. Dôvera je najväčší poklad, ktorý si musíte strážiť.

6. Ako sa obliecť?

Mali by sme deťom vysvetliť, že do školy alebo na doma volíme iné oblečenie než do divadla či na svadbu. Pomôžte im vnímať rozdiel medzi bežným a sviatočným dňom, pretože tie sviatočné zanechávajú v duši oveľa viac stôp i radosti.

Ako na to: Súčasťou detského šatníka by celkom určite malo byť jedno „slávnostné“ oblečenie. Šaty či oblek povýšia detské sebavedomie a posilnia pocit výnimočnosti.

Pokiaľ nemáte príležitosť zúčastniť sa slávnostných akcií, môžete sama nejakú zorganizovať. Čo trebárs pripraviť deťom kráľovské odpoludnie s predpísaným dress codom? Uvidíte, akí budú malí hostia nadšení, že sa môžu poriadne vyparádiť!

7. Ako sa správať k ostatným

Inak sa správame v spoločnosti svojich vrstovníkov, kamarátov, príbuzných a známych, inak zase v prítomnosti nadriadených alebo starších osôb.

V prvom prípade môžeme byť absolútne uvoľnení a spontánni, v druhom však treba poznať určité pravidlá: neznámym a starším ľuďom vykáme, vždy ich zdravíme ako prví a nehovoríme pred nimi vulgárne ani nerozoberáme príliš osobné veci.

Napodobňovaním učíme deti viesť i krátku spoločenskú konverzáciu. Staršie osoby a tehotné ženy púšťame sadnúť si a na verejnosti nerobíme neporiadok ani hluk.

Ako na to: Chcete mať doma džentlmena? Rozprávajte mu rozprávky o tom, ako rytier zachráni princeznú. Občas nenápadne spomeňte, že máte ťažkú tašku (samozrejme, pokiaľ v nej nenesiete týždenný nákup) alebo že by bolo fajn, keby vám niekto otvoril dvere, keď máte plné ruky. Keď pomoc malého džentlmena správne oceníte, vychováte skvelého muža a svojej budúcej neveste perfektného manžela!