Na jednej strane počujeme názory, že je veľmi dôležité začať s výučbou cudzieho jazyka takmer od kolísky, ale druhé stanovisko znie, že je lepšie sa najprv naučiť dobre ovládať materský jazyk a až potom začať s cudzím. Kto má teda pravdu a ako a kedy začať s výučbou cudzieho jazyka u vašich ratolestí?

Kedy je správny čas

Faktom je, že najdôležitejším obdobím na osvojovanie si jazyka – materského i cudzieho – je doba do ôsmeho roku veku. Malé dieťa vníma melódiu a rytmus jazyka ešte skôr, než začne samo aktívne hovoriť. Po uplynutí tohto obdobia je pre neho osvojenie si jazyka oveľa ťažšie. Deti v tomto veku nepociťujú zábrany hovoriť. Nepremýšľajú, či niečo povedali zle, jednoducho to povedia ešte raz. Sledujú danú melódiu a rytmus vety, učia sa odposluchom a opakovaním a zapájajú všetky svoje zmysly. 

To možno využiť na prebudenie ich záujmu a následnému rozvoju motivácie na osvojovanie si cudzieho jazyka. Veľkou výhodou u malých detí je to, že sa s jeho základmi zoznamujú úplne zhodne, ako so svojím materským jazykom, t. j. prirodzenou cestou poznávania tým, že sú schopné všetko „napodobňovať“. Dieťa navyše získava cit pre daný jazyk a tiež sa veľmi nenásilne zoznamuje s kultúrou daného jazyka.

Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že ideálny vek na začatie osvojovania si základov cudzieho jazyka u predškoláka je od 4 do 6 rokov. Treba mať tiež na pamäti, že predškoláci sa síce rýchlo učia, ale aj rýchlo zabúdajú. Preto vždy myslite na kontinuitu vo výučbe cudzieho jazyka. Oveľa viac než na veku však záleží na používaných metódach, štýloch a stratégiách výučby, vrátane času, ktorý dieťa venuje danej činnosti. Takže tá podstatná otázka neznie, „kedy“ sa má začať učiť cudzí jazyk, ale „ako“, čiže akým spôsobom si ho bude osvojovať.

Nebáť sa a hovoriť

Každý rodič má strach, aby svojho potomka nepreťažil a aby ho tak neodradil od ďalšieho vzdelávania. Pri voľbe správnej metódy výučby a osobnosti učiteľa však nemôže byť ani reči o žiadnej záťaži. Proces osvojovania si nových schopností je pre dieťa absolútne prirodzený. Cieľom v tomto veku nie je dokonalé zvládnutie cudzieho jazyka, ale zoznámenie sa s tým, že s nami žijú ľudia, ktorí sa dorozumievajú inak než my. Je to cesta, ako deťom neskôr uľahčiť výučbu cudzích jazykov. V predškolskom veku oveľa ľahšie získajú cit pre prízvuk, rytmus, intonáciu a melódiu jazyka, preto to treba využiť.

Ide aj o získanie motivácie k učeniu a prirodzenému záujmu o daný cudzí jazyk aj o kultúru krajiny, kde sa ním hovorí. Tiež neplatí rovnica, že čím skôr sa dieťa s cudzím jazykom zoznámi, tým lepšie ho bude automaticky vo vyššom veku správne ovládať. V neposlednom rade je mýtom aj to, že rodič vyžaduje, aby jeho potomka zoznamoval s cudzím jazykom len ten, pre koho je materčinou a v žiadnom prípade slovenská pani učiteľka či slovenský pán učiteľ.

Pre mnohých je to potom zárukou kvality, ale tak to vôbec nemusí byť. Stáva sa, že títo lektori často nemajú žiadne vzdelanie či skúsenosti v oblasti výučby cudzích jazykov ani žiadnu metodickú prípravu pre prácu s predškolskými deťmi. Niekedy nemusí byť bezchybná ani ich výslovnosť napríklad len preto, že nevedia správne artikulovať. Stavte preto radšej na odborníka na výučbu u predškolských detí.

 

Ako môžete pomôcť vy?

Rodič pozná predsa svoje dieťa najlepšie, takže vie, čo na neho najviac platí. Pre deti sú rodičia tými najdôležitejšími osobami v ich živote, od nich počuje chválu, ale aj podporu či povzbudenie. Ratolesti najviac pomôžete pri osvojovaní si základov cudzieho jazyka tak, že sa s ňou budete hrať a hrať.

Máte strach, že vaša výslovnosť nie je špičková? Nič to, využite zvukové či vizuálne nahrávky, ktorých je na trhu dosť. Do hier zapojte i pantomímu – rôzne gestá, grimasy. Využívajte vždy čo najviac zmysly dieťaťa, ktoré sa snažte rozvíjať.

Predovšetkým ide o to, aby sa deti s cudzím jazykom zoznámili a aby sa podarilo navodiť také situácie, že sa im dané jazykové hry páčia. Postupovať treba krok za krokom. Cieľom je naučiť deti myslieť v cudzom jazyku.

Princípy výučby predškolákov

Osvojovanie si základov cudzieho jazyka by malo prebiehať formou hry so vzájomnou a stále prítomnou konverzáciou. Deti treba viesť k tomu, aby nikdy neskĺzli k prekladom svojej materčiny do cudzieho jazyka. Tým by sa nenaučili v cudzom jazyku myslieť a reagovať. Dané cudzie slovo či zmysel vety vždy treba čo najviac konkretizovať – využíva sa na to hudba (spievanie pesničiek, hranie na hudobný nástroj), pohyb (tanec, pantomíma) a tiež najrôznejšie výtvarné aktivity (kreslenie, farbenie).

Tieto obrázky možno zakomponovať do rozprávok či príbehov a postavičky z obrázkov tak ožijú – tým do výučby zapojujete prvky dramaterapie i vždy prítomnej vizualizácie. Nabádajte tiež deti, aby si vybavili veci, ktoré poznajú, či situácie, ktoré už niekedy zažili, tým podporujete rozvoj ich elementárnych rozumových činností, ktoré sú pre tento vek nesmierne dôležité.

Vždy ide o širokú integráciu činností, ktoré sú založené na prežívaní. Snažte sa teda zapájať a rozvíjať čo najviac zmyslov podľa toho, ktorý dieťa práve preferuje. Spôsob osvojovania si základov cudzieho jazyka má byť vždy motivujúci a podporujúci jeho tvorivé myslenie a iniciatívu. 

 

Foto: Shutterstock