Rozmýšľate niekedy, prečo sa práve vaše dieťa nevie slušne správať, vyvádza či sa takmer naozaj nevie zmestiť do kože? Čo je za tým? Kým za nevhodné správanie väčšina rodičov viní svoje ratolesti, mnohí z nich sa nepozrú aj na druhú stanu mince. V niektorých okamihoch si totiž za zlé a nevhodné správanie svojich detí môžu rodičia sami. Ktorými vecami teda podporujete zlé správanie svojich detí a ako sa im vyhnúť?

Keď deti neustále kritizujete

Kritika nikdy nikoho nepoteší, ba naopak, ešte znásobuje pocit, že človek nevie spraviť nič poriadne. Hoci my dospeláci to dobre vieme, deti kritizovanie vnímajú inak. Hoci tomu slovu pomaly ani nerozumejú, dobre vedia, aký pocit v nich vyvoláva to, ak ich správanie stále kritizujete a úspechy a pochvaly prehliadate. Deti sú v tejto oblasti zraniteľné omnoho viac, ako si možno myslíte. Pokiaľ sa im teda nedostáva takmer žiadneho uznania, môžu si ho začať vynucovať aj nevhodným správaním, za ktoré však v konečnom dôsledku môže to, že ich vy ako rodičia nepochválite.

Nie ste vo výchove jednotní

Jednota rodičov vo výchove je základným prvkom, ktoré formuje vychované a slušné dieťa. Ak je to naopak, niet sa čo čudovať, že správanie dieťaťa ostatní považujú za zlé. Nejednotnou výchovou, v ktorej každý rodič požadujete niečo iné, ba čo viac, navzájom svoju výchovu rodičia sabotujú, sa dieťa cíti maximálne zmätene. V jednom prípade sa môže prikloniť “na stranu výchovy” jedného rodiča, to je však veľmi zriedkavé. V ostatných prípadoch si totiž dieťa začne robiť čo chce, pretože nevie ktorého z rodičov vlastne poslúchnuť.

Hovoríte za deti

Komunikovať a rozhodovať za dieťa je v batoľacom a mladšom veku samozrejme prirodzené, no nemali by ste si toto privilégium osvojiť na doživotie. Naozaj nie je nevyhnutné, aby ste za svoje dieťa hovorili zakaždým, a už vôbec nie v prípadoch, kedy to už dieťa dokáže. Okrem toho, že mu tým škodíte vo vývoji keďže sa mu nevyvíja slovná zásoba, robíte z neho (aj keď možno nechtiac) nesamostatného človeka, ktorý vyrastie v nesamostatného dospeláka. A to zaiste nechcete. Nehovorte preto vždy za svoje dieťa a nechajte ho nech sa vyjadrí samo. Základné pravidlá slušného správania, ako pozdraviť, poprosiť či poďakovať by dieťa malo vedieť už v troch rokoch. Nie je potrebné, aby ste to robili za neho.

 

Prikazujete bez vysvetlenia

Príkazy sú vo výchove samozrejmé, ako pre deti tak aj rodičov. Teda, minimálne mali by byť. Je však rozdiel v tom, ako ich podáte. Ak svojim deťom dávate jeden príkaz za druhým, pomaly bez toho, aby ste sa medzi nimi nadýchli, určite nebudú vedieť, čo od nich vlastne požadujete. Ba navyše, ak im nevysvetlíte, prečo to alebo hento majú spraviť, jednoducho k tomu nedôjde. A frázy typu, “spravíš to preto, lebo som povedal/a”, naozaj nepomôžu k tomu, aby dieťa poslúchlo, z dlhodobého hľadiska určite nie.

Snažíte sa byť priateľmi detí

Mať so svojimi deťmi krásny a blízky vzťah môže byť závideniahodné, no nie vždy to vyvolá požadovaný efekt. Aj v priateľskom vzťahu je deťom nutné stanoviť hranice. Ak k tomu nedôjde, stráca sa nielen autorita, ale aj rešpekt či úcta voči rodičom. Pokiaľ teda nechcete mať z detí rozmaznancov, ktorí vás síce berú ako kamarátov, ale za to aj veselo ignorujú, stanovte im hranice a aj povinnosti.

Nad permanentnou neposlušnosťou mávnete rukou

Neposlušnoť a vystrájanie je v detskom veku normálne, no ak sa stane nezvládateľným, mali by ste sa zamyslieť nad tým či za tým nemôže byť niečo viac. Častokrát za tým môže byť aj vážnejší problém, či porucha správania. Netvrdíme, že to musí byť aj váš prípad, no každopádne je vhodné všímať si správanie svojho dieťaťa. O tom, ako odhaliť, či dieťa len neposlúcha alebo je za tým niečo iné sa dočítate TU.

Deťom nejdete príkladom

Dieťa je obrazom svojho rodiča. Možno to považujete za frázu, no tá v sebe má obrovský kus pravdy. Deti sa odmalička učia najmä pozorovaním rodičov, ktorých následne napodobňujú. Aj keď si to neuvedomujete, to ako sa správate vy, sa budú s veľkou pravdepodobnosťou správať aj vaše deti. Pokiaľ ste takmer stále nervózni a nahnevaní, nečakajte, že vaše dieťa od vás túto negativitu nepochytí, presne naopak. A zasa na druhej strane, ak sa snažíte byť pre svoje deti dobrým vzorom, ste k sebe milí a podporujete sa, idete im príkladom, ktorý môže ich zlé správanie zmeniť k lepšiemu.

Foto: Shutterstock