Bábätkovský plač je jeho jediný komunikačný prostriedok a na vás potom je, aby ste ten nárek správne rozlúštili. Aj keď sa to v prvých hektických dňoch po pôrode nezdá, na to, aby ste pochopili plač svojho dieťatka, vám stačí len chvíľka praxe. Stačí poznať tieto dôležité veci.
Mám hlad
Ak je dieťatko hladné, plače silno, krátko, rytmicky a energicky. Do vyššej intenzity sa bábätko dostáva postupne, pri dlhšom kriku sa objavujú i slzy. Bábätko tiež trasie hlavou, máva ručičkami a zatína päste, jemne kope nožičkami a cmúľa si pršteky.
Mám boľačku
Bolesť môže prísť náhle, v tom prípade je plač dieťaťa ostrý a prenikavý. Ak ide o chronickú bolesť (napr. ochorenie s horúčkou), podobá sa plač skôr nepravidelnému, slabému, ale opakovanému stenaniu. Bábätko pri náhlej bolesti obvykle urobí nádych s výdychom, po ktorom nasleduje dlhšia pauza, ako keby sa nemohlo nadýchnuť. Telíčko je v oboch prípadoch prepnuté, dieťatko sebou hádže, zatína pästičky a je červené v tvári.
Som nespokojný
Obvykle svoju nespokojnosť dáva bábätko najavo ťahavým mrnčaním. Nejde o náhly a energický krik, dieťatko ako keby striedalo chvíľky pokoja s chvíľkou protestu. Ide o opakované „výkriky“, ktoré postupne naberajú na intenzite. Dieťatko je okrem toho nespokojné a dá vám to najavo zamračeným výrazom na tvári, otáčaním hlavičky zboka na bok a otváraním a zatváraním pästičiek. Plač prestáva väčšinou hneď, len čo bábätko vezmete do náručia.
Mám zlosť
Ak bábätko cíti zlosť, Ide o záchvat zúrivosti, kedy plač intenzívne sprevádza výrazná gestikulácia a pohyby tela. Tento plač obvykle začína, ako keď „štartuje motorka“: najprv pár kratších výkrikov, a potom poriadny rev motora. Dieťatko tiež kope, otvára a zatvára pästičky. Vyzerá, akoby lapalo po dychu, pričom červenie. Väčšinou nemáva slzy, zato sa vie prehnúť „do luku“ a býva ťažké ho hneď upokojiť.
Chcem spať alebo sa nudím
Ak je dieťatko unavené, alebo sa len nudí, tak začína jeho plač jemne a ticho, skôr ako jemné fňukanie. To postupne prechádza do ťahavého kvílenia až zlostenia, kedy dieťa kričí s nemennou intonáciou (tzv. monotónne), zároveň ale neprechádza do prudkého naliehavého plaču. Vaša ratolesť je pritom v strnulej polohe, nejaví záujem o okolité prostredie ani hračky. Mrnčí väčšinou s natiahnutými nožičkami bez kopania, nezatína päste, ale často si ručičkami šúcha oči. Môže tiež hlavičkou „hľadať“, kam sa pritúliť a zaspať.
Foto: Shutterstock