Do našich škôl sa síce nateraz nedostala, avšak v rodinách by téma sexuality nemala byť tabu ani v prípade detí. Im totiž v tomto ponímaní hrozí najväčšie nebezpečenstvo a preto ho naň treba pripraviť. Kedy je správny čas zoznámiť dieťa so sexuálnou výchovou a ako to urobiť správne?

Ako na to?

Podľa docentky Lenky Šulovej z Univerzity Karlovej by sexuálna výchova mala dlhodobo prebiehať v rodinách, škola má len suplovať nefunkčné správanie rodičov v tejto oblasti. „Pri svojej práci v manželskej a predmanželskej poradni som sa venovala tzv. extrémne mladým párom, kde jeden z dvojice ešte nedosiahol osemnásť rokov, ale už očakávali príchod vlastného dieťaťa. Vtedy som sa stretla s prekvapivým zistením, že existujú rodiny, ktoré svojim ratolestiam nedajú ani tie najzákladnejšie informácie o reprodukcii, tehotenstve, menštruácii a pohlavnej hygiene,“ hovorí odborníčka. „Buď sami nemajú čo povedať, tému tabuizujú, alebo sa u nich prejavuje taká miera ľahostajnosti k vlastným potomkom, že toto správanie následne skomplikuje život ich deťom,“ dodáva expertka.

Správna sexuálna výchova by nemala byť výučbou techniky pohlavného styku, ale mala by to byť skôr náuka, ako docieliť dobré vzťahy. Mala by smerovať k odovzdaniu poznatkov týkajúcich sa sexuality a zároveň vytvárať správne emocionálne postoje a hodnoty v tejto oblasti. Samozrejme, mali by sme sa tiež snažiť o to, aby deti vedeli nielen to, ako si uchovať reprodukčné zdravie, teda nedostať pohlavne prenosnú chorobu, nechcene neotehotnieť alebo sa nevystaviť sexuálnemu násiliu, ale aj ako nájsť citovú a sexuálnu vyrovnanosť a spokojnosť. Od rodičov sa očakáva, že deťom budú schopní prijateľnou a zrozumiteľnou formou opísať rozmanitosť sexuálnych prejavov a chrániť ich pred lžami a tabuizovaním.

Tri modely sexuálnej výchovy

V praxi sa väčšinou uplatňujú tri modely. Jednak je to výchova kresťanská, ktorá vychádza z pápežskej encykliky. Tá je orientovaná na vytváranie zodpovedných postojov, trvá pritom na zdržanlivosti pred manželstvom, rozvinutí sexuality až vo vernom zväzku požehnanom cirkvou a dôraz sa kladie na vzájomnú úctu partnerov, panenstvo a materstvo. Táto výchova odmieta potrat a zavrhuje aj všetky metódy antikoncepcie, okrem tých prirodzených (napríklad prerušovanej súlože či využívania plodných a neplodných dní). Samozrejme, záleží na vás, či tento model budete aplikovať v praxi, minimálne odmietanie antikoncepcie, vrátane kondómov, je však v dnešnom čase veľmi diskutabilné.

Druhým prístupom je výchova humanistická. Tá stavia na použití vlastného rozumu pri rozhodovaní o sebe samom. Zdôrazňuje sa úcta k životu, neobmedzovanie práv druhých a rešpekt ku všetkému živému. Deťom sa dáva pomerne veľká voľnosť v utváraní vlastných názorov, ktoré si však neskôr musia byť schopné obhájiť. Posledná je pragmatická výchova, ktorá akcentuje kladné prežívanie sexuality a znižovanie rizík s ňou spojených. Vychádza z jednoduchého predpokladu, že ľudia sexuálne žijú a že ide o dôležitú zložku ich života. Rodičia, ktorí tento prístup vyznávajú, sa nesnažia potomkov presviedčať, aby to nerobili, naopak sa im snažia sex uľahčovať dostatočnými informáciami. Jednoducho im poskytujú informačný a technický servis, aby ich život bol v tejto oblasti bezpečný a bezproblémový.

Kedy začať?

„Záujem o sexualitu začína u dieťaťa medzi tretím a šiestym rokom. Vhodné je teda pravdivo mu odpovedať na jeho otázky už v tomto veku. Keď sa všetko začne preberať takto „skoro“, naše ratolesti vnímajú témy spojené s partnerskými, rodinnými a sexuálnymi vzťahmi ako celkom bežné nové poznatky a nevzniká tendencia ich tabuizovať,“ hovorí docentka. „Sexuálna výchova je nesporne dôležitou prevenciou negatívnych celospoločenských javov, akými sú napríklad zneužívanie detí, sexuálne prenosné choroby, nechcené tehotenstvo či sexuálne poruchy. Má svoj význam pre pozitívne prijatie vlastného tela a pohlavnej identity v období dospievania a na získanie adekvátnych informácií o vlastných telesných zmenách v puberte,“ vysvetľuje odborníčka.

Väčšina učiteliek materských škôl jednoznačne potvrdzuje záujem predškolských detí o túto oblasť. Práve v tomto veku sa formuje vzťah k vlastnému telu, k svojmu pohlaviu, naši predškoláci si práve vtedy uvedomujú, že sú dievčatá alebo chlapci a čo to znamená. Ako aj v iných oblastiach, aj tu je dobré, ak môžu v rodinnom prostredí sledovať dobré vzory. Najlepšou sexuálnou výchovou – a napokon výchovou vôbec – je totiž správny a dobrý vzťah medzi rodičmi. Ak deti vidia, ako si rodičia prejavujú náklonnosť a lásku, ako riešia prípadné konflikty či prejavy povahových odlišností, môžu potom ľahko prijať svoju rolu vo vzťahu a riziko, že budú k partnerom tiahnuť nejakým patologickým spôsobom, je výrazne nižšie. Z tohto hľadiska sú veľmi prospešné hry na mamičku a otecka a koniec koncov i slávne hry na doktora.

Sex je všade okolo

Ďalším veľkým dôvodom včasného poučenia o sexuálnych záležitostiach je fakt, že v dnešnej dobe je dieťa doslova zahltené rôznymi – často veľmi pokrivenými – obrazmi sexu, či už ide o vplyv reklamy, ktorá v obrovskej miere využíva sexuálne narážky a niekedy temer až pornografiu, alebo médií, ktoré často veľmi dopodrobna informujú o pedofiloch alebo o pornografickom priemysle. Už preto treba deti včas poučiť a naučiť ich brániť sa rizikám. Bohužiaľ, väčšina tých najmenších ctí autoritu dospelého takmer bezvýhradne, takže najdôležitejšie zo všetkého je jednoznačne ratolesti povedať, že nikto, ani dospelý, ani blízka osoba, nemá právo dotýkať sa jej tak, ako sa jej to nepáči a ako to nechce. Dieťa musí vedieť, že nie je normálne, aby ho dospelý kamarát alebo napríklad dedko bozkával, hladkal na genitáliách a vyžadoval od neho to isté. Väčšina sexuálne zneužívaných jedincov totiž, bohužiaľ, také správanie dospelých považuje za normu alebo za trest, ktorý si zaslúžili.

Tak isto je dôležité, aby rodičia vysvetľovali deťom sexuálne správanie, ktoré vidia v médiách. V súčasnej situácii jednoducho nie je možné vyhnúť sa takým motívom, množstvo pomerne dosť vášnivých scén sa odohráva i v programoch vysielaných dopoludnia či odpoludnia. Predškolské obdobie sa veľmi často nazýva dobou hry, preto by aj sexuálna výchova v tejto etape mala prebiehať pokiaľ možno hravo. Môžete spoločne čítať príbehy, prehrávať rôzne situácie, hrať bábkové alebo maňuškové divadlo. O sexe sa môžete rozprávať i pri rôznych dokumentoch o zvieratách, kde sa veľmi často ukazuje ich rozmnožovanie.

Foto: Shutterstock