Ako učiteľky ovplyvňujú celý život

Predstavte si túto situáciu – vyberáte v škôlke svoje trojročné dieťa a pani učiteľka s vami medzi dvermi rieši, ako Janko zase nechcel spať po obede, zjedol len polovičku jedla z taniera a potom toho „neposlušníka“ prepúšťa so slovami: „Keď budeš zajtra zase takto zlostiť, tak ťa už asi zavrieme do tejto škatule a pošleme do polepšovne, však mamička?“

[ArticleBox Ako prežiť dokonalú dovolenku : 26616]

Nezmôžete sa v tej chvíli ani na slovo, roztrasú sa vám kolená, schytíte Janka a vonku mu trebárs ešte vynadáte, ako zlostí. Nulová šanca, aby sa druhý deň tešil do škôlky. Tento príbeh je dôkazom toho, že rámcové vzdelávacie plány
a metodiky výučby sú jedna vec a prax a osobnosť učiteľky tá druhá. Pre vás to znamená jediné – starostlivo voliť a prípadné problémy riešiť hneď, kým napáchajú škody na osobnosti vášho dieťaťa.

Kto je pani učiteľka?

Nie je to zďaleka len „tá, čo dieťa postráži, dokiaľ ho niekto nevyzdvihne“. „Učiteľka v škôlke je veľmi dôležitá, vytvára totiž most pre dieťa medzi domácim bezpečným prostredím, ktoré mu dosiaľ zabezpečovali mama s tatom, a ‚nebezpečným a neznámym územím‘ škôlky,“ zdôrazňuje detská psychologička Mgr. Alena Vávrová.

„Deti oveľa skôr a ľahšie nadviažu vzťah s pani učiteľkou, ku ktorej cítia dôveru. Postupne vďaka tomu získavajú dôveru aj k celej škôlke
a pocit bezpečia v nej.“ Zabudnite teda na to, že sa vaša Anička bude do škôlky tešiť na obľúbenú bábiku, a to jej bude stačiť. Pani učiteľka je ten, kto v škôlke vytvára atmosféru.

Keď je nepríjemná, nezachráni to ani tá najlepšia hračka alebo kopa kamarátov z tej istej ulice. „Pre deti je pani učiteľka okrem iného aj modelom, ako sa v škôlke k sebe vzájomne správať, a keď nefunguje ako zdroj bezpečia, nemôžu sa deti v tej škôlke cítiť úplne dobre,“ dodáva Mgr. Vávrová.

Vybrali sme dobre?

Väčšina rodičov volí miesto škôlky čo najbližšie k bydlisku. Logistické dôvody tak často prevalcujú uvažovanie o vhodnosti tej-ktorej škôlky. V mnohých regiónoch sme navyše radi, že dieťa vôbec niekam prijali.

Ani to však nie je prekážkou toho, aby sme sa s pani učiteľkou v začiatkoch dochádzky dieťaťa porozprávali, nasali atmosféru návštevou alebo všetko prebrali s ostatnými rodičmi, ktorí tu majú potomka už druhý alebo tretí rok. „Osobnosť učiteľky by mala byť jedným z hlavných kritérií výberu škôlky,“ odporúča Mgr. Vávrová.

„Jedna vec je metóda výučby, ktorá nám ako rodičom pre dieťa vyhovuje, ale každá učiteľka chápe metódu trochu po svojom. Stojí za to pocítiť atmosféru škôlky na vlastnej koži, dívať sa na deti, či sú tu veselé a uvoľnené, alebo sedia s rukami za chrbtom a prevláda tu napätie a strach z autority.“

Pamätáš? bohužiaľ, áno...

„Nikdy nezabudnem na jeden zážitok zo škôlky, keď som mala sotva štyri roky,“ spomína Jarka. „Dievčatko, čo sedelo vedľa mňa pri stole, nechcelo jesť polievku. Pani učiteľka nad ňou stála a nútila ju, dokiaľ to Anička nedojedla, a tá sa chvíľočku nato úplne povracala.“ Spýtajte sa kohokoľvek, na škôlku si pamätá väčšina z nás.

[ArticleBox Cesta na dovolenku je pre drobca záťažou : 26617]

A bohužiaľ, väčšinou prídu na um skôr tie negatívne zážitky. „Skúsenosti, ktoré v priebehu života získavame, sa nestrácajú, sú stále našou súčasťou a niektoré sa nám i opakovane pripomínajú,“ vysvetľuje psychologička. „Sú to situácie, ktoré boli emočne vypäté, ostali nejakým spôsobom otvorené a celý život tak trochu čakajú na dokončenie.“

Otvorená komunikácia

Karty sú rozdané, škôlka je zvolená. To nám však rozhodne nemusí brániť v komunikácii už od začiatku. „Pri výbere škôlky sa pýtajte učiteľov na konkrétnu situáciu: Čo robíte, keď dieťa nechce spať? Čo keď sa deti hádajú? Reakcie bývajú spontánne a môžete si podľa nich urobiť presnejší obrázok o prístupe škôlky.

Od začiatku dochádzky dieťaťa do škôlky potom nastavte otvorenú komunikáciu s dieťaťom i pedagógmi. Urýchlite adaptačný proces dieťaťa a ako prevencia budúcich ťažkostí je toto konanie nenahraditeľné,“ radí Mgr. Vávrová. S pani učiteľkou sa teda nezdráhajte hovoriť a pýtať sa, s kým a s čím sa dieťa hralo, ako sa správa v kolektíve a pod.

Ak sa budete spoliehať na to, že za vami pedagóg príde sám, dôjde k tomu skutočne až vo chvíli, keď bude mať dieťa nejaký závažný problém,
a to už môže byť škoda na malej duši napáchaná. Rovnako otvorená komunikácia by mala prebiehať aj s dieťaťom.

Rozhovor v štýle „ako si sa mal?“ – „dobre“ nám o tom, čo dieťa prežívalo v škôlke, nič nepovie. Od prvých dní klaďte otvorené otázky a nastavte ich ako štandard, aby ste sa dozvedeli konkrétne zážitky. A tie sú základom pre ubezpečenie, že dieťa sa má naozaj dobre a v škôlke sa mu páči.

Problémy? Zahrajte sa na škôlku

Hoci ste starostlivo vyberali a pokúšate sa čo najlepšie prispieť k zvládnutiu adaptačného procesu dieťaťa v škôlke, problémy sa, samozrejme, môžu objaviť. Dieťa nie je vo svojej koži a prejavy sa líšia podľa povahy dieťaťa. „Akčnejšie a expresívnejšie deti sa môžu pod tlakom stresu prejavovať agresívnejšie alebo nepokojnejšie.

Sú nepokojné, zle sa sústredia, môžu byť impulzívnejšie, emočne labilnejšie,“ opisuje Mgr. Vávrová. „Introvertnejšie povahy sa môžu stiahnuť ešte viac, byť menej nápadné, radostné či kontaktné.“ Také „dobré deti“ si, bohužiaľ, všimneme až neskôr, keď do škôlky nechcú ísť, viac plačú, môžu byť permanentne choré alebo sa začnú v noci znovu pomočovať.

Ďalšou fázou je napríklad rozvinutie tikov a iné neurotické prejavy, objaviť sa môže i sebapoškodzovanie (napr. hryzenie nechtov do krvi atď.). Pokiaľ sa problémy objavia, prvá cesta by mala viesť za pani učiteľkou. Nie so strachom, že si na naše dieťa zasadne, ale porozprávať sa o tom, kde môže byť zdroj problémov a čo môžeme spoločne urobiť pre to, aby bol náš potomok v škôlke spokojný.

[ArticleBox Ako robiť kvalitné fotky smartfónom : 26615]

Rozhodne by sme mali vynechať hodnotenia učiteliek a ich prístupu a akékoľvek napádania. Ideálne je opatrne opísať, čo nás k návšteve vedie, prejaviť záujem o spoločné riešenie problému bez predčasných záverov alebo výčitiek. Doma radí psychologička hru na škôlku.

„To je pre rodičov ideálny zdroj informácií. Keď deti predvádzajú pani učiteľku, vidíme realitu. Je to hodnoverný zdroj informácií, príklad majú každodenne len v pani učiteľke, takže pri akýchkoľvek pochybnostiach sa môžeme s postavičkami alebo sami medzi sebou zahrať na škôlku,“ dodáva Mgr. Vávrová.

Odísť do inej škôlky by mal byť až posledný možný variant. Pokiaľ je to možné, mali by sme vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby sme spoločne
s pedagogičkami problémy vyriešili. Vyplatí sa rozprávať so všetkými učiteľkami, ktoré dieťa učia, alebo kontaktovať detského psychológa.

Dospelý žiačik

Či si to pripúšťame alebo nie, škôlka tvorí náš budúci vzťah k vzdelávaniu, kolektívu i autoritám. Tu všade hrajú skúsenosti z detstva obrovskú rolu.

„Pozrime sa na nás, dospelých. V časti z nás stále pretrváva strach z autority, radšej trpíme v podriadenej roli, pasívne a mlčky prijímame pokyny, než aby sme sa postavili za svoje pocity, komunikovali otvorene napríklad voči nadriadenému alebo rodičom, a to ako dospelý s dospelým. Až do dospelosti v nás v mnohých pretrvalo, že sa pani učiteľke nesmie nič povedať, čo
sú pozostatky výchovy bývalého režimu,“ uvádza psychologička smutné fakty.

Podriadiť sa a trpieť, keď je dieťa v škôlke nespokojné, je cesta k strachu a nízkemu sebavedomiu. A preto by sme ako rodičia mali škôlku vnímať od začiatku ako zásadný životný míľnik a pristupovať k nej zodpovedne.