Dula - pomocná ruka pri pôrode

Duly sú akési sprievodkyne materstvom. Ľudskosť sa totiž v modernej dobe, kedy máme na všetko okolo tehotenstva a pôrodu vyšetrenia, laboratórny výsledok či ultrazvuk, trochu vytratila. A na psychiku zase pôsobia nekonečné internetové diskusie, kde sa zdieľajú skúsenosti.

[ArticleBox Bude aj otecko pri pôrode? : 26520]

Často nám ani nenapadne, že by stačilo sa o tom s niekým porozprávať z očí do očí – o svojich radostiach, obavách, neistote a zatiaľ nepredstaviteľnej budúcnosti s dieťatkom. Že by nám niekto mohol poradiť a držať nás za ruku pri pôrode, keď sa manžel cíti neistý, alebo sa doma stará o staršie dieťa.

Dávno preč sú doby medzigeneračného zdieľania všetkých zážitkov. A po nich v otázkach ženstva a materstva ostala zívajúca diera, ktorú môže vyplniť práve dula.

História a súčasnosť

„Dula je žena, ktorá podporuje ostatné ženy v dobe tehotenstva, pred pôrodom, počas neho a na začiatku materstva,“ zhŕňa Mgr. Adéla Lančová. Duly vlastne pokračujú v tradícii sprevádzania rodiacich žien ich blízkymi ženami. V dnešnom slova zmysle začali pôsobiť v 70. rokoch 20. storočia v Severnej Amerike, v dobe začiatkov hnutia za humanizáciu pôrodov.

„Tradícia dúl tu bola vždy,“ upresňuje dula Adéla Lančová. „V čase, kedy sa pôrody začali premiestňovať z prevažne domáceho prostredia do pôrodníc, zmizla podpora, obzvlášť tá ženská. A tá je počas pôrodu kľúčová. Stratili sa tiež prirodzene odovzdávané tradície. Predtým ženy videli, ako mama alebo sestra rodí, mali s pôrodom prirodzený kontakt.

Sledovali prípravu a priebeh celého toho procesu. To sa vytratilo, keď sa pôrody presunuli do pôrodnice. Ktorá z nás teraz čosi vie o pôrode predtým, než sama čaká dieťa? Aj toto je úloha dúl – sprostredkovať ženám skúsenosť s pôrodom, najlepšie nejakú pozitívnu.“

Na čo je dula

Dula je akýsi poradca v pôrodníctve. Prepája v sebe znalosti fyziológie pôrodu a psychológie. Pomôcť nám môže vo všetkých obdobiach okolo narodenia dieťaťa.

V tehotenstve: zdieľanie, podpora, informácie, individuálna príprava na pôrod

Pri pôrode: psychická podpora, fyzická pomoc, nefarmakologické úľavové prostriedky

V šestonedelí a neskôr: zdieľanie, opora, praktické informácie, podpora dojčenia

Dula vychádza z toho, že pôrod je jeden z kľúčových okamihov v živote ženy a že spôsob, akým žena privedie dieťa na svet, vo svojom dôsledku ovplyvňuje celú spoločnosť. Dula vytvára pre ženu zázemie a atmosféru, pri ktorej sa žena môže na pôrod sústrediť a užiť si ho, nielen prežiť.

Porovnávacie štúdie ukázali, že ženy sprevádzané vyškolenou dulou rodili v priemere rýchlejšie, z pôrodu mali lepší pocit, mali menej komplikácií, dlhšie dojčili, s dieťaťom trávili viac času a menej často trpeli popôrodnými depresiami.

Kto zháňa dulu?

„Väčšinou sú to ženy, ktoré hľadajú informácie a chcú napríklad podporu bondingu,“ zhŕňa dula Marcela Holubová Fišerová. „Tieto ženy toho veľa vedia už dopredu, chystajú sa na svoj pôrod a najviac ich zaujíma, ako bude asi veľký deň prebiehať a ako to chodí v rôznych pôrodniciach.“

Najväčší záujem o pomoc duly je tak jednoznačne v období pôrodu. Počas tehotenstva a v šestonedelí si väčšinou vystačíme s oporou rodiny, ale s blížiacim sa termínom pôrodu stúpa naša nervozita i očakávania, a tu prichádza k slovu dula. Dôležité je však uvedomiť si jednu vec – dula nie je zdravotník a do kompetencií lekárov či pôrodných asistentiek nezasahuje.

Pre rodičku slúži ako psychická podpora a pomáha v komunikácii so zdravotníckym personálom. Prečo potrebujeme niekoho, o koho sa pomyselne oprieme, vysvetľuje Adéla Lančová takto.

[ArticleBox 6 mýtov spojených s počatím : 26519]

„Generácia našich mamičiek rodila väčšinou tak, že na to nespomína rada a o svojom pôrode často ani nechce hovoriť. Dnešná tehotná žena sa maximálne dozvie: „Prežila som to, tak to prežiješ tiež“. Je to normálny obranný mechanizmus – potlačiť škaredý zážitok. Dula sa, naopak, snaží budúcej matke odovzdať pozitívne skúsenosti, povedať, čo môže očakávať a dodať tak dôveru v seba samú.“

Dôležité pre obe strany je zistiť predstavu o pôrode – čo a ako by žena chcela, ak sa to bude dať, čo nerieši a čo by jej priamo prekážalo. Dula potom môže počas pôrodu s týmito informáciami pracovať. Ďalším motívom je, že žena nechce byť pri pôrode sama.

„Prvé stretnutie s dulou je aj zoznamovacie, preberú sa základné
veci okolo tehotenstva a pôrodu,“ približuje M. Holubová Fišerová. „Podstatné je navzájom sa poznať, zistiť, či si spolu tehotná žena a dula rozumejú, vyjasniť si finančnú stránku veci.“

Deň „P“

Ten, ktorý si každá z nás bude pamätať celý život. Dula je v období termínu pôrodu pripravená pri telefóne ako pohotovosť a čaká na zavolanie. V pôrodnici samotnej potom funguje plne pre potreby ženy. „S personálom komunikujeme normálne, ale vlastne minimálne.

Len keď vidím, že sa deje niečo, čo si žena napríklad pôvodne nepriala, tak sa komunikácii so zdravotníkmi otváram,“ objasňuje A. Lančová. „Aby sa žena mohla vyjadriť k priebehu vlastného pôrodu a vyhla sa rutinným zásahom, ak si to však sama priala.“

Dula môže pomôcť aj tým, že sa so ženou rozpráva a kráti tak občas dlhé chvíle. Vedomie toho, že niekto neodbieha a je tu len pre mňa, je pre mnoho žien zásadným pomocným momentom.

„Občas ani rodiaca žena nemusí nič hovoriť, dula to pochopí,“ doplňuje Marcela Holubová Fišerová. „Je to, ako keď ste chorá a ležíte v posteli. Potrebujete, aby vám niekto doniesol teplý čaj alebo otvoril okno, ale v tej chvíli napríklad nemáte silu na niekoho zavolať a poprosiť o to.“

Pôrodom sa práca duly nekončí. Pretože je tu predovšetkým pre mamičku, podáva pomocnú ruku vo chvíli, kedy sa všetci zbiehajú okolo narodeného bábätka, a žena občas ostáva osamotená.

„Po pôrode zotrvávame na mieste ďalšie dve alebo tri hodiny, aby tam mamička nebola sama, čo mi pripadá veľmi podstatné,“ zdôrazňuje M. Holubová Fišerová. „Žene sa totiž práve nikto veľmi nevenuje, a pritom pre ňu je tá chvíľa veľmi emotívna a silná, preto nie je dobré, aby ostala sama.“

Zdravotníkom na pomoc

Pretože duly nie sú zdravotníci, treba zdôrazniť, že do priebehu pôrodu a práce personálu pôrodníc nezasahujú – len sa snažia o komunikáciu, ak to treba. Sú tak aj pomocou pre lekárov, žena v psychickej pohode je, pochopiteľne, vždy pokojnejšou rodičkou, ako keď na ňu pôsobia stres a obavy.

[ArticleBox Ako sa doma zaobísť bez mužskej ruky : 26510]

Tie práve dula pokiaľ možno eliminuje a aj personál si na prácu dúl postupne zvyká a akceptuje ich.„V pôrodniciach, obzvlášť tých väčších, je občas veľká prevádzka,“ opisuje Adéla Lančová. „Pôrodné asistentky i lekári majú na starosti niekoľko rodiacich žien odrazu a stále ich všetky obchádzajú. Majú veľa práce a nikto nemôže žene dopriať ten luxus, aby bol len pri nej. A s tým tiež pomôžeme.“

Kto pracuje ako dula?

Medzi dulami nájdeme rôznorodé ženy. Spoločné majú to, že chcú pomôcť a majú obvykle silne pozitívny či, bohužiaľ, negatívny zážitok zo svojho pôrodu. Každá žena, ktorá by sa chcela stať dulou, pošle Slovenskej asociácii dúl motivačný list a prihlášku a počas výberového konania sa zistí, či má záujemkyňa o túto prácu reálnu predstavu o jej náplni a správnej dispozícii.

Málokto si totiž vie vopred predstaviť, aké náročné je byť napríklad dva týždne
v neustálej pohotovosti a čakať na telefón oznamujúci rozbiehajúci sa pôrod. Pre väčšinu dúl je navyše ich práca skôr poslaním a odmeny za ňu obvykle výplatu nenahradia. V priemere totiž pohotovosť a pomoc s pôrodom stojí okolo 150-200 eur.

Rodili sme s dulou

Barbora, syn Valér (5 mesiacov)

„Som slobodná a partner ma opustil už počas tehotenstva. Vedela som, že pri pôrode budem potrebovať podporu. Pomoc duly, ktorá je v odbore vzdelaná a sama už pôrod zažila, sa mi zdala ako najlepší variant. Aj kamarátka rodila s dulou a s manželom a tiež som pred rokmi videla dokumentárny film Orgazmický pôrod, takže sme vedeli, že rodiť sa dá aj inak než nemocnične, pod vplyvom liekov a s invazívnymi zásahmi.

Po prvý raz som sa s dulou zišla v čajovni a bolo pre mňa zásadné zistiť, či si ako ľudia budeme rozumieť. Marcela mi bola príjemná, veľmi pokojne a citlivo hovorila o pôrode, jeho základných fázach, čo ma asi čaká a že všetko môže byť úplne inak, ako si to naplánujem. Potom sme sa zišli ešte dvakrát.

Preberali sme jednotlivé fázy pôrodu a spoločne tvorili môj pôrodný plán. Ja som si postupne ujasňovala, na čo mám podľa zákona právo, ktoré zákroky rozhodne nechcem absolvovať, ako komunikovať s nemocničným personálom, čo robiť, keby došlo na cisársky rez, čo si so sebou zabaliť, kedy nechodiť a kedy, naopak, vyraziť do pôrodnice a množstvo ďalších dôležitých detailov.

Samotný pôrod bol, samozrejme, iný, než som si predstavovala. V piatok ráno mi začala odtekať plodová voda. Bola číra, bez zápachu a dieťatko sa hýbalo, kontrakcie žiadne, a tak som ostala doma až do večera. Celý deň som s dulou komunikovala po telefóne. Večer už bol tlak zo strany mojich rodičov taký intenzívny, že som sa rozhodla odísť do pôrodnice, kde som strávila dve noci striedavo na monitoroch a na izbe vedľa ostatných rodiacich žien.

Celú dobu som s dulou komunikovala po telefóne a ona bola pripravená kedykoľvek vyraziť. Keď nadišla chvíľa pôrodu, dula Marcela dorazila na pôrodnú sálu. Počas nasledujúcej hodiny som sa otvorila o 2 centimetre. Za pár hodín sa prirodzenou cestou s minimálnym nástrihom narodil môj skoro štvorkilový chlapček.

Šiel ručičkou napred, ale nebol ani trochu polámaný, neplakal, položili mi ho na brucho a dívali sme sa na seba. Myslím, že bez duly by môj pôrod rozhodne netrval tak krátko. Pomocou polohovania mi Marcela úspešne tlmila neznesiteľne silné kontrakcie spôsobené vyvolávacou tabletou a naopak, keď sa kontrakcie strácali, opäť ma rozpohybovala.

Úžasne ma celú dobu upokojovala a podporovala a ja som bola schopná
sa uvoľniť alebo znovu nájsť silu. Bez duly a informácií od nej získaných by sa môj pôrod od samého začiatku odvíjal úplne inak. Odišla by som do pôrodnice už ráno a stresovala sa o 12 hodín dlhšie.

Som rada, že som tam Marcelu mala a všetko bolo tak, ako to malo byť. Odprevadila nás s dieťatkom až na izbu, vyfotila Valérové prvé minúty a hodiny života a vrátila sa k svojim deťom do Večerníčka.“

Marta, matka Anežky Viktórie

„O službách duly som počula už pred dlhým časom, a keď som otehotnela, tiež som sa rozhodla využiť služby duly. Tehotenstvo prebiehalo v pokoji, cítila som sa dobre a zišla som sa s dulou len 3-krát, z toho raz aj so svojím vtedajším partnerom.

Pôrodu som sa veľmi bála a veľmi si neverila, ale vedela som, že niektoré veci nie je možné naplánovať a mala som i vďaka dule informácie, ktoré som potrebovala. Pôrod, bohužiaľ, neprišiel prirodzene, prenášala som skoro 10 dní, tak som musela ísť na umelé vyvolanie pôrodu a najhoršie pre mňa bolo asi čakanie na to, až sa všetko „rozbehne“.

Na samotnej pôrodnej sále už som bola s dulou a mojím partnerom. Musela som podstúpiť ešte nejaké umelé zásahy, no cítila som sa bezpečne, pretože väčšinu času som trávila s ľuďmi, ktorí neboli v bielych plášťoch a boli mi blízki. Obaja ma veľmi podporili, dula so mnou aj dýchala a pomáhala mi nájsť úľavu v bolestiach, ktoré boli na konci už veľké.

Anežka sa narodila zdravá s normálnou pôrodnou váhou. Po pôrode som sa cítila pomerne dobre, nepotrebovala som žiadne lieky alebo kyslík a dokázala som sama odísť do izby. Trochu ma mrzí, že som služby duly nevyužila viac ohľadne poradenstva v dojčení a šestonedelí, a možno to urobím neskôr.

Vtedy som si myslela, že to nie je dôležité a zvládnem už všetko sama. Teraz by som určite využila „ženskú“ podporu v týchto obdobiach. Dnes, keď spomínam na danú situáciu, nevnímam ju ako „horor“ alebo niečo „príšerné“. Naopak, ostáva pre mňa silným emocionálnym a duchovným zážitkom.“