Zlostí sa, neposedí a občas začujete niečo o nevychovanosti. Môže to tak byť, ale dôvodom je napríklad aj ADHD, teda syndróm poruchy pozornosti s hyperaktivitou, po slovensky aj špecifickej poruchy správania či hyperkinetickej poruchy. Ako ho včas odhaliť a zasiahnuť?
Zložitá chémia v hlave
„Porucha pozornosti s hyperaktivitou sa prejavuje už od raného detstva, najviac však v školskom veku, kedy postihuje tri až sedem percent detí. Temer v polovici prípadov pretrváva do dospelosti a vyskytuje sa u štyroch až piatich percent dospelých,“ uvádza MUDr. Zuzana Ludvíková a dodáva: „Dva dôležité neurotransmitery, chemické látky, ktoré za normálnych okolností prirodzene vznikajú v nervovej sústave a slúžia v nej na prenášanie vzruchov, sa v mozgu detí s ADHD nevyplavujú v potrebnom množstve.“
A tam je príčina problému. Vaše dieťa vám teda „nerobí naschvál“, ako si mnohí (aj samy mamy) občas myslia. Dôvody ADHD môžu byť rôzne, jeden vinník neexistuje. Významnú rolu hrá genetika, deti ovplyvňuje už i problémové tehotenstvo, predčasný pôrod alebo fajčenie a alkohol v prenatálnom období.
Problém sa začína v perinke
Varovné signály vysielajú už bábätká, presne ako v prípade Katkinho rozprávania. Pochopiteľne, nemôžete čakať, že zdravé dieťa nezaplače, a v každom horšom spánku hneď vidieť ADHD. Dôležité je, či si dieťatko postupne zvyká (alebo nezvyká) na režim: „Deti s ADHD sú dráždivejšie, môžu mať prehodenú noc a deň, nedokážu si vytvoriť stereotypy, ktoré iné deti bežne akceptujú, sú obvykle večne nespokojné, protivné pred kúpaním,“ vysvetľuje špeciálna pedagogička Ivana Vlková.
Ďalším ukazovateľom problému je nerovnomerný vývoj motoriky: niektoré fázy dieťa preskočí a napríklad vynechá lezenie, miesto toho sa hneď v ôsmich mesiacoch postaví a skoro chodí. „Deti môžu byť veľmi šikovné v jemnej motorike a akoby zrýchlené, alebo naopak, zle a neskoro hovoria, sú nemotorné,“ opisuje odborníčka.
Nevychovanec
Vaše batoľa rozhodne nemusí byť presne tabuľkové a zapadať do noriem, v ranom veku sa tiež poruchy zo spektra ADHD obvykle neobjavia a nediagnostikujú. „Chlieb sa láme“ až s kolektívom, do neho totiž dieťa nezapadne a prehliadnuť sa to nedá. Aké sú hlavné prejavy ADHD v predškolskom veku? „Najmä nesústredenosť, nepokoj, nápadne zvýšená aktivita a konanie pred premýšľaním, teda impulzívnosť, to všetko je výraznejšie pri porovnaní s vrstovníkmi,“ opisuje lekárka.
Alebo inak povedané, horšia schopnosť regulovať svoje správanie podľa požiadaviek situácie. Prvých šesť týždňov škôlky je všeobecná norma pre tzv. adaptačný režim. Potom však nasleduje prijatie autority, plnenie rôznych úloh, fungovanie v detskej skupine a učenie sa vzájomnému rešpektu, tolerancii a bežným rituálom kolektívneho zariadenia. Dieťa s ADHD nemá bežné mantinely, nedokáže si osvojiť vzorce správania, nevie sa učiť napodobňovaním a nevie, čo a ako po sebe nasleduje. V kolektíve ho tak neprehliadnete a z toho škôlkarského sa obvykle samo vyčlení svojou „inakosťou“.
Čo vás čaká u odborníka
Vaša prvá cesta povedie k pediatrovi a neurológovi. Odtiaľ ďalej môže pomôcť a i naďalej pomáhať psychológ a psychiater, špeciálne pedagogické centrá (SPC), pedagogicko-psychologické poradne (PPP). Hodnotia sa tri základné kategórie, ovplyvňujúce správanie: pozornosť, hyperaktivita, impulzívnosť; najfrekventovanejšia forma ADHD je kombinovaná. „Pre mnohých rodičov je ťažké sa vôbec niekam vybrať a problém si pripustiť. Na začiatku ich čaká podrobná anamnéza, ktorá sa snaží odhaliť príčinu, teda otázky ohľadne dedičnosti, tehotenstva, stresu, priebehu pôrodu či ťažkých životných situácií,“ hovorí expertka.
Odborník pozoruje dieťa pri hre: či pri činnosti vydrží, dokáže samostatne pracovať, ako sa prejavuje, či udrží očný kontakt. Posúdi súčasný stav jeho psychomotorických schopností. „Predovšetkým školské deti s ADHD spadajú do starostlivosti psychiatra a užívajú lieky, čo väčšinu rodičov vydesí, ale netreba sa báť,“ upokojuje ďalej odborníčka. Medikácia slúži na reguláciu mozgovej činnosti napríklad len na prechodnú dobu, kým sa stav upraví. V praxi sa v súčasnosti pozitívne osvedčuje i využívanie prípravkov obsahujúcich omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. U detí s vyššou hladinou týchto kyselín sa totiž podľa štúdií zlepšilo čítanie slov a hláskovanie a celkové príznaky ADHD sa pomerne výrazne oslabili.
Desať minút denne
Dá sa niečo ovplyvniť prevenciou? Áno, podľa odborníkov už od dojčenského veku. Vytrvajte v nastavovaní režimu, v útlom veku nepožičiavajte deťom tablety a telefóny, do troch rokov by ich vôbec nemali mať, neskôr len na desať minút denne, a sledujte aj to, čomu sa vaše deti vyhýbajú.
„Desať minút sústredenej činnosti denne stačí, ale bez plačúceho súrodenca, zapnutého televízora alebo točiacej sa stoličky. Je to ten najlepší vklad do budúcna pre všetky deti, i tie zdravé,“ uzatvára odborníčka.
Foto: Shutterstock