Keď dieťa urobí prvý krôčik, možno si dáte otázku, pre ktorý šport bude mať nadanie. Najmä oteckovia si začnú predstavovať, že majú doma druhého Sagana, Cibulkovú alebo Hossu. Ale kým budúceho šampióna prihlásite do nejakého klubu, zvážte, ako čo najlepšie zaistiť, aby dieťa malo dostatok pohybu, robilo to, na čo má predpoklady, a hlavne - športovanie ho bavilo.
Kríza pohybu
Nám dospelým sa to možno nezdá, ale dieťa bez neho nemôže žiť a pre normálny fyziologický a motorický vývoj ho potrebuje ako vzduch, vodu, potravu. Kvôli nášmu často nezdravému životnému štýlu, bohužiaľ, potrebu a dôležitosť pohybu u seba i u detí nedoceňujeme.
Odborníci stále hlasnejšie varujú, že ho máme všetci príliš málo. Svetová zdravotnícka organizácia dokonca upozorňuje, že by sme sa denne mali aspoň 60 minút aktívne hýbať. A hoci viac než 70 percent detí u nás navštevuje pohybové a športové krúžky, je prekvapivé, že tento denný limit nedosiahnu až tri štvrtiny z nich! Na rade ste teda vy, rodičia.
Bezstarostné hranie
Keď začne dieťa samo chodiť, mali by rodičia začať sledovať, koľko času sa hýbe. Pokiaľ majú pocit, že ich dieťa má menej pohybu, ako je žiaduce, mali by pre neho vymýšľať také aktivity a hry, ktoré sú s pohybom prirodzene spojené – naháňať sa, skákať, loziť.
A aktívna hra by mala byť pre deti predovšetkým zábavou. „Svet dieťaťa je v predškolskom období bezstarostný, plný spontánnosti, fantázie a hier, cez ktoré začína postupne poznávať fungovanie spoločnosti i svoje miesto v nej. Je naozaj škoda to nejako nevyužiť,“ dodáva pedagogička Zuzana Smugalová.
Všestranná pohybová príprava
So systematicky vedenou pohybovou aktivitou by sa nemalo začínať pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa. U predškoláka vo veku tri až šesť rokov dochádza k prudkému motorickému rozvoju, ale ešte sa pre neho nehodí konkrétny šport. Je preto potrebné dbať na všestrannú pohybovú prípravu, ktorá dieťa komplexne pripraví na neskoršie špecializované disciplíny. Rodičia, učitelia a lektori sa majú sústrediť na jeho držanie tela, postreh, orientáciu v priestore a v skupine, obratnosť, vrtkosť.
„Nie je vhodné, aby sa deti sústredili len na jeden druh športu, pretože si jednostranným preťažením môžu spôsobiť nezvratné, hoci spočiatku dlho neviditeľné fyziologické poškodenie, ktoré sa skôr alebo neskôr nepríjemne prejaví,“ vysvetľuje odborníčka. Pokiaľ rodičia chcú mať doma budúceho vrcholového športovca, mali by si uvedomiť, že základom je zdravé a správne vyvinuté telo, ktoré potom dieťaťu dobre a dlho slúži.
Športovanie musí baviť
Ktorý športový krúžok je teda vhodný? Záleží na ponuke, možnostiach v mieste bydliska, ale i povahe dieťaťa a jeho záujmov. To je totiž základný predpoklad pre to, aby dieťa chcelo na „pohybovky“ či inam dochádzať.
„Keď začal náš František chodiť v piatich rokoch do futbalového klubu, brali sme to skôr tak, že sa takto lepšie ukáže, na čo má a čo ho bude baviť, nie že by sme chceli, aby raz robil futbal profesionálne. A skutočne sa čoskoro prejavilo, že na kolektívne športy veľmi nie je,“ hovorí 40-ročná Jitka. Mnohí rodičia to však vidia inak. Už od raného veku dieťa špecializujú a vyžadujú od neho maximálne výkony, takže sa jeho radosť zo športu často vytráca.
Trénerom nemôže byť každý
Ísť príkladom, to je ďalšia zásadná vec, ktorej by sa rodičia mali držať. V období všestrannej športovej prípravy, kedy dieťa začína navštevovať nejaký športový krúžok, však vstupuje do života dieťaťa ďalší človek a to lektor, alebo tréner.
„Cvičiteľa si treba dobre vybrať, pretože to bude on, kto bude dieťa ďalej formovať. Pozor na jeho (i skrytú) ambicióznosť. Je naozaj chyba si myslieť, že viesť malých špuntov môže každý,“ vysvetľuje pedagogička. Tréner by sa mal vyznať v tom, čo je primerané danému veku, aké činnosti môžu dieťa rozvinúť či, naopak, poškodiť a ako dieťa vhodnou formou motivovať.
Každý má nejaký talent
Niekedy možno bude stačiť, aby ste sa na svojho miláčika viac zamerali, všímali sia testovali, čo mu ide, k čomu má dispozície, a na čo je, naopak, „ľavý“. Každý má nejaký talent. Ide len o to, objaviť ho. Veľmi málo detí sa v budúcnosti presadí vo vrcholovom športe. Ale všetci, ktorí strávia detstvo v športových krúžkoch, si do budúcna vytvoria dobrý vzťah k pohybu. A keď sme pri tom, spomínate si, akým spôsobom otec Klapzuba v knižke Eduarda Bassa zostavil svoje nepremožiteľné futbalové mužstvo?
Jednoducho. Predal kozu, kúpil za to dve lopty a jeho chlapci začali trénovať. „Najstarší syn bol hrozný dlháň, šiel teda do bránky; najmladší dvaja synovia Feri a Juro boli drobní a vrtkí, tých teda starý Klapzuba postavil na krídla. A aký bol ich tréning? Všestranný. Ráno o piatej už chlapcov prebudil a vzal ich na ostrý hodinový pochod do lesa. Keď prešli šesť kilometrov, obrátili sa a späť to vzali klusom. Potom dostali raňajky a šli kopať. Starý Klapzuba prísne dohliadal, aby každý vedel všetko. A pridával k tomu ešte ďalšie špeciálne cvičenie a tak to šlo každý deň tri roky. A vychoval z chlapcov skutočných majstrov. Dostať sa na vrchol je totiž dlhý a namáhavý maratón, nie krátky rýchly šprint.
Foto: Shutterstock