Azda všetci by sme chceli mať dobré a poslušné deti, ktoré poslúchnu na prvé slovo. Mnoho z nás rodičov však dobre vie, že takto to jednoducho nefunguje a deti viac či menej jednoducho neposlúchajú, ignorujú a rodičovské príkazy neberú vážne. Ste v situácii, že si už s neposlušnosťou dieťaťa neviete rady? Skúste to robiť inak! Čo by ste mali zmeniť?

Zvoľte správny tón a slová

Keď dieťa ani na tretíkrát neposlúchne a nerešpektuje váš príkaz, je jasné, že máte nervy v koncoch. No skôr, ako sa unáhlite a dieťaťu dáte najavo svoju autoritu, skúste sa sústrediť na svoj tón hlasu, ale aj slová, ktoré ste zvolili. Najlepšie je zvoliť pomalý, ale autoritatívny tón. Nie krik, len mierne zvýšenie hlasu, ktorým dieťa prinútite k pozornosti. Takýto tón v ňom vzbudzuje viac vážnosti, ako keby ste na neho kričali z inej miestnosti. Dôležité je tiež vyberať vhodné slová a najlepšie mu jasne a stručne vysvetliť, prečo od neho niečo vyžadujete.

Nedávajte negatívne pokyny

Mnoho rodičov sa vo výchove aj nevedome dopúšťa istých prehreškov. Niet sa čo čudovať. Doba je hektická, život uponáhľaný a plný povinností - a to sa podpíše na negatívne zameraných ľuďoch - rodičoch. Nie je potom vôbec prekvapujúce, ak aj deťom dávate len negatívne zamerané pokyny a príkazy typu “neplač!”, “nekrič!” alebo “nerob to!”, no to nie je najšťastnejšia voľba. Deti do určitého veku takýmto výrazom ešte úplne nerozumejú a hlavne nevedia, prečo by sa tak mali zachovať.

Skúste sa preto s negativitou rozlúčiť aj vo výchove a prineste do nej naopak trochu dobra a láskavosti. Je totiž rozdiel povedať dieťaťu “prestaň už skákať po posteli!” ako “zídi z tej postele hneď dole, prosím”, nemyslíte?

 

Hovorte jasne

Ak chcete, aby vás dieťa poslúchlo, najskôr musí dokonale vedieť, čo od neho vlastne požadujete. Pre deti je tažké pochopiť a pamätať si koľko príkazov majú splniť a navyše, ak im ani nerozumejú, je logické, že danú činnosť neurobia - čo vy ako rodičia považujte za neposlušnosť. Snažte sa teda pokyny deťom adresovať čo najstručnejšie, zrozumiteľne a jasne. Ak totiž dieťaťu poviete: “vezmi si bundu”, nepochopí, že si ju má obliecť (a že to vlastne týmto myslíte). Namiesto toho mu jasne povedzte to, čo chcete dosiahnuť, v tomto prípade: “obleč si prosím bundu”. Takisto naskôr počkajte, kým dieťa jeden príkaz splní až následne mu adresujte ten druhý. Je tak väčšia šanca, že uspejete.

Buďte empatickí

Ako rodičia sa nikdy nezamýšľame nad tým, aký je dôvod toho, že nás deti neposlúchajú. Nie vždy to totiž musí byť len o lenivosti či ignorácii. Dieťa sa môže cítiť smutné alebo ho môže niečo trápiť. Aj vo výchove je dôležitá emapatia a rozhodne nie je znakom toho, že ste na dieťa príliš “mäkkí”. Naopak, deťom to pomáha pochopiť, že aj napriek tomu, že ihneď neposlúchli, ich máte radi a vzápätí ich netrestáte zákazmi. Vyhnite sa preto vetám typu: “Povedala som, že si máš vyčistiť zuby, prečo si to neurobil?”, a nahraďte ich pokynom so štipkou empatie.

V praxi by to mohlo vyzerať takto: “Vidím, že sa práve hráš, ale žiadam ťa, aby si si išiel vyčistiť zuby a potom sa môžeš ďalej hrať, inak ju budeme musieť hneď ukončiť”. Okrem toho, sami dobre viete, že aj tón hlasu dokáže povzbudiť či nahnevať. Budujte preto empatiu aj vo výchove a buďte autoritatívnym, no o niečo milším rodičom. Uvidíte, že vás dieťa bude vnímať inak a s trochou šťastia bude aj častejšie poslúchať.

Foto: Shutterstock