Detský svet nie je taký bezstarostný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Deti zažívajú rôzne formy strachu, no majú obmedzenejšie možnosti, ako ho riešiť. Rodičia by o nich mali vedieť čo najviac - len od ich reakcie totiž záleží, ako sa dieťaťu podarí celú situáciu zvládnuť.
Strach je prirodzený, ale...
Bez strachu by sme tu možno ani neboli. Často nám práve strach napovie, čo je nebezpečné a čo nie a je bežnou súčasťou života. Aj u detí je tu od narodenia. Boja sa straty rovnováhy, hlasných a nepríjemných zvukov. Medzi klasické formy strachu možno zaradiť aj strach z cudzích ľudí, chrobákov, tmy alebo odlúčenia od matky.
Tieto strachy zrejú, prichádzajú a odchádzajú spoločne s tým, ako dieťa rastie. Je to úplne normálne, no treba mať na pamäti, že dieťa prežíva strach rovnako intenzívne ako dospelý jedinec, ba dokonca niekedy ešte vo väčšej miere. Pripadá si totiž malé a bezbranné a svet je v jeho očiach plný obrov a strašidiel, či iných nebezpečenstiev.
Nová forma strachu
Je úplne normálne, že sa malé deti boja strašidiel, o ktorých sa dozvedajú z rozprávok. Postupom času však pochopia, že nie sú skutočné a tento strach zanikne. Prichádza to približne okolo ôsmeho roku života, kedy by sa dieťa už nemalo báť žiadnych bubákov z rozprávky. Ak tento strach pretrváva tak niečo nie je v poriadku.
Pre deti v tomto veku totiž nastupuje na scénu iný strašiak a to nepokoj v rodine. Čoraz viac totiž začínajú vnímať prípadné napätie a hádky medzi rodičmi. Vzhľadom na častú rozvodovosť, potom príde na rad otázka, či aj vy sa rozvedie podobne, ako mamka a ocko jeho kamaráta. Ak nič podobné nemáte v pláne, nikdy dieťa len tak neodbite preč, ale celú situáciu mu pekne vysvetlite. V prípade, že sa rozviesť plánujete, mali by ste mu opakovane vysvetľovať, že vo vašom vzťahu k nemu sa nič nemení a budete ho mať rovnako radi. Dajte si pozor aj nato, aby vaše dieťa za prípadný rozvod nezačalo viniť seba samého.
Rovesníci a škola
Vek rastie a deti postupne majú strach aj z toho, že nezapadnú do kolektívu v škole. Boja sa posmešku spolužiakov, šikanovania a poníženia. Bežné hádky sú medzi rovesníkmi v poriadku, avšak šikanovanie netreba v žiadnom prípade tolerovať. Dieťa si totiž začne myslieť, že je nejako čudné a niečo s ním nie je v poriadku.
Je bežné, že deti majú strach aj z neúspechu v škole. Predovšetkým to platí pri deťoch, ktorých rodičia sú až prehnane ambiciózni. Prioritou vás ako rodičov by však nemal byť školský úspech, ale spokojné a vyrovnané dieťa.
Strach zo zubára a lekára
Zvyknú sa ich báť aj dospelí, no o to viac aj deti. Je to však len ďalšia z prirodzených reakcií detí. Určite sa z nich však nevysmievajte a už vôbec ich ešte viac nestrašte. Radšej im skúste vysvetliť dôvod návštevy lekára a popísať predpokladaný postup. Samozrejme, robte to primerane veku a mladším deťom to skúste podať vo forme rozprávkového príbehu. Vhodnou alternatívou je aj prísľub menšej odmeny. Nezabudnite ich po návšteve lekára pochváliť za ich statočnosť.
Následky v dospelosti
Niektoré formy strachu zmiznú úplne, iné (ako napríklad strach z pavúkov, tmy, odlúčenia a pod.) sa len zmiernia a v mnohých môžu zanechať stopy v dospelosti. Nemusí to byť úplne zlé, lebo deti by sa síce nemali báť zaspávať samy v izbe po tme, no na druhej strane aspoň vedia, že nie je dobré túlať sa niekde vonku osamote počas noci. Nemali by sa báť ľudí v rôznych situáciách, avšak musia vedieť, že nemôžu nasadnúť k cudzím ľuďom do auta, lebo nie všetci sú dobrí.
Treba si však dať pozor, aby sa strach nepretavil do úzkosti. Hranice medzi ňou a strachom nie je úplne jasná. Úzkosť totiž môže mať viacero podôb. Najlepšie sa tieto dve veci rozlišujú vďaka časovej dimenzii. Strach je záležitosťou epizodickou a úzkosť chronickou a teda opakovanou. To má pre psychiku dieťaťa aj dospelého človeka závažnejšie dôsledky, najmä ak sa opakuje často a trvá príliš dlho. Pomôžte preto deťom zvládať strach tak, aby sa nezmenil na úzkosť.
Foto: Shutterstock