Som mama. Som mama sedemnásťročného, o mesiac dospelého, „bábätka“. O. k., môj mozog už bude musieť pochopiť, že je už dospelý, a nie bábätko.

Ten pocit, že pred chvíľkou sa narodil a zrazu je dospelý, je zvláštny.

Ani dobrý, ani zlý, ale skrátka taký jedinečný, že sa nedá zaradiť nikam. Asi niečo podobné, ako keď sa narodil. Úplne nový pocit, nová etapa bytia. Najprv prišiel a intenzívne ovplyvnil môj život, stal sa jeho bezvýhradnou súčasťou a najvyššou prioritou a teraz sa intenzívne vzďaľuje a vôbec už nezaberá toľko času a priestoru v mojom dennom režime. Obdobie detstva, plné môjho nervového vypätia aj neuveriteľne šťastných chvíľ. Plné učenia sa, ako byť mamou, a krok sun krok opravovania svojich výchovných metód. Pocit obrovskej zodpovednosti a plno otázok, či to zvládnem a či to vôbec zvládnem správne. Stálo to za to. Som spokojná a hrdá na svoje dieťa.

Môžem ho s ľahkosťou pustiť do života, lebo viem, že to zvládne.

A prečo to všetko píšem? Vyrástli sme na vode Lucka. Stala sa súčasťou našej rodiny. Keď sa balíme na výlet, pravidelne u nás zaznie otázka: „A zbalila si Lucku?“ Zažila s nami všetko. Soplíky aj teploty, dovolenky, školské dni aj nákupy pre babku. Videla moje dieťa robiť prvé kroky aj jeho prvý ples v obleku. Wow, to bol zážitok, keď vyšiel z kabínky v obchode ako mladý muž. Práve Lucka teraz oslavuje 30 rokov na trhu. Je to viac ako ja som mamou. Už len môj osobný príbeh, dlhý 18 rokov, zhmotňuje veľmi veľa skúseností. Celým týmto obdobím od tehotenstva až do dospelosti môjho „bábätka“ nás Lucka sprevádzala.

Kdesi na začiatku sa mi podarilo, úplnou zhodou okolností či riadením vesmíru, ako sa to dnes hovorí, navštíviť  osobne plniareň, a dojem, ktorý na mňa urobila snehovo biela hala a čistučké prostredie, vo mne vyvolal pocit absolútnej dôvery. Zrejme aj u mnohých ďalších, keďže je dodnes najpredávanejšou dojčenskou vodou na Slovensku. Základom je, že nikdy nesklamala, a preto Lucka ostala u nás doma, aj keď už sme dojčenskú nepotrebovali, a pijeme ju s bublinkami ako verziu pre dospelých.  Však prečo si nedopriať starostlivosť o seba ako o bábätko. Po tých rokoch maminkovania si to určite zaslúžim.

Páči sa mi veta, ktorú ktosi pre Lucku napísal: Odvaha a zodpovednosť byť prvá a vytvárať cestu, po ktorej kráčajú naše deti. Áno, robiť veci prvýkrát bez toho, aby niekto poskytol návod, a sám objavovať tie najlepšie postupy nie je ľahká cesta, to pozná každá mama. Vidím, že Lucka rozumie materským pocitom, a za to jej ako mama ďakujem.

Gratulujem ti teda, drahá Lucka, k tvojím narodeninám a ďakujem ti, že si stála pri nás počas rokov, keď moje dieťa vyrastalo a stávalo sa životaschopným zdravým človekom. To chce asi každá mama vidieť a cítiť tú úľavu, že to dala, že to robila nakoniec dobre. Skvelý pocit. Nech vyrastú ďalšie a ďalšie generácie šikovných detí na Lucke, svet ich potrebuje. Záleží na tom, lebo ony sú aj naša budúcnosť.

A gratulujem aj nám všetkým mamám, ktoré presne vedia, čo to znamená byť matkou. Prebdené noci, odopieranie si, prispôsobovanie sa, to nie sú jednoduché veci. A tak zdvíham slávnostný pohár a pripíjam na nás statočné mamy a aj tie budúce mamičky, čo prichádzajú po nás. Nazdravie dámy, mamy.  (Pripíjam samozrejme Luckou ).

P. S.: Ak je tu ešte niekto, komu deti vyrástli na Lucke alebo sám vyrástol na Lucke, dajte nám vedieť, radi si prečítame váš príbeh.  

Posielajte sem: lucka@lucka.sk

Zdoj a foto: PR článok