Sladkosti sú obľúbené najmä u detí, kvôli čomu ich už aj mnohí rodičia považujú za niečo, čo k detstvu nejako automaticky patrí. Lízatko od babičky, čokoládka k sviatku, či nemalé vyjedanie cukríkov počas dňa. Prečo je to tak? A je vôbec možné príjem cukru u vášho drobca nejako regulovať?
Samozrejme, vinu nemôžeme hádzať len na deti. Veď predsa aj každý dospelý miluje sladkosti a málokedy im dokáže odolať. Sladká chuť totiž vzbudzuje v človeku príjemné a pozitívne pocity, uvoľňuje napätie a dokonca zlepšuje náladu. Napriek tomu, pre zdravé fungovanie ľudského tela nie sú vôbec nevyhnutné a organizmus sa bez nich úplne zaobíde. Ich nadmerný príjem zvyšuje pravdepodobnosť vzniku obezity, u detí skorý nástup zubného kazu, ako aj nedostatku vitamínov a minerálnych látok.
Zvykli sme si na cukor
Nadmerná konzumácia sladkostí je v prvom rade najmä zlozvykom. Prečo? Mnoho rodičov totiž dieťa odmalička privyká na cukor a možno si to ani neuvedomuje. Dostane čokoládku keď pekne zje celú polievočku? Alebo mu ponúknete lízatko za upratané hračky? Aj keď pre dosiahnutie cieľa niekedy nemáte na výber, rozhodne by ste nemali deti “podplácať” sladkosťami. Tak ich len podvedome učíte byť závislými na cukre. Čo s tým?
Ako dostať sladkosti pod kontrolu?
Chuťové preferencie dieťaťa môžete ovplyvniť už pri zaraďovaní prvých príkrmov. Deti prirodzene milujú sladkú chuť materského mlieka, preto je prirodzené, že si ju budú “vyžadovať” aj pri príkrmoch. Napriek tomu, výživoví poradcovia odporúčajú aby dieťatko najprv spoznalo chuť zeleninového príkrmu, až následne ovocia alebo kaše. Ak sa postupuje v opačnom poradí, môže sa stať, že dieťa, ktoré okúsi sladkú chuť ovocia alebo kašičky, neskôr odmieta zeleninový alebo mäsový príkrm, ktorý je menej sladký. Platí to aj pri zavádzaní mliečnych výrobkov či pečiva. Je rozumné zvykať dieťa na druhy bez prídavku cukru, ako napríklad biely jogurt, nesladené mliečne výrobky, obyčajné pečivo, nie keksy alebo sladké buchty. Pri batoľatách je taktiež vhodnejšie zvoliť nesolené kukuričné chrumky, ako detské piškóty.

Všetko s mierou
Na to aby ste príjem cukru vášho dieťatka dostali pod kontrolu, je dôležité stavoviť pevné hranice. Dieťaťu je potrebné vysvetliť, že sladkosti sú potraviny, ktoré sa jedávajú s mierou. Takisto by ich malo jedávať so súhlasom rodičov, malo by sa vždy opýtať, či si môže sladké zobrať. Dieťa by sa takisto malo naučiť, že sladkosti sa nekonzumujú hocikedy a v akomkoľvek množstve.
Jedna sladkosť denne
Samozrejme, dieťaťu sladkosti nemusíte striktne odopierať, no neponúkajte mu ich pri každej príležitosti. Jedna sladkosť denne stačí. Nemusíte mať výčitky, že mu niečo odopierate. Okrem toho, že budujete hranice, chránite aj zdravie svojho drobca.
„ Prílišný príjem cukru u detí vedie k mnohým nežiadúcim účinkom. Nie je to len obezita a zvýšená kazovosť zubov. Cukor môže spôsobiť bežné problémy, ktoré mnohé mamičky nedávajú do súvislosti s konzumáciou sladkostí. Je to napríklad zápcha, ale aj nechutenstvo. Taktiež je dokázané, že zvýšený príjem cukrov zhoršuje hyperaktivitu a môže spôsobiť zhoršený spánok, hlavne ak dieťaťu sladkosť doprajeme večer,“ vysvetľuje lekárka MUDr. Monika Antošová.

Základom je nepoľaviť
Najlepším spôsobom ako predísť tomu, aby sa vaše dieťa nestalo závislým na sladkostiach, je dávkovať mu ich. „Ak si dieťa zvykne na sladkosti, odúčanie nie je jednoduché. Najdôležitejšie je, nenaučiť dieťa na sladkosti. Keď dieťa odmietne obed, nehľadajte sladkú náhradu.” dodáva lekárka.
Koľko cukru je dosť?
Odporúčania odborníkov na výživu sú jednoznačné. Batoľatá do 3 rokov by sladkosti ako také nemali jesť vôbec. Pre deti predškolského veku, teda od 4 do 6 rokov, je ideálne maximálne množstvo cukru, ktoré môžu skonzumovať za deň 19 gramov. To sa rovná zhruba piatim čajovým lyžičkám cukru. Pre porovnanie, plechovka coly obsahuje 35 g cukru - asi deväť lyžičiek cukru, zatiaľ čo v plechovke pomarančového džúsu je ich asi päť. Deti v školskom veku od 7 do 12 rokov, by mali denne prijať najviac 30 až 35 g cukru. V puberte príjem cukru u detí rapídne rastie, no často krát už nie je v moci rodičov jeho príjem ustriehnuť.

Foto: Shutterstock