Čo môže byť radostnejšie ako novina o očakávaní? A k tomu, ak je to ešte aj dvojnásobné požehnanie! Pravda, treba zároveň pripomenúť, že dvojičky znamenajú i zvýšenú finančnú, fyzickú a psychickú záťaž. Jednou z najzásadnejších výziev, ktorým rodičia „blížencov“ čelia, sú špecifiká výchovy.
Podiel dvojičiek na demografickej štruktúre sa v ostatných desaťro- čiach enormne zvyšuje. V Spojených štátoch amerických zistili pri porovnaní rokov 1980 a 2011 nárast z 9,4 na 16,7 výskytov dvojičiek na tisíc pôrodov, čo je posun o 76 percent. Hlavným dôvodom spomenutého nárastu je pokrok medicínskych postupov, konkrétne liečby neplodnosti, respektíve metód asistovanej reprodukcie. Značný vplyv však má aj zvyšovanie priemerného veku rodičiek: ženám bližšie k menopauze častejšie dozrievajú počas cyklu dve vajíčka.
Rozvíjanie alebo potláčanie intuície
Základným rozdielom, ktorý sa premieta aj do psychického vývinu dvojičiek, je jednovaječnosť a dvojvaječnosť. „Mnohé štúdie potvrdzujú, že jednovaječné dvojčatá sú viac prepojené. Všetci poznáme tie rozkošné obrázky z ultrazvuku, kde sa dve telíčka podobajúce sa už na človeka navzájom objímajú. Existuje množstvo príkladov, že keď v neskoršom veku žili jednovaječné dvojčatá oddelene, pociťovali v určitých chvíľach či obdobiach diskomfort alebo, naopak, harmóniu, čo si nevedeli racionálne vysvetliť. Neskôr zistili, že ich súrodenec presne vtedy zažíval situáciu zodpovedajúcu príslušnému vnútornému rozpoloženiu. Záleží však aj na tom, či takúto intuíciu dvojčatá rozvíjajú, alebo ju potláčajú,“ hovorí psychologič- ka Katarína Bieliková.
Jednovaječné dvojičky sa nazývajú aj identické. Podobajú sa na seba, majú totožnú genetickú výbavu a sú vždy rovnakého pohlavia. Keďže ide o dielo neovplyvniteľnej náhody, zastúpenie takýchto dvojčiat v populácii je stabilné bez ohľadu na éru, oblasť a ďalšie faktory. Vznikajú oplodnením jedného vajíčka jednou spermiou a následným rozdelením vzniknutej zygoty na dve totožné embryá, zdieľajúce spoločnú placentu. Dvojvaječné dvojčatá prichádzajú na svet približne štyrikrát častejšie a sú výsledkom oplodnenia dvoch rôznych vajíčok. V podstate ide o „obyčajných súrodencov“ z jedného tehotenstva.
Dominantnosť a submisívnosť
„Pri dvojvaječných dvojčatách je vyšší predpoklad povahovej rôznorodosti, pričom vždy je jedno dieťa dominantnejšie a druhé submisívnejšie. Je dôležité, aby to rodičia čo najskôr rozoznali, práve tento rozdiel totiž môže spôsobiť problémy pri procese socializácie. Na jednej strane je nežiaduce potláčať takéto úplne prirodzené nastavenie, zároveň ho však netreba ani prehnane umocňovať. Keď napríklad na toho priebojnejšieho z potomkov až príliš prenášame zodpovednosť za utiahnutejšieho pri začleňovaní do rôznych kolektívov, u oboch to v konečnom dôsledku neprospieva zdravému rozvoju osobnosti,“ upozorňuje K. Bieliková.
Zlomové obdobie prvého vzdoru
Tradícia podsúva obliekať dvojčatá, najmä tie jednovaječné,rovnako, dávať im zhodné dary, koncipovať jednotný program. Často je to aj prevádzkovo ľahšie. Z hľadiska vývinu to však nemá reálne opodstatnenie a môže to mať nepriaznivé efekty. „Keď sú detičky malé, ten rovnaký odev je na nich rozkošný. Určite by som sa však snažila neťahať tento zvyk za obdobie prvého vzdoru najneskôr vo veku dvoch rokov. Deti sa vtedy začínajú prejavovať a už majú vlastné preferencie – fa- rieb odevu, typu hračiek, obsahu zábavy. V prvom rade sa im treba venovať a zistiť pri každom zvlášť, čo ho najviac napĺňa, pri čom najdlhšie vydrží. K tým darom by som podotkla, že nielen nemusia byť rovnaké, ale ani v porovna- teľnej finančnej hodnote. Dar má predovšetkým potešiť konkrétnu osobu,“ zdôrazňuje Katarína Bieliková.
Stavanie na špecifických vlohách
Obava rodičov, že jedno z detí sa bude cítiť ukrátenejšie, sa vzťahuje nielen na dvojičky. Kým si však „žiarlivý“ starší súrode- nec uspokojivo nechá vysvetliť situáciu, polichotí mu pouká- zanie na jeho väčšiu vyspelosť a dá sa uchlácholiť kompenzač- nými výhodami typu posunutej večierky, dvojičky od narodenia poznajú len delenú pozornosť. Uchádzajú sa o ňu s rovnocenným „konkurentom“ a zákonite bazírujú na svojej „spravodlivej“ dávke. Úmerne tomu sú háklivé na porovnávanie. Riešením je rovnovážne oceňovať špecifické vlohy oboch detí bez čo i len náznaku stavania do protikladu k súrodencovi.
Početné výskumy preukázali, že rodičia podvedome naozaj uprednostňujú jedno z detí. Neznamená to však, že ďalšie milujú nedostatočne. „Aj dieťa sa často viac identifikuje s jedným z rodičov. Odvíja sa to od pohlavia, povahy, záujmov, niekedy aj fyzickej po- doby. Takáto preferencia je v poriadku a vytvára dobrú platformu na to, aby sme deťom venovali samostatný čas vyhradený na ich obľúbené aktivity a zameraný na rozvíjanie konkrétnych talentov,“ uzatvára Katarína Bieliková.
Foto: Shutterstock