Beriete svoje dieťatko aj pri tom najmenšom zamrnkaní do náruče a čičíkate ho? Potom ste úplne normálna mama. Čičíkať a milovať totiž neznamená rozmaznať. Kde je teda rozdiel?
Čo je rozmaznanosť?
Začína sa vtedy, keď dieťa manipuluje s rodičmi a presadzuje si svoje bez ohľadu na následky. To však malé dojča nevie, takže skutočný problém sa začína až v čase, keď dochádza k rozvoju reči. Najsilnejšie býva zjavná v predškolskom veku a potom v puberte. Vaša ratolesť potrebuje hranice, ale aj dostatok lásky. Pocit, že je stále milované, i keď hneď nepovolíte, ktoré nemajú žiadnu disciplínu a vždy si presadia svoje.
Materinská láska
Nie je to to isté ako „opičia“ láska. Tá zbavuje dieťa slobody, pretože je prehnaná a, bohužiaľ, dokáže ho poznamenať na celý život. Rodič sa v takom prípade upne na svojho potomka a vidí v ňom jediný zmysel svojho života. Žiaľ, takto vychovávaný jedinec je rozmaznaný, v dospelosti nie je schopný samostatnosti a nie je pripravený na život. Takto by ste svoje ratolesti nemali vychovávať. Malé dojča vás však skutočne potrebuje, bez vás by nemohlo prežiť. Mamičky sú prísnejšie i menej prísne. Vo svojej výchove sa snažte predovšetkým o dôslednosť, opak dieťa mätie – aj také malé. Dojča potrebuje poriadok, pravidelnosť a predovšetkým vašu lásku. Prejavujte mu ju, buďte však zásadová a snažte sa dávať ju najavo nielen slovami, ale aj skutkami. Pamätajte si, že deti mladšie ako dvojročné ešte nedokážu rozpoznať rozdiel medzi správnym a zlým, dobrým a nepekným správaním.
Môžu však pochopiť, že od jednej veci sa odvodí druhá. Chcete, aby išlo spať? Uložte ho a odíďte. Nepoužívajte prsník ako utišujúci prostriedok. Nedá sa povedať, že by ste tým dieťa rozmaznali, ale naučíte ho, že prsník rovná sa spánok. Pokiaľ bude trvať na niečom, čo ho naučíte očakávať, neznamená to, že je tvrdohlavé alebo rozmaznané. Nikdy ho tiež nenúťte robiť niečo podľa vašich predstáv, podryjete tak jeho sebadôveru. Zásady sú dobrá vec, ale niekedy je lepšie nechať niektoré tak. Zaspáva vaše bábätko lepšie s cumlíkom? Nechajte ho na pokoji a neberte mu ho drasticky z pusy. Cumlík je síce zlozvyk, ale nevedie k rozmaznanosti.
Viac detí, viac starostí
Veľmi často sa stáva, že rozmaznávate dieťatko, ktoré je vymodlené, pretože viac ratolestí už nemáte a mať nebudete. Nechcete mu nič odoprieť a hodláte mu dopriať len to najlepšie. Pravda, šťastie nespočíva v tom, že ho obklopíte luxusnými hračkami, postieľkou s baldachýnom a zahraničným oblečením. Dieťa, ktoré budete takto vychovávať, nebude šťastnejšie ako to, ktorému vo všetkom nevyhoviete. Podľa psychológov je to naopak – jedinec, ktorý je rozmaznávaný, má, samozrejme, stále vyššie nároky a to, čo má, ho už neuspokojuje. Nová hračka? O dva dni ho prestane zaujímať. Áno, takto možno rozmaznať dojča. Jednako len to, samozrejme, neznamená, že by každý jedináčik musel byť rozmaznaný, kdeže. Takto „pokaziť“ možno i dve-tri deti. Záleží na štýle výchovy, nie na počte potomkov.
„Rodičia, ktorí majú dvojčatá či ratolesti narodené skoro po sebe, vedia, že nie vždy sa dá napríklad na plač reagovať ihneď, pretože medzitým plnia potreby toho druhého, takže sa nemôžu rozkrájať. Niekedy možno zistia, že ich deti sú pokojnejšie, vedia chvíľku počkať, sú navyknuté na istý režim a prospieva im to,“ hovorí Mgr. Tereza Beníšková, detská psychologička a vedúca Pedagogicko-psychologickej poradne v Kadani. Pokiaľ teda ide o plač, nemusíte hneď vyštartovať
a ihneď utekať. Keď práve sedíte na WC, ostaňte, kde ste a nechajte dieťa tých pár minút fňukať. Ste smädná? Choďte do kuchyne a napite sa, až potom zájdite upokojovať bábätko. „Rozmaznávanie je vtedy, keď sa potreby a želania potomka vždy uprednostňujú pred potrebami a želaniami rodiča. Dôležité je však oboje. Ale keď máte chuť túliť dieťatko, tak to robte. Veď nikdy inokedy sa s ním už nebudete tak krásne maznať, ako to môžete robiť teraz. Najviac sa vyplatí spoliehať na svoj rodičovský inštinkt a svoje pocity, nie sa snažiť správať presne podľa príručiek,“ dodáva psychologička T. Beníšková.
Buďte zásadoví
Áno, to je jediná cesta. Snažte sa byť trpezliví, nájdite si vždy dosť času na dieťa a neplňte každé jeho želanie tu a teraz. Stanovte pevné hranice a poskytnite voľbu – iba tak zabránite „pokazeniu“. Naši najmenší potrebujú vedieť, že existujú pevné hranice, nie každý deň sa meniace limity. Pravdaže, tieto princípy sa môžu začať „praktizovať“ zhruba od osemnástich mesiacov, keď si už dieťatko začína uvedomovať, čo je správne a čo zlé. Voľbou sa rozumie to, že mu ponúknete napríklad: „Chceš pomarančový alebo jablčný džús?“ Ale rozhodne neustúpite, keď bude dupať a trvať na tom, že chce radšej kolu.
V ranom dojčenskom veku sa nemusíte obávať, že dieťa rozmaznáte reagovaním na jeho volanie. Čím dlhšie ho necháte plakať, tým dlhšie ho budete upokojovať. Uspokojovanie telesného kontaktu je dôležité, dáva dieťaťu pocit bezpečia a istoty – neskôr už môže strach prekonať samo, ale v tomto veku ešte nie. Tým, že mu ponúknete náruč, ho nerozmaznáte. Samozrejme, že plačúce dojča nepotrebuje ihneď svoju fľaštičku ani cumlík, dôležitejšie často je, keď počuje váš hlas. Detské potreby teda uspokojujte spontánne a dôsledne. Podľa odborníkov schopnosť odkladať svoje potreby a zvládať neľúbosť získavajú naše ratolesti až okolo druhého roku.
Foto: Shutterstock