Máte pocit, že vaše dieťa sa nevie slušne správať? Vyťahuje veci z tašky cudzej pani, hádže sa o zem, ak mu nechcete kúpiť najnovšiu hračku, alebo povie niečo za čo vás poriadne strápni? Kde hľadať príčinu takéhoto správania? Odpoveď je omnoho jednoduchšia, ako by sa mohlo zdať. A svoj pôvod má práve vo výchove.  Čo by ste si mali všímať?

Chytá tovar v obchode a trvá na tom, aby ste mu ho kúpili

Je jasné, že ak idete s dieťaťom na nákup, len málokedy sa vyhnete prosíkaniu o novú hračku či sladkosť. Každopádne však neustúpne zakaždým a najmä nie vtedy, ak dieťa vytiahne svoje detské zbrane v podobe kriku, plaču či nebodaj hádzania sa o zem. Ak sa podvolíte, staviate sa do roly “podriadeného” svojmu dieťaťu a to je chybou. Vysvetlite mu preto, že je dôležité vedieť svoje túžby oddialiť, pretože mu nemôžete kúpiť všetko čo chce, pretože za tovar je potrebné zaplatiť. Ak však po novej hračke nesmierne túži, môžete mu ju sľúbiť ako odmenu - no nie za to, že prestane plakať, ale napríklad za to, že si bude samo od seba umývať zuby. Avšak počkajte s ňou aspoň týždeň.

Vyrušuje ostatných

Deti sú veľmi hravé bytosti, preto niet divu, že sa takmer nonstop chcú hrať či šantiť. V tomto prípade majú totiž akosi pocit, že len oni sú tí najdôležitejší na svete a hneď si ich musíte všimnúť. A verte či nie, okríknutie typu “Nevyrušuj ma!” skutočne nezaberie. Naučte preto svoje dieťa, aby počkalo kým niečo dokončíte alebo dohovoríte. Nemôže sa z ničoho nič “zjaviť” a hneď byť stredobom pozornosti. Ak ho to nenaučíte už v detstve, neskôr môže mať veľké problémy ako v medziľudských, tak aj pracovných vzťahoch.

 

Nepoužíva čarovné slová

Pozdravy a slová ako “ďakujem” a “prosím” je nutné deti učiť už od malička. Čím skôr totiž svoje dieťa naučíte slušnosti, tým lepšie. Okrem iného, ak sa aj vo vašom slovníku nachádzajú prirodzene, pre dieťa bude jednoduchšie pochopiť ich význam a používať ich.  Deti sa predsa v prvom rade učia pozorovaním svojich rodičov.

Čo na srdci, to na jazyku

Toto dávne príslovie sa nehovorí len tak nadarmo. Pre deti je problém pochopiť, že existujú veci, ktoré by sme nemali hovoriť nahlas. Keďže nepoznajú hanbu či pocit trápnosti, riadia sa heslom “čo na srdci, to na jazyku”.  A čo je na tom? V podstate o nič nejde až na to, že tieto slová, ktoré mali ostať nevyslovené si odskáču rodičia. Čo teda robiť s pravdovravnosťou najmenších? Skvelým spôsobom, ako to napraviť je zaviesť „domáce tajomstvá“, teda veci, ktoré iným ľuďom nehovoríme.

Myslí si, že môže všetko

Deti často žijú v predstave, že celý svet patrí im a všetko môžu. Niet potom divu, že vaše dieťa vytťahuje sladkosti z tašky cudzej panej, na ihrisku kradne hračky cudziemu dieťaťu, alebo si pokojne rozbalí nezaplatenú sladkosť v obchode. Rodičia pozor! Nič z toho by ste svojmu drobcovi nemali dovoliť a to najmä preto, že potrebuje pochopiť, ako svet okolo neho funguje. Naučte ho preto, že na to, aby si mohol zjesť čokoládu ju najskôr potrebujete zaplatiť a že chytať či brať veci iným ľuďom skutočne nie je v poriadku. Skúste to samozrejme pokojne a vľúdne, bez kriku. Je väčšia šanca, že tak dieťa pochopí čo je slušné a čo neslušné správanie.

Foto: Shutterstock