Obdobie chrípok, odrených nosov a škriabania v krku je tu. Zatiaľ čo v otázke liekov sa môžeme spoľahnúť na lekára či lekárnika, výber ďalšej dôležitej pomôcky – teplomeru – mnoho ľudí podceňuje. Pritom práve informácie o teplote sú na rýchle a presné stanovenie diagnózy kľúčové.
Správny teplomer by nemal chýbať v žiadnej domácej lekárničke, obzvlášť to platí o rodinách s deťmi. Donútiť choré dieťa, aby pevne držalo teplomer, keď plače, kašle a je mrzuté, to môže byť takmer neriešiteľná situácia. Navyše sa vynára otázka, čím vôbec merať, keď predaj dosiaľ obľúbených ortuťových teplomerov v júni 2009 ukončila smernica Európskej únie?
Populárne a veľmi ľahko „ovládateľné“ sú digitálne teplomery, ktorými meriame teplotu v podpazuší, ústach či konečníku. Novinkou a doslova revolúciou sú dotykové infračervené teplomery. Práve tie totiž poskytujú najmodernejší, najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob merania telesnej teploty na čele a v uchu.
Prečo práve infračervená voľba?
Vďaka špeciálnym senzorom získavajú infračervené teplomery, ako už názov napovedá, údaje o teplote z infračerveného žiarenia, ktoré vydáva i ľudské telo. Ich hlavná výhoda spočíva v tom, že výsledok merania je k dispozícii rádovo v sekundách (okolo 2–5). Meranie pritom prebieha na ľahko dostupných miestach – na čele a v uchu. Tieto miesta navyše najvierohodnejšie odrážajú skutočnú telesnú teplotu, odborne označovanú ako teplotu ľudského jadra, preto z nich získame tie najpresnejšie údaje.
Dojčatá, ktorým sa za normálnych okolností meria teplota v konečníku, nie je nutné budiť rozbaľovaním. Pre deti, ktoré sa klasických teplomerov boja, zase nie je infračervený teplomer taký traumatizujúci. Najčastejšie odporúčaným spôsobom, ako u detí zistiť teplotu, je meranie teploty v uchu. Zvukovod je vystavený vonkajším teplotným vplyvom oveľa menej než napríklad čelo, a meranie preto trvá iba sekundu. Tento spôsob, samozrejme, nemožno využiť, ak je vo zvukovode či stredouší zápal. Tiež sa neodporúča u dojčiat – ich zvukovod je pre senzor teplomeru príliš malý.
Nepresnosť nie, len zlá technika
Meranie infračervenými i digitálnymi teplomermi vyžaduje určitý cvik. I preto sa spočiatku môže stať, že sa namerané hodnoty nezhodujú. Zoznámte sa dôkladne s manuálom výrobku a berte do úvahy niekoľko dôležitých skutočností:
+ Teplota každého jedinca sa na rôznych častiach tela líši a v priebehu dňa kolíše až o jeden stupeň. Najnižšia telesná teplota býva okolo 4. hodiny ráno, najvyššia teplota, naopak, k večeru, okolo 18. hodiny. Preto sa odporúča merať teplotu v pravidelných intervaloch, ktoré lekárovi umožnia presné porovnanie podľa dennej doby a uľahčia určenie diagnózy.
+ Veľmi záleží na tom, kde telesnú teplotu meriame. Preto je dôležité zoznámiť sa s tým, nakoľko sa odlišuje meranie teploty na rôznych miestach tela (pozri nasledujúcu tabuľku). Teplota vydávaná ľudským telom sa totiž i pri správnom postupe merania môže podľa miesta mierne líšiť.
Rozdiely v meraní teploty:
|
Miesto merania |
|||
|
ucho/čelo |
konečník |
ústa/podpazušie |
|
|
Znížená teplota |
35,7 |
36,2 |
35,8 |
|
Normálna teplota |
35,8–36,9 |
36,3–37,4 |
35,9–37,0 |
|
Zvýšená teplota |
37,0–37,5 |
37,5–38,0 |
37,1–37,5 |
|
Ľahká horúčka |
37,6–38,0 |
38,1–38,5 |
37,6–38,0 |
|
Mierna horúčka |
38,1–38,5 |
38,6–39,0 |
38,1–38,5 |
|
Vysoká horúčka |
38,6–39,4 |
39,1–39,9 |
38,6–39,5 |
|
Veľmi vysoká horúčka |
39,5–42,0 |
40,0–42,5 |
39,6–42,0 |
Foto: Shuttertock