Rastislav Volek je z rodiny, v ktorej tradičné korbáčiky vyrábali odjakživa. S podnikaním začal hneď po Nežnej revolúcii. Najskôr dodával pre obchody a reštaurácie, nedávno k tomu pridal prevádzkovanie vlastného salaša, kam za dobrou kuchyňou chodia ľudia zblízka aj zďaleka.
Dobrotami pohostil aj ambasádorku projektu Posledný kúsok, ktorá behom 23 májových dní ubehne 650 kilometrov naprieč Slovenskom, aby si overila, či sú ľudia na Slovensku prajní a ochotní pomôcť aj cudziemu človeku a podeliť sa s ostatnými.
Stovky kilometrov Veronika prebehne ale hlavne pre svoje tri ženy – mamu, sestru a neterku. Vždy stáli pri nej a pomáhali jej pri ťažkom tréningu ale aj v bežnom živote, a prdto chce ten najcennejší posledný kúsok čokolády venovať práve im. Chce tiež inšpirovať Slovenky a Slovákov, aby si trúfli na jemnosť a podelili sa s inými a pomáhali ľuďom vo svojom okolí.
O akú najcennejšiu vec ste sa podelili a s kým?
O svoj čas. Každá chvíľka je kúsok môjho života. Okolo ovečiek a celej mojej firmy je práce dosť, od skorého rána až do noci. Vstávať treba ešte za tmy a zastavím sa dlho potom, ako vyjdú hviezdy na nebi.
Venujete svoj posledný kúsok práve ovečkám?
Áno prečo nie! Práve ovečky sú prameňom tradícii nášho kraja. Už po stáročia sú súčasťou života ľudí na Orave. Bez nich by naši predkovia len ťažko prežili. A dnes by bez nich neexistoval náš salaš.
Čo by ste urobili s posledným kúskom čokolády a s kým prípadne by ste sa oň podelili?
Asi by som ju nechal niekomu, kto je väčší maškrtník, ako ja. Čokoláda je skvelá vec, tak ako syry, bryndza či naše pirohy posypané slaninkou a s črpákom žinčice.
Čo vás viedlo v dnešnej modernej dobe k tomu, aby ste mali salaš?
Viedla ma k tomu v prvom rade túžba oprášiť staré remeslo v tejto modernej a uponáhľanej dobe. Ukázať dnešným mladým ľuďom, ako žili naši starí rodičia a prarodičia. Z čoho sa tešili, z čoho boli smutní. Aké krásne, zdravé a chutné veci dokázali s tým málom, čo mali k dispozícii, vymyslieť a vyrobiť.
Aký produkt Slovákom najviac chutí? Aký chutí najviac vám?
Na náš salaš chodí špecifický typ zákazníkov. Sú to ľudia, ktorí majú radi zdravé a poctivé suroviny, dorobené v ich najbližšom okolí. Pre týchto ľudí sú najväčšou pochúťkou tradičné domáce jedlá, ktoré sú pripravované s láskou. Čiže klasika ako bryndzové halušky, pirohy či šúľance s makom a maslom. To sa nám darí a to, samozrejme, chutí najviac aj mne.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Veľmi ma poteší, keď vidím usmiatych a spokojných zákazníkov. To mi dáva dobrý pocit z dobre odvedenej práce. U nás na Salaši Zázrivá platí jedno pravidlo: ľuďom, ktorí ku nám prídu, dám iba to, čo by chutilo mne samému. A verte mi, funguje to :)
Viac o projekte Posledný kúsok a o bežkyni Veronike sa dozviete na www.poslednykusok.sk.