Bonding: Neuveriteľná sila dotyku medzi matkou a dieťaťom

Kontakt mamičky a bábätka "koža na kožu" by mal byť plne automatizovaný a mal by nasledovať hneď po pôrode. V nasledujúcich riadkoch vám prezradíme, prečo je to také dôležité a akú silu má prvý dotyk medzi matkou a jej dieťatkom.

Až donedávna sa väčšina z nás v čase očakávania narodenia dieťaťa sústredila len na to, aby mamička i potomok boli hlavne zdraví. Trochu sme pritom pozabudli na to, aby sme si užívali vzájomnú blízkosť a dotýkali sa. Blízkosť a dotyky sú pritom práve pre novorodeného človiečika veľmi dôležité. Dokonca také dôležité, že sa ich dostatok alebo, naopak, nedostatok, môže prejaviť na celkovom zdraví dieťaťa.

Je to celkom pochopiteľné – z tmavej, teplej maternice, kde bolo neustále obklopené príjemnou vodou a tlmenými zvukmi, sa novorodenec dostáva do sveta, kde je samostatnou jednotkou, vystavenou chladu či horúčave a rôznym dosiaľ nepoznaným telesným pochodom. So vzniknutou situáciou si, navyše, zatiaľ nedokáže rozumovo poradiť, a preto má jediný oporný bod – vás.

Pripútajme sa!

Bonding znamená pôvodne pripútanie. Toto slovo dnes označuje ideálny prístup zdravotníkov a novopečených rodičov k práve narodenému dieťaťu. Jeho dodržanie potom podľa odborníkov sľubuje dieťaťu pokojný štart do života, a to už stojí za to, nie? Hlavnú rolu tu hrajú jemné dotyky, objatia, pohľady z očí do očí v tých neopakovateľných chvíľach, kedy sa rodičia poznávajú so svojím potomkom.

Často sa v tejto súvislosti hovorí o zlatej hodinke – prvá hodina po pôrode je skutočne kľúčová. Práve v tejto dobe sa totiž medzi matkou, otcom a novorodencom vytvárajú hlboké emočné väzby, do tvorby ktorých by nemal nikto zasahovať. Výnimkou sú iba stavy, kedy ide o život či zdravie. Zmerať dieťatko a zvážiť ho, umyť telíčko od krvi alebo hľadať prípadné pôrodné poranenia sa môže kedykoľvek neskôr. Čas na pevné pripútanie sa k rodičom je však práve teraz.

Neopúšťaj ma

Len si to predstavte: obaja – mama i dieťa – práve prešli jedným z najúžasnejších, ale tiež najťažších procesov v ich životoch. Predtým boli deväť mesiacov doslova spojení, a to nielen pupočnou šnúrou, ale i najtesnejším možným spolužitím, srdce pod srdcom. Odrazu sú oddelení a len jeden z nich vie prečo. Najjednoduchším spôsobom, ako to vysvetliť i tomu druhému, je privinúť ho k sebe, nechať ho voňať známu vôňu mamy, počuť jej pulz a povedomý hlas – skrátka ho uistiť, že je všetko v poriadku. Čím dlhšie táto chvíľa potrvá, tým lepšie.

V slovenskej legislatíve, a je to celkom rozumné, neexistuje jediné nariadenie a nespomína sa žiadny dôvod, prečo ihneď po narodení dieťa od matky oddeliť. Napriek tomu väčšina slovenských žien v pôrodniciach svoje dieťa sotva uvidí a potom čaká, až ho umyté, zmerané a zvážené opäť prinesú. To celé má – s výnimkou prípadov, kedy je dieťa či matka v zdravotnej tiesni – jediné vysvetlenie: rutina.

Keď sa niečo pokazí

To všetko je, samozrejme, možné predovšetkým vtedy, keď pôrod prebieha fyziologicky a mamičke ani dieťaťu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Bonding sa však, aspoň do určitej miery, môže uskutočniť i v prípadoch nefyziologických pôrodov. V určitom zmysle je pre takto narodené deti bonding ešte dôležitejší – nefyziologický pôrod logicky sprevádza stres, ktorému sú vystavení nielen rodičia, ale i rodiace sa deti. Týka sa to pôrodov cisárskym rezom a predčasných pôrodov, ale aj pôrodov, vyvolávaných z rôznych dôvodov.

Hlavne u predčasných a náhle vyvolávaných pôrodov sú rodičia takí zaskočení, že premýšľajú predovšetkým o tom, aby všetko dobre dopadlo, a na samotný priebeh pôrodu sa už nesústredia tak, ako na jeho výsledok. A keď je celá udalosť za nimi, prijmú ako celkom logický argument lekárov či sestier, že si teraz potrebujú hlavne odpočinúť a nabrať sily. Pri pôrodoch sekciou je možné dieťatko priložiť k tvári mamičky, v prípade predčasného pôrodu sa javí ako ideálny variant tzv. klokankovanie.

Čo je klokankovanie?

Klokankovanie je metóda, ktorá spočíva v prikladaní novorodencov, najmä tých nedonosených, na nahý hrudník ich rodičov. Podľa odborných štúdií sa tým okrem iného prudko zvyšuje šanca na prežitie extrémne nedonosených detí – matkina hruď je teda niečím podobným, čím je pre malé kengury matkina kapsa.

Bonding nie je dogma

Pokiaľ máte svoje pôrody už za sebou a bonding sa vám z najrôznejších dôvodov vyhol, rozhodne nepodliehajte skepse. Bonding by sa nemal vnímať ako jediný správny variant popôrodnej starostlivosti o novorodenca a fakt, že ste svoje dieťa nemali pár sekúnd po pôrode na nahom hrudníku, by vás rozhodne nemal priviesť do starostlivosti psychiatra.

Je to podobné ako s dojčením: je to síce vskutku ideálny spôsob kŕmenia dojčaťa, ak sa však nedarí, alebo to jednoducho nie je vaša „šálka mlieka“, netreba podliehať všadeprítomnému masírovaniu. Spokojné deti mávajú spokojné mamy. Rovnako tak asi len ťažko poznáte, či v prvých sekundách života dieťatko držal na rukách lekár alebo pyšný otec. Zato pomerne skoro odlíšite rodičov, ktorí svoje deti milujú so všetkým, čo k tomu patrí a, naopak, tých, ktorým sú ich deti občas skôr na ťarchu. Bonding ani dojčenie totiž rozhodne nie sú zázračné recepty na spokojnú rodinu.

Cesta k dojčeniu

Na druhej strane – keď už sme pri tom dojčení, stojí za zmienku, že bonding je jednou z aktivít, ktorá výrazne uľahčuje nástup laktácie. Tá je síce na jednej strane prirodzeným procesom, mnoho mamičiek by však potvrdilo, že bohužiaľ zďaleka nenastupuje automaticky a bezbolestne. Podľa niektorých múdrych kníh to občas vyzerá, akoby bez výnimky prsníky každej ženy začali krátko po pôrode doslova chrliť životodarnú tekutinu bez toho, aby sa o to žena musela akýmkoľvek spôsobom pričiniť.

Realita potom novopečené matky často prekvapí: navreté boľavé prsníky, z ktorých ženská sestra bolestivou masážou doluje po kvapkách materské mlieko, ktoré následne novorodenec úporne odmieta. Bonding, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je odpočinok a pokoj, potom môže napomôcť k úspešnému začatiu dojčenia.

Rodičky, nedovoľte porušovať vaše práva!

Napriek tomu, že sa situácia v slovenskom pôrodníctve postupom času zásadne mení, stále sa objavujú prípady, kedy personál pôrodníc pristupuje k rodiacim ženám ako k nesvojprávnym objektom, ktoré ničomu nerozumejú, a treba nimi manipulovať. Ženy by však zásahy do svojich práv pri pôrode nemali nechať tak a mali by sa proti nim brániť právnou cestou.

V pôrodniciach dochádza každodenne k násiliu na ženách i deťoch v podobe finančne i mocensky motivovaných invazívnych zásahov do pôrodu, najmä k podávaniu syntetického oxytocínu, nastrihnutiu hrádze a separácii dieťaťa. Intervencie sa robia bez súhlasu rodičov, často i v priamom rozpore s ním, násilie sa označuje ako pôrodná starostlivosť, v skutočnosti však ide o zásah do slobody, dôstojnosti a zdravia ženy a dieťaťa. A to predsa nechcete!

Foto: Shutterstock