Materská dovolenka naozaj nie je dovolenka. Je to naša nová pracovná pozícia, na ktorú sme neboli vzdelávané, a pri prvom dieťati ani nemôžeme uplatniť skúsenosti z predchádzajúcich zamestnaní. V novej práci máme väčšinou trojmesačnú skúšobnú dobu. My i zamestnávateľ to môžeme ukončiť, keď sme si spoluprácu predstavovali inak. V materstve túto možnosť nemáme, jednoducho to musíme zvládnuť. 

A tak čítame knihy, chodíme na semináre, sledujeme webináre. Zdrojov na inšpiráciu máme skutočne nepreberné množstvo a mnohé z nás sa pasujú s tým, aby sme sa v tom informačnom víre nezačali topiť. Svoje skúsenosti ako „osvedčené pravdy“ môže podľa chuti šíriť úplne každý, informácie sú často celkom protichodné, a tak ľahko môžeme tápať v tom, čomu vlastne veriť a čím sa riadiť. Niekedy si to i my samy komplikujeme, keď sa porovnávame s inými mamičkami v tom, ako s deťmi hovoria, čím ich kŕmia, aké sú dôsledné. Hovoríme si: „Robí to inak. Znamená to, že buď ona alebo ja sme zlá matka?“ Nie, vaša kamarátka či pani z internetovej diskusie a vy môžete deti vychovávať úplne inak a napriek tomu dobre. Každá z vás je totiž iná osobnosť.

Mamy nie sú rovnaké

Našu osobnosť z veľkej časti ovplyvňuje vrodené nastavenie mozgu. To nemáme všetci rovnaké. Vďaka tomu nám niektoré činnosti idú ľahko, dávajú nám zmysel, tešia nás. Iné sú pre nás, naopak, vysiľujúce, a keď nemusíme, nerobíme ich. Materstvo však znamená mnoho činností, ktorým sa vyhnúť nemôžeme. V niektorých sa vyžívame, iné nás otravujú a ich „neplnenie“ si vyčítame: „Nemám upratané... Nevarím dosť zdravo... Dieťa nie je čisto oblečené... Málo sa s dieťaťom hrám...“

Je pritom úplne prirodzené, že všetky mamy to nemajú rovnako. Niektoré naplňuje starostlivosť o domácnosť, iné sa radšej venujú intelektuálnemu rozvoju svojich detí. Niektoré sa do svojich detí prirodzene vciťujú, iné sa snažia dieťaťu logicky vysvetliť, že jeho emócie nikam nevedú, a radšej „riešia problém“. Niektoré mamy sa ochotne púšťajú s deťmi do dobrodružných akcií, ale je pre ne ťažké fungovať v pravidelnom režime. Iné režim prirodzene nastavujú, avšak ich deti sa s ním nejako nechcú zmieriť. Je dobré vedieť, čo je nám prirodzené a čo nie. Ľahšie sa potom vyrovnáme s tým, že nás niečo nebaví (i keď sa to od mamy očakáva) a že nás niečo vyčerpáva (i keď iné mamy sa v tom nadšene realizujú). Zistíme, že také, aké sme, sme v poriadku.

 

Ako ma ovplyvnila moja mama?

Pre niektoré z mamičiek môže byť materstvo dokonca niečo ako Pandorina skrinka – otvára to, čo nemajú vyriešené zo svojho detstva, dáva im šancu vyliečiť ich detské zranenia a nepochopenia. Pravdou je, že lepšie pochopiť svoju maminku môžeme až vo chvíli, keď sa samy staneme mamou. Odrazu ju môžeme vidieť inými očami, pretože lepšie chápeme, čo materstvo znamená. Ani to však nemusí stačiť, aby sme vzťahu so svojou maminkou celkom porozumeli. Zmierniť pocity krivdy a ublíženia, prijať a oceniť našu maminku vám môže veľmi uľahčiť znalosť vášho typu osobnosti. Môžete sa potom lepšie vyrovnať s tým, čo do vás vaša mama vložila a správne si to interpretovať – nie ako svoju nedostatočnosť
a zlyhávanie, ale ako prirodzenú tendenciu napĺňať svoje vrodené potreby, ktoré však boli iné než potreby vašej mamy.

Najlepšia mama

Aká je to teda tá najlepšia mama? Tá, ktorá je sama sebou. Je prirodzené, že keď sa staneme matkami, riešime predovšetkým svoje deti a to, ako ich najlepšie vychovávať. Mali by sme sa však zamerať tiež samy na seba. Pochopiť, aké sme osobnosti. Čo je pre nás prirodzené a v čom len kopírujeme vzor našich rodičov napriek tomu, že cítime, že to nie sme tak úplne my. Najlepšou mamou pre svoje dieťa totiž budeme, ak budeme samy sebou.

Foto: Shutterstock