Priemerný slovenský chlapec meria v osemnástich rokoch 180 cm a dievča 167 cm. Ako sa bude k týmto číslam blížiť váš syn alebo dcéra? To sa dá odhadnúť už v detstve, hoci slovíčka „pravdepodobne“ alebo „odchýlka“ hrajú aj 15 cm dlhú rolu. Ich rast však v prípade zlého vývinu dokážete s pomocou odborníkov a stravy ovplyvniť.

Genetická predispozícia

"Na výšku dieťaťa má najdôležitejší vplyv výška rodičov, to je absolútne zásadný faktor,“ uvádza detský lekár René Hrdlička a dodáva: „V prvom roku života hovoríme o dĺžke dieťaťa a za tú dobu vyrastie vôbec najviac, z asi 50 cm na 75 cm, čo je o 50 %. Taký rast už znovu nenastane. Druhé zásadné obdobie nastáva okolo puberty, tu môže dievča či chlapec vyrásť za krátku dobu aj o 20 a viac centimetrov.“

To, aké vysoké bude vaše dieťa v dospelosti, môžete zistiť pomerne jednoduchým výpočtom, musíte však rátať s odchýlkou. Výsledná telesná miera sa môže líšiť aj o desať centimetrov smerom hore i dolu, takže vám vyjde vždy skôr orientačný výsledok a s istotou budete vedieť len to, že vaše dieťa bude v dospelosti „skôr malé“ alebo „skôr vysoké.“ Preventívne prehliadky u pediatra obsahujú vždy aj meranie dieťaťa. Ak máte zodpovedného lekára, môžete sa spoľahnúť, že by vás včas upozornil, pokiaľ by vo vývoji nastal akýkoľvek problém.

Priemery a odchýlky: matematika rastu

Najdôležitejšou súčasťou rastového grafu sú tzv. percentily. Ide o akési relatívne umiestnenie na krivke voči ostatným posudzovaným, teda bod, kde sa z hľadiska rastu nachádza vaše dieťa voči dlhodobému priemeru. Nejde až tak o to, či je na 20. alebo 40. percentile. Zásadné je, aby sa rast nezastavil, či príliš nespomalil alebo nezrýchlil. „Ak je dieťa pod 10. percentilom, je výrazne menšie, a naopak, nad 90. percentilom príliš vysoké,“ upresňuje odborník. To je dôvod na starostlivé sledovanie a v niektorých prípadoch na vyšetrenie.

 

Rovnako dôležité ako byť v „širšom priemere“ je, aby sa dieťa skokovo neprepadlo alebo „nevyšvihlo“ o viac než dva percentilové intervaly. Tieto stavy totiž vyžadujú veľmi rýchle odborné vyšetrenie. „Často sa tak prejavuje napríklad porucha vstrebávania živín. Napríklad v dobe, kedy mamička zavádza príkrmy vrátane lepku po prvom polroku života, sa dieťa môže v raste prepadnúť. Takto sa prejavuje celiakia čiže neznášanlivosť lepku,“ upozorňuje lekár. V raste sa môžu prejaviť aj endokrinologické problémy, napríklad so štítnou žľazou alebo iných žliaz s vnútornou sekréciou.

Neberte rast na ľahkú váhu

Rast detí a fakt, ako veľmi sa odlišujú od ostatných, má, pochopiteľne, okrem iného vplyv na ich psychiku, preto nad ním nemávajte rukou. Čím skôr sa možný problém odhalí, tým lepšie sa dá riešiť. Pri niekoľkých desiatkach detí ročne je vinníkom problémov nedostatok rastového hormónu. Už jeho názov napovedá, za čo je zodpovedný. Tvorí sa v podmozgovej žľaze (hypofýze) a odtiaľ prestupuje do krvi, ktorá ho rozvádza po celom tele.

Pokiaľ ho nie je dosť, všetko sa rieši injekciami, vďaka ktorým potom vaše dieťa v dospelosti dosiahne prijateľnú výšku. To, aké veľké bude vaše dieťa, teda máte do istej miery vo svojich rukách – genetická dispozícia je vec, ktorú nezmeníte. Dôkladnosť kontrol a správny vyvážený jedálny lístok však môže ovplyvniť skutočne veľa. 

Foto: Shutterstock