Detský vzdor je jednou z najhorších nočných môr rodičov. Kto by aj chcel, aby sa jeho trojročné dieťa rozpleštilo v supermarkete na zemi a začalo vzdorovito kopať nohami do všetkých strán, revať na plný plyn a trvať na tom, že to autíčko jednoducho chce? Práve u detí okolo druhého až tretieho roku sa často môžeme stretnúť s detským vzdorom, neskôr začína vyhasínať. A práve im treba stanoviť hranice a trvať na ich dodržiavaní.

Reakcia rodičov

Ako hovorí americký pediater James Dobson, deti si veľmi dobre uvedomujú medzigeneračný súboj vôlí, a práve preto je rodičovská reakcia na spurné správanie taká dôležitá. „Keď sa dieťa správa tak, že neberie ohľady na seba ani na iných, ak všetkým pôsobí bolesť, jeho skrytým motívom je často túžba overiť si stabilitu vytýčených hraníc. Táto skúška má podobnú funkciu ako obchôdzka, pri ktorej policajt kontroluje, či je na pracovisku po pracovnom čase všetko zavreté. Aj keď skúša otvoriť dvere, dúfa, že sú zamknuté a zabezpečené. Práve tak sa dieťa, ktoré pokúša milujúcu autoritu svojich rodičov, cíti v bezpečí, keď zistí, že ich vedenie je pevné a spoľahlivé,“ vysvetľuje odborník.

Boj o moc

Záchvat príde obyčajne vo chvíli, keď nesplníte to, čo potomok chce, alebo vtedy, keď od neho chcete niečo, čo on odmieta. Dieťa sa zablokuje, a tým vlastne s vami bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať vzdorovito. V batoľacom období je to celkom prirodzené a najviac to pozorujeme okolo 1,5 – 3 rokov. Dieťa hľadá mantinely pre svoje správanie a vytvára si ich podľa toho, ako mu ich vy nastavíte – to, ako sa bude práve jeho správanie vyvíjať, záleží nielen na tom, aký má vaše dieťa temperament, charakter, osobnosť, ale tiež, ako k nemu budete pristupovať. Či už ste rodič, vychovávateľ alebo vedúci športového krúžku, dieťa, za ktoré zodpovedáte, skôr či neskôr zatne päste a vyzve vás „na súboj“, aby ste dokázali, že máte predpoklady ho viesť. Dieťaťu musíte jasne ukázať, kde sú jeho hranice, ale láskyplne. Len čo totiž odmietnete reagovať na vzdor, vo vašom vzájomnom vzťahu sa niečo zmení a potomok k vám prestane pociťovať rešpekt.

I novorodenec má svoju osobnosť

Podľa psychológov si deti už od narodenia nesú so sebou vrodený temperament. Keď sa zídu mamičky s kočíkmi na pieskovisku, každé z ich ratolestí sa správa odlišne. A podľa niektorých odborníkov sa časť detí rodí s bezproblémovým, povoľným postojom k vonkajším autoritám. Sú milé, usmievajú sa, dobre spia, prejavujú trpezlivosť, keď dostanú jedlo neskôr. Iné sú zase spurné, neposlušné a už od narodenia kričia a očakávajú, že všetko hneď dostanú a vyžadujú si každú minútu vášho času. Tieto malé hurikány musíte chtiac-nechtiac skrotiť, pozor však, zase nie tak, aby ste potlačili ich sebadôveru. Ukážte dieťaťu, že nechcete, aby robilo určitú vec. Ale tiež mu musíte povedať, prečo to nechcete. Vaše zlatíčko by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že vaše požiadavky sú nemenné. A obaja rodičia by mali hovoriť to isté. Áno znamená áno, nič medzi tým.

Ako sa vyhnúť vzdoru

Samozrejme, ideálne je, že takému správaniu predídete a obmedzíte konflikty, ktoré sú zbytočné. Znamená to, že sa nebudete despoticky domáhať, aby sa dieťa práve v tejto sekunde prestalo hrať s bábikou, a dovolíte mu, aby sa ešte päť minút dohralo, ale budete trvať na tom, že si svoje hračky uprace. Robí váš syn scény, keď sa ráno chystáte do škôlky, pretože chce svoje autíčko? Dovoľte mu to, ale dôrazne mu povedzte, že pokiaľ ho stratí, iné mu už nekúpite. Niekedy je kopa záchvatov spôsobená tým, že na dieťa (či všeobecne) sa veľmi ponáhľate, kričíte alebo s ním nehovoríte. Postihujú predovšetkým tie deti, ktorých rodičia sú až prehnane úzkostliví a ochranárski.

Určite presné hranice skôr, ako budete vyžadovať ich dodržiavanie

Keď vás vzdorné dieťa „vyzve“ na súboj, reagujte s dôveryhodnou rozhodnosťou. Rozlišujte medzi úmyselnou neposlušnosťou a detskou nezodpovednosťou (nemali by ste sa hnevať na potomka, ktorý nie je úmyselne neposlušný, keď vonku na daždi zabudne autíčko alebo si ustlať - toto správanie je pre batoľa typické). Po konfrontácii dieťa netrestajte a ubezpečte ho o tom, že ho stále milujete, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to či ono (prečo ste odišli z miestnosti a podobne). Nevyžadujte od detí nemožné veci (musíte naisto vedieť, že už je schopné urobiť to, čo od neho žiadate, netrestajte ho za to, že sa pocikalo do postieľky alebo že ešte v dvoch rokoch nosí plienku). Snažte sa vychovávať s humorom, ale zároveň pracujte na tom, aby dieťa poslúchalo a rešpektovalo autoritu.

Chráňte osobnosť dieťaťa

I keď je výchova vzdorovitých detí ťažká, potrebujú každý deň množstvo lásky a nehy. Vaším cieľom by malo byť formovať detskú vôľu, ale robiť to tak, aby ste pri tom nezlomili ich ducha: „Treba to urobiť tak, že určíte rozumné hranice a s láskou vymáhate ich dodržiavanie, pričom sa vyhýbate všetkému, čo by dieťaťu mohlo naznačovať, že sa zaňho hanbíte, že je nechcené, zbytočné, hlúpe, ošklivé, že je bremenom,“ vraví pediater. Vyvarujte sa aj všetkých obvinení, ktorými by ste znižovali jeho hodnotu – napríklad nikdy nehovorte: „Ty si ale hlupák!“ alebo „Prečo nemôžeš byť dobrý ako tvoja sestra!“ a podobne. Vyjadrujte sa jasne a nekompromisne, ale zároveň priateľsky. Ak budete pevní a pokojní, výrazne zvýšite pravdepodobnosť, že s vami bude spolupracovať, a to ochotne, ihneď a bezvýhradne. Ak budete ako rodičia pevní, šťastné bude i dieťa. 

Foto: Shutterstock