Dominika prišla na fotenie pre Maminku plná energie a v dobrej nálade. Šťastie a spokojnosť z nej tak sršali, že zachytiť to na fotkách nebol problém, stačilo len stláčať spúšť fotoaparátu. Čas strávený pred objektívom si doslova užívala, posťažovala sa len pri prezliekaní outfitov, keďže ju bruško už obmedzuje v pohybe...
Dominika, si už na konci tehotenstva, čo momentálne prežívaš?
Cítim sa už dosť obmedzená, bruško mi nedovolí robiť veľa pohybov a už sa ani veľmi nevyspím. Tehotenstvo je pre mňa však krásne obdobie, veľa ľudí mi vravievalo, že mi bude zle, ale u mňa prebehlo všetko v poriadku, tieto mesiace boli nádherné a dúfam, že budú aj do poslednej chvíle. Zatiaľ si ešte veľmi neuvedomujem, že už sa to blíži, ale na malého sa veľmi tešíme a už ho s láskou očakávame, myslím, že on to cíti.
Netrpela si ani tehotenskými nevoľnosťami v prvých mesiacoch?
Prvé dva mesiace som bola chorľavá, mala som zapálené hrdlo a horúčky, vtedy som ale ešte nevedela, že čakám dieťatko. Keď som bola u doktorky, napadlo jej, že či náhodou nie som tehotná, takže mi nepredpísala antibiotiká, poslala ma ku gynekológovi a ten nám to potvrdil.
V tej dobe som vôbec nedúfala, že by sme mohli mať bábätko, pretože som mala rôzne zdravotné ťažkosti, podozrenie na cystu, potom na štítnu žľazu. Zistenie, že som tehotná, bolo teda obrovské prekvapenie, aj som si poplakala.
Ako sa pripravuješ na pôrod?
Chodím na tehotenské cvičenia, kde sa učím dýchať, vysvetľujú nám, čo zaberá na bolesti, ktoré cviky alebo masáže. Ale inak sa nijako špeciálne nepripravujem. Stále si hovorím, že bude bez komplikácií, bez bolestí
a rýchly.
Myslím, že záleží hlavne na tom, ako sa žena nastaví. V týchto posledných týždňoch sa ma okolie stále pýta, či sa nebojím. Ja verím, že prebehne v pohode, na niektoré veci sa aj tak nedá pripraviť, takže nad nimi radšej ani nepremýšľam.
Dala si si zistiť pohlavie?
Áno, my sme veľmi chceli vedieť, čo to bude. Doktor nám v 16. týždni povedal, že to vyzerá na chlapca, o mesiac nám povedal zase dievča a potom nám povedal, že keď mi budú robiť 3D ultrazvuk, tam to určia s väčšou presnosťou. Ten bol niečím úžasným, cítila som sa ako v kine, len som ležala, za mnou sedeli naši a Peťo a všetci sme pozerali na obrazovke, čo malý robí v brušku. Tam mi doktor povedal, že je to chlapček, lebo má nástroj.
Už máte vybraté meno?
Keď som ešte nebola tehotná a raz sme sa len tak teoreticky rozprávali, ako sa raz budú volať naše deti, vyberali sme mená ako Sebastián, Kristián, Damián... Potom som si ale povedala, že aj tak mu budú všetci hovoriť Zvolo, lebo môj drahý je Zvolenský a všetci mu hovoria Zvolo, takže akékoľvek meno mu dáme, nikto ho tak nebude volať. Tak sme sa rozhodli dať mu meno po Peťovi, jeho ocino je tiež Peter, takže aj malý bude Peter. Je to také generačné meno v ich rodine.
Čo výbavička? Už ju máš nakúpenú?
Už máme kúpený kočík, veľa vecí som dostala na Vianoce a na narodeniny, oblečenie, ponožky, cumlíky... Máme takmer všetko, chýbajú nám už len nejaké drobnosti. Sama som nechcela kupovať nič, trochu som sa bála, či to nie je príliš skoro, takže som to stále odkladala.
Teraz sme si zariaďovali izbu, pretože steny mali tmavú fialovú farbu, tak sme ju premaľovali na bledšiu, aj sme to tam trošku prerábali, lebo by sme sa chceli odsťahovať do dvoch rokov. Bývam stále s rodičmi v dvojizbovom byte a cítime, že už si to vyžaduje niečo väčšie.
Máš už vybratú pôrodnicu?
Budem rodiť v Trnave, tam mám aj svojho doktora, ktorý ma pozná od malička, je to náš rodinný známy, takže mu dôverujem a nemám strach zveriť sa mu do rúk. Uvidíme, ako to dopadne, kedy to na mňa príde... Možno začnem rodiť práve vtedy, keď budem niekde mimo Trnavy, asi budem celý apríl radšej sedieť len doma. (smiech)
Stretávaš sa vo svojom okolí s reakciami, že si príliš mladá na dieťa?
Samozrejme, že áno, ale väčšinou to tvrdia ľudia, ktorí ma nepoznajú. Tí, čo ma poznajú, vedia, že ja som rodinne založený človek, milujem deti, pracujem s deťmi, trénujem ich tanec, takže som s nimi neustále v kontakte, mám vyštudovanú pedagogickú školu, kde som chodievala na prax ako učiteľka do materskej školy.
Takže u mňa bolo dieťatko očakávaný krok, každý, kto ma dobre pozná, to čakal. Navyše, pracujem od šestnástich rokov, od tej speváckej súťaže sa mi život tak nejako zvrtol, v šestnástich som mala zodpovednosť, termíny, koncerty...
Vtedy som dospela. Možno moji rovesníci, ktorí v tomto veku chodia na vysokú školu, sa cítia mladí na dieťa, ale ja mám za sebou sedemročnú kariéru. Samozrejme, že som stále mladá, pojašená, plná energie, síce teraz v tehotenstve jej mám trošku menej, ale stále sa snažím niečo robiť, niečo produkovať. Bez svojej práce by som nevedela žiť, takže určite nechcem prestať pracovať ani pri dieťatku.
Som vďačná, že ma živí niečo, čo je pre mňa zábava a nemusím chodiť do nudnej práce, len aby som zarobila. Môj Peťo je futbalista, bol prvoligový hráč, ale tam je taký malý peniaz, že si teraz musel popri tom nájsť aj inú robotu. Tým, že príde bábätko, chystáme tento rok svadbu a ja nebudem môcť koncertovať, musí sa postarať on. To, že sme mladí, neznamená, že nie sme zodpovední, ako si veľa ľudí myslí...
Ako zareagovali tvoji rodičia, keď sa dozvedeli, že si tehotná?
Veľmi sa tešili, ešte keď som mala len devätnásť, hovorili mi, že by chceli byť starí rodičia. Musela som si ale počkať na toho pravého. Moji rodičia sú úžasní, vo všetkom ma podporujú a pomáhajú mi.
Rešpektujú moju prácu, keď mám koncerty a prídem unavená domov, nemusím ani pohnúť prstom. Vychádzame spolu skvele a chcela by som pri nich ostať. Ak budeme stavať dom, postavíme dvojgeneračný, aby mohli aj naďalej bývať s nami.
Máš vo svojom okolí kamarátky, ktoré už majú deti a môžeš sa s nimi radiť o otázkach materstva?
Máme okolo seba veľkú partiu ľudí a mnohí už tiež plánujú bábätko, ale zatiaľ som prvá, takže náš malý bude vodca svorky. Keď sa chcem s niekým len tak porozprávať, na tehotenských cvičeniach kecáme s babami, čo ktorá prežíva.
Koľko by si chcela mať detí?
Určite tri. Druhé chcem mať, keď bude mať malý tri roky a nastúpi do škôlky. Nechcem, aby mali príliš veľký vekový odstup. Tretie by som chcela neskôr, keď deti odrastú, možno by to mohli byť aj dvojičky. Vtedy už si nedám zistiť pohlavie. Ja by som chcela veľa detí, ale Peťo hovorí, že mu stačia dve.
Ako sa on teší na bábätko?
Odkedy odvysielali tú reality show z nášho života, veľa ľudí ho odsudzuje, čo to bude za rodiča, pretože ho nebaví nakupovať detské veci, riešiť svadobné veci a vyzeral tam, že nemá o nič záujem. V súkromí je ale úplne iný, len sa hanbil pred kamerou. Samozrejme, že ho nebaví napríklad nakupovať, ale
to neznamená, že sa nezaujíma.
On sám prišiel s tým, že si nájde prácu popri futbale, so všetkým mi pomáha, chodí so mnou k lekárovi. Je pre mňa obrovskou oporou, a to je najdôležitejšie.
Debatujete aj o tom, čím bude malý, keď vyrastie?
To sa rieši stále. On chce futbalistu a ja chcem muzikanta. Zhodli sme sa ale na jednom, že sa bude musieť rozhodnúť sám, my ho nebudeme do ničoho nútiť.
Ja som ako malá vyskúšala všetko, chodila som na spev, na step, na klavír, hrala som hádzanú, basketbal, chodila som na kurz varenia, na kurz šitia. Chcela som všetko vyskúšať a až potom som sa vedela rozhodnúť, čomu sa chcem venovať. Takže malého určite nebudem do ničoho nútiť, ale spievať si
s ním budem, keď zistím, že má sluch a spieva dobre.
Čo tvoja kariéra, ako to bude po pôrode?
Teraz ešte nahrávame veci v štúdiu, lebo chceme dokončiť album, do pôrodu by sme chceli pustiť von singel, ktorý som robila pre bábätko. Po pôrode by som si chcela malého naplno užiť, ale ak bude všetko v poriadku, všetci budeme zdraví, chcela by som popri tom aj pracovať, pretože moja kariéra pre mňa znamená veľmi veľa.
Dva mesiace po pôrode sa budú na albume robiť veci, pri ktorých už nemusím byť a začiatkom leta, keď ho vydáme, už pomaly začnem aj koncertovať. Určite by som malého chcela brávať so sebou, aby si už od malička zvykal na to, aký máme život. Našťastie mám prácu, ktorá sa dá prispôsobiť tomu, že mám bábo, ako aj teraz veci prispôsobujeme tomu, že som tehotná.