Pár mesiacov plného dojčenia alebo mlieka z fľaše uplynulo a vaše dieťatko čaká prechod na pevnú stravu. Mixovanie, pučenie a pasírovanie bude na dennom poriadku. A čo keď vaša ratolesť nebude chcieť hrýzť?
Odkedy a ako
Najlepším spôsobom je začať s prechodom na pevnú stravu, keď o to dieťa samo začína javiť záujem. Jeho psychická vyzretosť je prvým predpokladom úspechu. Takže zabudnite na tabuľky a riaďte sa inštinktom a konzultáciami s pediatrom. Dieťa sa spočiatku prikrmuje vo chvíľach, kedy je nadojčené či nakŕmené umelým mliekom, má dobrú náladu a je sýte. Jeho záujem experimentovať tak bude správne naštartovaný.
„Prechod na doplnky mlieka je obvykle ideálny zhruba okolo 5.–6. mesiaca veku dieťaťa. Zeleninové polievky sa najprv pasírujú alebo mixujú,“ vysvetľuje detský lekár MUDr. Petr Kopecký. „Mamičky by sa ale nemali ponáhľať, keď dieťa ešte príkrm nechce, pretože každý sa vyvíja trochu inak. Odporúčam individuálny prístup a hlavne neporovnávať s ostatnými rovnako starými deťmi. To sa týka celého psychomotorického vývoja dieťaťa.“
Po ďalšom mesiaci alebo dvoch je ideálne začať prechádzať na pevnú stravu. Deti ju obvykle zvládajú okolo 7.–8. mesiaca veku. „Keď od dieťaťa chcem, aby začalo hrýzť, tak už stačí rozdrobiť jedlo vidličkou,“ doplňuje MUDr. Kopecký. Ideálnym štartom je roztlačený zemiak, mrkva a ďalšia zelenina. A v takej chvíli by sme mali pomaly upratať mixér a pristupovať k dieťaťu tak, že hryzenie je bežná vec, s ktorou postupne začne každý.
Nechce a nechce
„Nechce“ neznamená „nevie“, a to je potrebné odlíšiť. Problém s ochotou hrýzť mávajú dojčené deti. „Tieto deti občas prechod na pevnú stravu naozaj odsúvajú,“ potvrdzuje MUDr. Kopecký. „Keď mamičky dlhšie dojčia, chuť na iné jedlá býva menšia a občas sa potom zelenina ťažšie zaraďuje do jedálneho lístka. Optimálne je po polroku veku začať pomaly uberať dojčenie a častejšie ponúkať iné jedlá, aby si dieťa zvykalo na pevnú stravu.“
Presne do ruky
Chuť do jedla ovplyvňuje u malých detí aj fakt, že kopu vecí jednoducho uchopia do svojej ručičky. Pokiaľ teda dieťa upútame do stoličky a veľkého podbradníka, aby neurobilo veľa neporiadku, jeho ochota konzumovať z lyžičky, čo sme mu vybrali, nemusí byť práve veľká či dokonca žiadna. Jedlá sa teda vyplatí porciovať tak, aby ich dieťa mohlo brať do ruky. Ovocie a zelenina môže byť na prúžky, kúsok rožka dostatočne veľký. Dieťa sa s kúskami hrá a zároveň trénuje motoriku, čo, samozrejme, nie je počas jedla na zahodenie.
Posaďte ho k stolu
„Pre dieťa hrá obrovskú rolu, keď s nami sedí pri stole vo svojej stoličke. Mali by sme jesť s ním, aby sme vytvárali správny vzor,“ podotýka MUDr. Kopecký. „Hoci bude spočiatku skôr hádzať jedlo okolo seba, mali by sme mu to umožniť.“ Predpokladom je, samozrejme, že zvyšok rodiny jedáva zdravo a vyvážene a bežne sa nekonzumujú žiadne príliš tučné či priemyselne spracované jedlá. Solenie, korenené alebo veľmi sladké jedlá sú na nejaký čas v rodine tabu.
Pozor na vdýchnutie
Nepríjemným momentom počas stolovania a prijímania pevných kúskov potravy je, keď dieťaťu zabehne. Väčšinou to dopadne dobre, ale radšej buďte pri jedle naozaj vždy v blízkosti dieťaťa. Aj napriek tomu môže dôjsť k aspirácii alebo vdýchnutiu malého kúska. „Keď to nastane v prípade malého dieťaťa, nemali by sme sa v tej chvíli báť otočiť dieťa hlavičkou dolu a plesnúť ho medzi lopatky,“ radí MUDr. Kopecký.
„Pokiaľ sa aspirácia nezachytí, čo sa vzácne môže stať, ostane cudzie teleso v dýchacích cestách. Aspirácia sa potom prejaví u dieťaťa dlhodobým kašľom na podklade zápalu pľúc vzniknutého v mieste cudzieho telesa v pľúcach.“ Veľký pozor teda doma dávajte na arašidy odložené na konferenčnom stolíku alebo bonbóny staršieho súrodenca, mohli by mať nepríjemné následky. Váš malý drobček totiž nemá zábrany a s práve objavenou chuťou je temer isté, že by mu neunikla žiadna zakázaná dobrota v dosahu.
Ozajstný problém? Zájdite k pediatrovi
„V zásade mi pripadá, že neschopnosť hrýzť potravu je často umelo vytvorený problém, ktorý môžu spôsobiť aj samy mamičky svojím strachom alebo prílišnou opatrnosťou,“ zdôrazňuje MUDr. Kopecký. „Pokiaľ totiž dieťa naozaj nevie hrýzť, ide väčšinou o závažný problém, kde je potrebný komplexný prístup mnohých odborníkov, vrátane klinických logopédov, ktorí učia dieťa žuvať.
Ako na deti, ktoré nechcú hrýzť?
- Dbajte na to, aby dieťa sedelo v pohodlnej stoličke v správnej výške
- Jedzte spoločne s ním, prežúvajte s otvorenými ústami
- Hovorte, čo robíte pri jedle, a názorne to ukazujte
- Ponúkajte malé kúsky jedla, ktoré má dieťa rado
- Na tanier položte vždy len niekoľko kúskov jedla, aby to neodvádzalo pozornosť dieťaťa od hryzenia
- Hrajte hry na varenie, jedenie, kúpte detskú kuchynku – to všetko tvorí pozitívny vzťah k jedlu
- Chváľte dieťa za každý malý pokrok
Foto: Shutterstock