„Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Bo, keď budem Jano, neohneš ma mamo“. Vraví staré slovenské príslovie. Telesné tresty vo výchove boli v minulosti používané častejšie, ale dnes sú väčšmi v úzadí, čo by malo byť pozitívnym javom. Prečo je tomu tak, vám v nasledujúcom článku vysvetlí odborníčka.
Telesné tresty sú plné negatív
„Telesné tresty nie sú z môjho pohľadu ničím pozitívne. Telesný trest je pre dieťa vždy ponižujúci, pretože sa voči nemu väčšinou nemôže nijako ubrániť. Vyvoláva strach z rodiča, dieťa si vytvára obraz o rodičovi ako o trestajúcej autorite. V období puberty, keď dieťa hľadá svoju cestu, svoje spôsoby vyjadrenia, svoju identitu a je obzvlášť precitlivené na kritiku voči vlastnej osobe, môžu byť telesné tresty príčinou ohrozenia, ba až stratou dôvery a bezpečia vo vzťahu. Okrem úzkostí, môže dieťa začať trpieť nočnými morami, rôznymi strachmi, poruchami správania, môže začať klamať, bude častejšie choré, alebo sa mu zhorší prospech v škole,“ hovorí psychologička Mgr. Ľubica Kordošová.
„Najfatálnejšie dôsledky sú samozrejme v rodinách, kde ide o pravidelné a kruté zaobchádzanie s dieťaťom, kde je telesný trest na každodennom poriadku, alebo je dieťa svedkom násilného zaobchádzania s členom rodiny. Takéto traumatické zážitky môžu vážne narušiť psychický vývin dieťaťa a majú následky na celý život,“ vraví odborníčka. Telesný trest v zmysle „toto si urobil, a preto teraz dostaneš“ nie sú v poriadku. Je to represívne opatrenie, ktoré, hlavne ak ho opakujeme a využívame ako výchovný prostriedok, nevedie z dlhodobého hľadiska k náprave a hlavne nerieši skutočnú príčinu detského neposlúchania. Tou môže byť túžba po pozornosti, súrodenecká rivalita, boj o moc, reakcia na situáciu v rodine a pod. „Ak vám však „ujde ruka“ prestaňte sa obviňovať a keď sa situácia upokojí, porozprávajte sa s dieťaťom. Dôležité je vedieť sa ospravedlniť a obojstranne si odpustiť,“ dodáva psychologička.
Akú alternatívu zvoliť namiesto telesného trestu
Keď nebijeme svoje dieťa, neznamená to, že sme „mäkkí“. Bitky a tvrdá vojenská výchova je výchova, ktorá nepodporí vnútornú motiváciu, dieťa nebude veci robiť preto, že je správne ich robiť, že je to dobrá, prospešná vec. Bude ich robiť zo strachu pred trestom, urobí ich, aby už malo pokoj, naučí sa používať výhovorky a skratky, bude sa utiekať ku klamstvu. Dobrú výchovu nám naopak zabezpečí láskavý a akceptujúci prístup, úcta a prísnosť.
"Výchova je obojsmerný proces. Vychovávame dieťa a dostávame spätnú väzbu od neho. Akcia strieda reakciu a my sa tak neprestajne učíme a rastieme ľudsky aj profesne – rodičovsky spolu s dieťaťom. Láskavý, akceptujúci prístup by však nikdy nebol dostatočný, keby sme nemali na dieťa žiadne požiadavky. Musíme od dieťaťa aj vyžadovať primerane jeho veku a viesť ho k dôsledkom za svoje konanie. Musíme v tom byť predvídateľní a dôslední. Dieťa má chápať, čo od neho chceme a časom zistí, že hranice, pravidlá a dohody, ktoré držíme, sú pre jeho bezpečnosť. Vždy sú dôležité rozhovory a trpezlivé vysvetľovanie. Zároveň, ak treba, príde aj nepopulárny dôsledok, ktorý sa nebojte uplatniť,“ dodáva na záver odborníčka.
Foto: Shutterstock