Rodičovstvo nie je hračka, práve naopak, je to drina. A hoci každý sa snaží byť tým vzorným rodičom, predsa len sa väčšina dopúšťa určitých prehreškov. Aj keď si možno myslíte, že nimi svojim deťom pomáhate, opak je pravdou.

Byť dobrým rodičom pre svoje deti by chcel byť každý. Táto predstava sa však nie vždy stretne s realitou, no dalo by sa povedať, že je to v poriadku. Je to kvôli tomu, že deti a rodičia majú diametrálne odlišné predstavy o výchove a práve preto dochádza ku konfliktom. Prezradíme vám niektoré veci, ktoré sú typické pre zlých rodičov. Ktorým by ste sa teda mali vyhnúť?

Vaše konanie je v rozpore s tým, čo hovoríte

Pre rodičov je bolestivé vidieť svoje dieťa skľúčené a smutné, ale ak to má opodstatnenú príčinu, je potrebné vyhnúť sa tomu, aby ste sa dieťaťu ustúpili, zatiaľ čo je potrebné „potrestať“  jeho konanie. Dbajte na  konzistentnosť v tom, čo hovoríte a robíte. Pamätajte na to, že dieťa si musí uvedomiť a prijať dôsledky svojho konania a vy ako rodič nesmiete zakaždým ustúpiť. Tiež sa uistite, že praktizujete to, čo zakážete. Ak svojmu dieťaťu zakážete napríklad používať mobil pri stole, mali by ste urobiť to isté.

Nestanovujete pevné hranice

Mnoho rodičov sa vo veľkej miere nechá ovplyvniť vlastným dieťaťom. Ako? Všetko mu dovolíte, všetko môže a takmer nič nemusí.. Na jednej strane je to prirodzené, pretože každý rodič chce svoje dieťa vidieť šťastné, no na strane druhej mu tým môžete aj veľmi uškodiť. Benevolentná výchova rozhodne nie je najlepším riešením. Dieťatu by ste mali pevne stanoviť, čo môže a čo už nie a nenechať sa zakaždým ovplyvniť plačom či prosíkaním. To, že dieťaťu nestanovíte pevné hranice už na začiatku, vás môže už napríklad v pubertálnom veku dieťaťa vyjsť draho.

Dieťa (ne)trestáte primerane

Áno, deti nepočúvajú vždy podľa predstáv, ba dalo by sa povedať, že v určitom veku takmer vôbec. Pokiaľ máte pocit, že váš drobec sa už naozaj nevie zmestiť do kože, nezatvárajte predtým oči, aj keď je to len dočasné. Neposlušnosť totiž treba potrestať a tresty neodkladať na neskôr. Ak dieťa zistí, že si môže robiť čo chce a napriek tomu jeho neposlušnosť nebude mať dôsledky, môže sa to obrátiť len a len proti vám. Takže ak je to nevyhnutné, dieťa za neposlušnosť primerane potrestajte. Môžete napríklad obmedziť rozprávky, sladkosti alebo čokoľvek čo má dieťa rado, aby si uvedomilo, že takéto správanie nie je správne.

 

Nestojíte si za slovom

Dieťa potrebuje autoritu. Tou úplne prvou, ktorú spoznáva od útleho veku sú práve rodičia, ktorí by v nej mali byť neoblomní. Zakážete mu rozprávku, lebo si neupratalo izbu? Neuprace ju a aj tak mu ju po polhodinovom kriku a plači dovolíte? Potom sa nečudujte, ak vás dieťa nebude brať vážne. Hoci je jasné, že dieťa sa bude svojimi detskými zbraňami snažiť váš názor zmeniť, nemali by ste to dovoliť. Za svojimi rozhodnutiami najmä vo výchove detí by ste si mali stáť a dieťaťu jasne preukázať rodičovskú autoritu.

Robíte veci za dieťa

Rodičia od detí často (a nevedome) očakávajú dokonalosť. Hoci najskôr ide o banálne veci, neskôr to môže prerásť do komplikovaných situácií. Ak dieťaťu napríklad prikážete ustlať si posteľ, malo by poslúchnuť a spraviť to. Možno si ju neustelie tak, ako by ste to urobili vy, no aj tak by ste to po ňom nemali vždy opravovať. A nielen to. U rodičov je takisto čoraz viac obľúbené robiť za deti úlohy do školy. Tohto zlozvyku by ste sa však mali okamžite zbaviť. Nielenže dieťa učíte nesamostatnosti, ale škodíte aj jeho vzdelaniu. A neustálym opravovaním, či robením všetkého namiesto dieťaťa ho tak naučíte lenivosti, s ktorou si už vo vyššom veku pravdepodobne neporadíte.

Stále pribehnete na pomoc

Možno by ste si mysleli, že keď svojmu dieťaťu chcete stále pomôcť, je to v poriadku, ba je to znakom dobrého rodičovstva, no opak je pravdou. Tento zlozvyk je akceptovateľný len pri malých deťoch, maximálne do 3 rokov. Vtedy by ste im ako rodičia mali byť nablízku, no netreba to preháňať. Okrem iného, okolo 3. roku prichádza aj prvý vzdor, kedy si dieťa uvedomuje svoju osobu, takže by ste to mali využiť a dieťa nechať osamostatňovať sa. Samozrejme, že by ste mu mali byť na blízku, no nemusíte mu zakaždým hneď pribehnúť na pomoc. Nemôžete ho zachraňovať zakaždým. Čo takýmto správaním dieťa naučíte? Ako si bude vedieť poradiť neskôr? Na vysokej škole? V práci? V manželstve? S financiami? Jednoducho nemôžete byť jeho spasiteľom navždy. Dajte mu preto priestor, aby sa učilo byť zodpovedným a samostatným už v detstve.

Dieťa príliš chválite

Hoci je pekné, ak ste ako rodičia hrdí na svoje deti, všetko by ste mali robiť s mierou. Ak dieťaťu pri každej príležitosti hovoríte, aké je šikovné a chválite ho za všetko čo urobí, pochvaly môžu stratiť na význame. Alebo naopak, môžete ho tak naučiť byť závislým na uznaní iných. To sa mu samozrejme nedostane vždy v každej oblasti, čo môže spôsobiť zmätenosť a neochotu urobiť čokoľvek bez pochvaly či inej odmeny.

Foto: Shutterstock