Je niečo, čím vás materstvo prekvapilo alebo zaskočilo?
Je to úplne nová životná situácia, veľmi veľa nových vecí, na ktoré si musí žena, ale aj muž zvyknúť. Čo ma zaskočilo, je ten nádherný pocit, ktorý mám, keď som so synom a to, ako sa mi zmenili priority... On je pre mňa najväčšou prioritou.
Pripravovali ste sa nejako na pôrod?
Áno, dá sa povedať, že celkom svedomito. Pravidelne som cvičila, informácie som čerpala z kníh a internetu a bola som aj na jednom predpôrodnom kurze. Ale myslím si, že na pôrod a materstvo sa nedá úplne pripraviť. A čo sa týka samotného materstva, každý deň je iný a každý deň sa deje niečo nové. Dieťa ma dokonale učí byť tu a teraz.
Pri pohľade na malého mám pocit, že sa viac podobá na otecka než na vás.
Áno? Opäť jeden z názorov... Z okolia počúvame veľmi rozporuplné názory. Veľa ľudí povie, že je čistá mama. Iní zase, že sa podobá viac na otca, že len oči má po mne. Dosť sa to ale mení, mám pocit, že v ňom vidím aj dedka z jednej aj z druhej strany, ale trochu aj seba.
Keď som bola malá, mala som veľmi podobnú tváričku ako on. Ale samozrejme, že sa podobá aj na ocinka. Peter má ryšavé vlasy, tak som v kútiku duše dúfala, že aj malý bude ryšavý. Chceli sme mu dať meno Max, ale keďže už jedného ryšavého Maxa zo známej rozprávky poznáme, rozhodli sme sa pre Alexa.
Zhodli ste sa na mene rýchlo?
Mali sme niekoľko kandidátov, okrem Maxa a Alexandra ešte Andreasa a Nikolaja. Alexander jednoznačne vyhral. Je to krásne meno, v podstate dosť medzinárodné a páči sa mi jeho kratšia verzia Alex. Ešte ma zaujalo je, že význam tohto mena je "ochranca".
Nechali ste si zistiť pohlavie?
Áno, boli sme neskutočne zvedaví. V piatom mesiaci mi to konečne povedali. Síce som si veľmi priala dievčatko, ale teraz by som ho za nič nemenila. Možno druhé bude dievča.
Už aj plánujete druhé?
Ešte nie, teraz som dostala veľmi dobrú pracovnú ponuku, o ktorej vážne uvažujem. Možno tak o tri, štyri roky. Nemyslím si, že pre ženu je dobré mať deti tak rýchlo po sebe. Je to obrovská zaberačka, vidím to aj na kamoškách, ktoré majú viac detí, aké je náročné zladiť ich režim. Čo sa týka druhého dieťaťa, začnem nad tým uvažovať, keď bude mať Alex tak tri, štyri roky. Teraz by som chcela zase začať pracovať.
Máte pocit, že vám dieťa pribrzdilo rozbehnutú kariéru?
Možno, ale neriešim to. Práca bola a bude. Samozrejme, že mi občas chýba, ale teraz je prioritou Alex. Zaujímavé sú pre mňa teraz teda také ponuky, ktoré sa dajú robiť aj popri dieťati, všetko sa snažím prispôsobiť jeho dennému režimu. Naplno začnem pracovať, keď bude Alex samostatnejší a ja pocítim, že je ten správny čas...
Koľko by ste chceli mať detí?
Svojho času som si predstavovala rodinku a tri detičky, teraz už mám na to iný pohľad. Asi budú dve deti stačiť, ak stihneme, tak možno aj tri, ale je to naozaj náročné a hlavne pre ženu je to veľká obeta, čo sa týka práce aj súkromia. Snažím sa veci zladiť tak, aby mal všetko, čo potrebuje a aby som si aj ja vedela splniť svoje potreby a robila svoje aktivity. Hľadám takú zlatú strednú cestu.
Francúzi to majú nastavené tak, že deti sa musia prispôsobiť dospelým, vo východných krajinách sa prispôsobujú deťom a ja hľadám zlatý stred. Snažím sa v podstate žiť ako doteraz, chodíme cez deň do mesta a dosť sa socializujeme. Nie som ten typ matky, ktorý by stále sedel iba doma. Podľa môjho názoru sa materstvom môj život neskončil.
Čo robievate?
Každý deň sme vonku na čerstvom vzduchu. V meste, v prírode, v parku, na ihrisku... Keď bol menší, kočíkovala som každý deň, aj keď pršalo, snežilo, čokoľvek... Teraz, keď už je väčší, chodíme na ihrisko, na hojdačky, do parku, hráme sa, kočíkujeme a navštevujeme sa s kamarátkami, ktoré majú deti.
A zapájam ho aj do pracovných činností spôsobom, že keď niekam idem, väčšinou ho beriem so sebou, na cesty, fotenia, rozhovory. Na cestovanie je už trošku zvyknutý, chodíme na viacdňové výlety po Slovensku. V poslednom čase sa malý strašne rozroz- prával a je dosť hlučný, tak si robím srandu, že to zdedil po mne.
Vy mi ale neprídete ako hlučný typ. Skôr sa mi zdáte veľmi umiernená. Tehotenstvom a materstvom som sa dosť upokojila, ale inak si myslím, že viem byť teda dosť hlučná, najmä keď sa zabávam :-).
Keď ste sa pred tehotenstvom pohybovali v umeleckej brandži, medzi hercami, zvykli ste viesť bohémsky život?
Do istej miery áno. Môj životný štýl bol hlavne práca, práca, práca, partner, rodina, divadlo a cestovanie a, samozrejme, aj eventy a žúry. Päť rokov som točila v Prahe seriál Vyprávěj, takže som sa dosť nacestovala, robila som v Martine, v Nitre, v Košiciach, v Bratislave som behala po divadlách, telkách... Neviem si predstaviť, ako toto budem zvládať s dieťaťom.
Materstvo teda musí byť pre vás naozaj obrovská zmena.
Áno, hlavne na začiatku to bol šok, už vlastne tehotenstvo bola obrovská zmena, keď som v šiestom mesiaci prestala hrávať. S rastúcim bruškom prišla veľká zodpovednosť. Aj mamina mi vravela, že je prekvapená, aká som začala byť nesmierne zodpovedná. Predtým som bola také dieťa, rebelka s bohémskymi maniermi a zrazu zmena, žiadny nočný život, párty a alkohol.
Nastúpila zdravá strava, dobra životospráva, prechádzky v prírode... No prosto začala som sa meniť na zodpovednú maminu. Prišlo to ale veľmi prirodzene, do ničoho som sa extra nemusela nútiť, možno je to vekom, už som sa chcela usadiť. Neviem si predstaviť, že by som mala bábo v dvadsiatich, asi by to bolo pre mňa nezlučiteľné.
Ktorá postava, z tých čo ste hrali, bola vaša srdcovka?
Mám rada zaujímavé charaktery, ktoré nie sú jednoduché, skôr komplikovanejšie a majú bohatý vnútorný život. Veľmi rada som mala postavu Konstance v SND, v predstavení Amadeus Mozart, pretože to bolo také roztopašné dievčatko so zaujímavým príbehom.
Ale aj Oksana v Paneláku mi bola veľmi blízka, respektíve rada som tento charakter hrala. Milovala som muzikál Rent, ktorý sme hrali v divadle Aréna, čo bol kultový broadwayský muzikál, ktorý režíroval Martin Čičvák. To bola asi moja najväčšia srdcová záležitosť, hrala som to do šiesteho poznať tie pesničky :-).
Hrala som tanečnicu, ale v tehotenstve som bola veľmi opatrná a rolu som si dosť prispôsobovala a, samozrejme, menej som sa hýbala. V šiestom mesiaci mi nebolo síce vidno bruško, zakamuflovala ho čierna kožená bunda, ktorú som mala ako kostým, ale čo sa týka kondície, cítila som, že nevládzem s dychom.
A bežne zvládnuté predstavenia boli pre mňa zrazu problém. Po šiestom mesiaci mi začalo výrazne rásť bruško a malinký sa začal v brušku viac pohybovať. Vtedy už som musela prestať hrať.
Asi ste počas tehotenstva ani veľa nepribrali...
Ani nie, len deväť kíl. A je to zázrak, ale teraz mám ešte o tri kilá menej ako pred otehotnením. Predtým som síce pravidelne behávala a cvičila, čo teraz až vôbec nestíham, ale myslím, že mám teraz dosť pohybu a behačiek okolo dieťaťa. A veľkú úlohu zohráva aj dojčenie. Navyše sa zdravo stravujem a snažím sa piť veľa tekutín.
Čo pre vás znamená zdravá strava?
Jem veľmi veľa čerstvej zeleniny, ovocia, pšeno, ryžu, pohánku, orechy, ryby. Malému tiež pravidelne varím, nepapá kupované výživy. Naozaj veľká zmena je, že teraz, keď dojčím, mám enormne veľkú chuť aj na sladké. Predtým som sladké jedla minimálne.
Nejem však nič vyprážané, žiadne údeniny, klobásy, šľahačkové koláče, torty mi nechutia, snažím sa prijímať menej cukru. Keď potrebujem energiu, dám si čokoládu, hoci je to alergén. A čomu neviem odolať, to je káva. Tú si občas tiež dám. Bezkofeínovú som pila prvé mesiace, teraz má malý už desať mesiacov, tak si dám aj kofeín a nevidím žiadny rozdiel.
Nič z toho, čo jete, mu neprekáža?
Prekážalo mu kivi, morské plody a raz, keď som si dala trochu čili. A segedínsky guláš bol tiež trošku problém. Keď chce žena dojčiť dlhodobo, vraj treba jesť všetko. Ja sa teda veľmi neobmedzujem.
Ste úzkostlivá mama?
Myslím, že nie. Snažím sa brať veci s nadhľadom a s humorom. Ten nadhľad je pri materstve veľmi dôležitý, ale treba si to denno-denne pripomínať. Nie je to ľahké, jednak kvôli hormónom a hlavne preto, že dieťatko nadovšetko milujete a chcete pre neho to najlepšie.
Raz, keď Alex padol z postele, strašne som sa zľakla, ale potom som si uvedomila, že to musím brať viac s nadhľadom a nebyť vystrašená. Veď koľkokrát sme my ako deti padli a nič sa nestalo?
Ako pristupujete k chorobám?
Som celkovo taká alternatívna osoba, skoro vôbec neberiem lieky, preferujem homeopatiká. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že to vôbec to nezaberá, že je to len placebo. No na mňa to zaberá. Už od malička mi mama takto liečila choroby, dávala mi bylinkové čaje, snažila sa nedávať mi za každú cenu antibiotiká a bola som zdravá, aj keď všetky decká naokolo mali chrípky a angíny.
Myslím si, že príroda nám dáva to, čo naše telo potrebuje a lieky len potierajú príznaky choroby, ale neliečia ju. Treba sa zamyslieť nad tým, čo do seba a do našich detí dávame, a nie automaticky počúvať lekárov. My napríklad chodíme s Alexom na akupunktúru a zvláda to perfektne.
Kto z vás dvoch bude prísnejší vo výchove, vy alebo partner?
Určite partner, priznám sa, že ja som dosť mäkká. Veľmi dobre viem, že k dieťaťu musím pristupovať tak, že mu vymedzím hranice a musím ich aj dodržiavať. Učím sa to. Ale kde je tá miera? Byť dobrým rodičom je veľmi ťažké. Lebo už teraz vidím, že Alex občas vymýšľa, chápe a vie vycítiť veci.
Je to až neuveriteľné. Tak ako aj ja ako matka vycítim veci z neho, ako sa cíti a čo potrebuje. Napríklad viem rozoznať druhy plaču. Viem, kedy plače, že ho niečo bolí, kedy plače preto, že chce spinkať. Len sa na neho pozriem a viem, čo mu chýba. Tá prepojenosť medzi matkou a dieťatkom je krásna. Je to prosto príroda. Príroda každú maminku dokonale vedie k tomu, ako sa postarať o svoje dieťa. A hlavne tá nezištná láska. Keď vstávate
o štvrtej v noci a vaše dieťa je dve hodiny hore. A vy s kruhmi pod očami sa na neho s láskou po- zeráte a uvažujete, prečo nechce spinkať :-).
Asi ste aj dosť nevyspatá...
Občas som... Tohto som sa dosť bála, keď som otehotnela, že už sa nevyspím :-). Spánok je pre každú maminku veľký pojem. Ja sa snažím spávať s Alexom aj počas dňa, on zaspí tak na dve hodiny a ja si hodinku pri ňom zdriemnem, a to ma naozaj po päťhodinovom nočnom spánku doslova zachráni. Keď sa zobudím, uvarím obed, oblečiem malinkého a seba a ideme na čerstvý vzduch.
Niektoré mamy urobia všetko, kým dieťa spí. Ja si naozaj radšej oddýchnem, lebo mi to veľmi pomôže, neskutočne ma to nabije energiou a po zvyšok dňa dokážem byť v pohode. A teraz som objavila zelený jačmeň. Pijem ho každý deň a pociťujem menšiu únavu a mám z neho hlavne viac mliečka.
Postaví ma na nohy aj v taký deň, keď spím v noci len pár hodín. Okrem toho mi dodáva energiu čas strávený s malým. Je to úžasné tráviť čas so svojím dieťaťom, pozorovať ho, vidieť, ako robí pokroky. Mňa to neuveriteľne napĺňa. Celé materstvo a starostlivosť o dieťatko. Je to naozaj to najkrajšie.