Pračlovek bol v strese iba vo chvíľach priameho ohrozenia. Moderný človek je v strese stále a neuniknú mu ani deti. Ako im pomôcť, aby prekonali takúto záťaž?

Slovo stres pochádza z angličtiny a znamená napätie či tlak. Lekári stres definujú ako súhrn fyzických a duševných reakcií na výraznú záťaž, pričom rozlišujú dva druhy stresu: eustres je pozitívna záťaž, ktorá motivuje k lepším výkonom, zatiaľ čo distres je nadmerná záťaž a človeka môže poškodiť, vyvolať u neho ochorenie, alebo dokonca smrť.

Najčastejšou psychickou reakciou na stres je prispôsobenie sa. Týmto spôsobom obvykle na stres reagujú práve deti a vyrovnávanie sa so stresom im pomáha vo vývoji. Pokiaľ je ale napätia príliš, môžu aj ony zo stresu ochorieť.

Deti krízy potrebujú

Detská psychologička Jiřina Prekopová je toho názoru, že deti určité krízy v živote potrebujú. „Pri porovnávaní životopisov detí z našej poradne sa stále častejšie ukazuje, že tzv. bezproblémové deti, ktoré v prvých rokoch života neboli choré, nemuseli sa vyrovnávať so žiadnou stratou a svojim rodičom nepôsobili žiadne ťažkosti, teda žiadny vyslovený vzdor, žiadna neposlušnosť, majú neskôr veľké ťažkosti v problematických situáciách, na rozdiel od zlostiacich detí, ktoré kričia, hlasno protestujú proti ranám osudu (nutný pobyt v nemocnici, narodenie súrodenca) a prežívajú svoj vzdor,“ vysvetľuje Jiřina Prekopová vo svojej knihe Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu.

„Keď vychádzame z toho, že vyrovnávanie sa s konfliktmi prináša životaschopnosť, potom je nám jasné, že i dieťa potrebuje na svoje zrenie krízy, a to už od najútlejšieho detstva,“ dodáva. To, čo deti najviac potrebujú pri vyrovnávaní sa so stresovými situáciami, je citlivá a aktívna účasť ich rodičov. „Podľa tohto zákona musí byť láska vždy silnejšia ako nenávisť.

Odvaha musí premôcť strach, sýtosť musí zahnať hlad... Kríza sa ale nesmie zastaviť na kritickom bode, naopak, musí v dieťati prebudiť silu na prežitie, aby našlo riešenie a nádej. Len rodičia môžu pomôcť preklenúť toto napätie,“ uvádza psychologička.

Strach má veľké oči

Tiež tvrdíte deťom, že v pivnici nie sú žiadne pavúky, takže tam pokojne môžu ísť? Deti do siedmich rokov nie sú ešte v takej fáze vývoja, aby ich rozum kriticky myslel, takže nedokážu označiť strach za neodôvodnený. V tomto prípade zapieranie nepomáha.

 

„Keď strach necháme tak, bude pôsobiť celý život. Neodstránime ho tak, že ho zaprieme a povieme si: V pivnici žiadne pavúky nie sú. Keď si niečo také nahovoríme, zmocní sa nás potom ešte väčšia panika, keď tam na pavúka naozaj narazíme,“ hovorí Jiřina Prekopová.

Preto odporúča dieťa povzbudiť, aby sa strachu postavilo a neutieklo. Keď dieťa utečie, strach ostane a dieťa bude navyše sklamané zo svojho zlyhania. Pritom nemá veľmi zmysel o strachu príliš hovoriť, dôležitejšie sú činy. „Aby sme dieťa oslobodili od strachu, mali by sme mu dať dobrý príklad. Ukážte svojmu dieťaťu, ako viete zaobchádzať s vlastným strachom. Najväčší strach zo zubára majú tie deti, ktorých rodičia sa tesne pred kreslom otočia. To neznamená, že by ste svoj strach mali pred dieťaťom skrývať, vôbec nie, zostaňte pravdiví. Ukážte dieťaťu, že síce máte strach, ale že máte odvahu sa mu postaviť,“ radí psychologička.

Dajte mu čas

Jedným z hlavných faktorov spúšťajúcich stres v detskom veku, je absencia vlastného času. Rodičia, a niekedy i učiteľky v škôlke či v škole, neponechávajú deťom čas na to, aby sa vlastným tempom vyrovnali s tým, čo sa od nich žiada. Deti sú prakticky neustále s niekým porovnávané – s deťmi susedov, so spolužiakmi, s kolegami z oddielu. Zatiaľ čo v intelektuálnom zrení dokázali psychológovia určiť jasné vývojové fázy, v prípade citového zrenia ide o niečo absolútne individuálne.

„Aj tu síce existujú vývojové fázy, ale prebiehajú u jednotlivých detí individuálne. Okrem toho sú závislé od mnohých vonkajších vplyvov. Citové zrenie nie je trvalým pohybom smerom dopredu, môže byť, naopak, charakterizované nemennosťou a regresiou – dieťa sa začne znovu pocikávať, nemôže zaspať alebo spí nepokojne,“ vysvetľuje nemecký rodinný poradca Jan-Uwe Rogge v knihe Detské strachy a úzkosti.

Odkiaľ sa berie stres? 

Jedným z hlavných zdrojov stresu u moderných detí je preťaženosť. Záujmové krúžky deťom jednoznačne prospievajú už preto, že si v nich môžu vyskúšať, na čo majú nadanie. Preťažené dieťa potom túži len po tom, aby niekedy mohlo len tak sedieť doma, čítať si alebo prosto leňošiť.

Podľa odborníkov sú maximom, ktoré dieťa v pohode zvládne, tri krúžky týždenne. Okrem toho by o svojom programe mal malý človek spolurozhodovať a mal by mať právo výberu. Len tak nečinne postávať v prípade detí vôbec nemusí znamenať klesajúce IQ. Deti potrebujú odpočívať a mať priestor na svoje vlastné myšlienky. 

Foto: Shutterstock