Tak čo, budú samé?“ je totiž, bohužiaľ, stále typická otázka babičiek, kamarátov i nás rodičov. Často neriešime, že nie je učiteľka ako učiteľka, jednotka ako jednotka a že tie proklamované „samé“ ešte vôbec neznamenajú životný úspech alebo spokojnosť.

Ako vlastne pristupovať ku školským výsledkom, čo keď sa niečo nepodarí a ako to všetko vníma ten hlavný činiteľ, teda naše dieťa?

Prvák a nároky na neho

Nástup do školy a prvé roky v nej sú pre deti i rodičov obrovskou životnou zmenou. Status predškoláka, kedy „o nič nešlo“, sa mení zo dňa na deň, na dieťa kladie nároky nová autorita v podobe pedagóga, učí sa samostatne fungovať a niekedy dá veľkú robotu aj zorientovať sa v aktovke a na chodbách školy.

„Vysvedčenie je pre dieťa celkom nový typ spätnej väzby, akej sa mu doposiaľ nedostávalo. Bohužiaľ sa z neho za roky existencie stal miesto jeho pôvodného poslania, ktorým bola informácia o tom, čo dieťa dokáže a kde sa môže zlepšiť, akýsi oltár,“ vysvetľuje Lukáš Šlehofer, metodik a lektor spoločnosti SCIO, ktorá sa zaoberá modernými metódami učenia.

„Pre dieťa môže byť vysvedčenie postavené na známkach i nebezpečenstvom. Jeho svet je plný porovnávania, čo je prirodzené, dieťa by však malo presne vedieť, čo tá ‚jeho‘ jednotka znamená.“ „Ja som veľmi a veľmi chválila moju druháčku, napriek tomu, že na vysvedčení mala dvojku z matematiky, ale len ja viem, koľko úsilia a snahy je za ňou.

Často v škole nevie ‚predať‘ všetko, čo vie, a s matematikou sa statočne popasovala. Navyše si zlepšila prvouku na jednotku,“ spomína na minulý školský rok Jana.

A opisuje tak presne to, čo by sme ako rodičia mali vziať do úvahy hneď na úvod: neškatuľkujme deti na „jednotkárov“ či „dvojkárov“, len my a pani učiteľka vieme, aký kus cesty od začiatku roka prešli a ten treba zohľadniť bez ohľadu na čísla.

Rozoberte vysvedčenie na súčiastky

Číslo je teda neúplný pojem. Pokiaľ mu dá formu už pani učiteľka, tým lepšie, ale samozrejmosťou to, bohužiaľ, nie je vždy. Rolu a pôsobenie učiteľa neovplyvníme, rad je teda na nás: „Ja som svojho šiestaka chválila ani nie tak za vyznamenanie, hoci z toho mám radosť, ale za to, že si splnil cieľ, ktorý si predsavzal,“ hovorí Dita.

„Totiž že bude mať zase vyznamenanie. Bavili sme sabo tom cestou zo školy a hovoril, že je spokojný sám so sebou, a to mi pripadá oveľa dôležitejšie ako známky.“

„Rola rodiča by mala spočívať predovšetkým v tom, aby s vysvedčením pracoval ako s nástrojom, ktorý môže pomôcť k rozvoju dieťaťa a nie ako s obrazom toho, aké dieťa je. Dieťa v prvej triede často ani nemusí byť schopné rozoznať, čo jeho známka znamená, čo dokazujú aj výskumy.

Pochopiteľne vie, že jednotka je dobrá a päťka zlá, ale už nemusí vedieť, čo má urobiť, aby sa posunulo ďalej,“ vysvetľuje Lukáš Šlehofer. „Otec alebo mama sú pre dieťa v nižšom školskom veku obrovskou autoritou a deti zaujíma, čo si rodičia myslia.

Keď teda budeme vnímať dvojku ako tragédiu, dieťa to tak prijme.“ A to mu, pochopiteľne, chuť do ďalšieho učenia nepridá, zato strach áno. Sadnite si teda v pokoji nad vysvedčenie a diskutujte o každom predmete.

Čo sa v ňom dieťa za rok naučilo, ako veľmi mu to pomohlo pri orientácii vo svete, že je veľmi príma, že už si samo prečíta detský časopis alebo spočíta, koľko potrebuje na zmrzlinu.

Vyšlo to? hluk netreba

Prvé ročníky školskej dochádzky sú obvykle spojené s krásnymi známkami. Samé jednotky môžu byť v prvej triede formou motivácie, ktorú pani učiteľka používa vedome. Na tzv. lámanie chleba v podobe určitých ťažkostí a nižšieho stupňa hodnotenia dochádza obvykle až so stúpajúcimi nárokmi vo vyšších triedach.

Krásne výsledky neberte automaticky so slovami „to je azda jasné, že máš samé v prvej triede,“ ale nerobte z úspechu príliš veľkú vec. Vyvarujte sa tiež generalizácie. „Nerobme z vysvedčenia pomyselné ‚zlaté teľa‘,“ radí metodik.

„Viac než hovoriť ‚ty si ale bystrý‘ školákovi určite viac prospeje uznať, že mu išla výborne matematika alebo slovenský jazyk. Čím konkrétnejšie rodič popíše, čo dieťa vie a čo nie, tým lepšie. Koniec koncov rodič, ktorý sa dieťaťu priebežne venuje, predsa vie, čo dokáže, a záverečné hodnotenie nebýva také prekvapivé. “

Nepodplácajme deti darmi

A z toho vyplýva aj odporúčanie ohľadne odmien. Kupujete za vysvedčenie nový typ telefónu? Otázkou je, čo dáte dieťaťu v ôsmej triede. Radšej si spontánne užite pekný deň ako oslavu konca školského roku a dobre zvládnutú spoločnú prácu na vedomostiach.

Podľa odborníkov je napokon motivácia detí k učeniu oveľa komplexnejší jav než len otázka jednoduchého podmieňovania v zmyslu „keď budeš mať samé jednotky, kúpim ti hračku“. „Tým, že deťom sľubujeme darčeky za dobré výsledky, z nich robíme len malých korupčníkov,“ komentuje Lukáš Šlehofer.

„Tešenie sa na odmenu alebo strach z trestu môže byť stimulujúce, ale dôležité je, čo taký prístup dieťaťu hovorí: Učenie je rutinná zlá vec, ktorá sa dá vydržať len vďaka odmene alebo pod hrozbou trestu, a to asi nie je to, čo chceme.“ Vysvedčenie tak môže byť dôvodom na strávenie pekných chvíľ formou zážitkov.

Vyrazte do kina, aquaparku alebo vykúpte všetky zákusky v obľúbenej cukrárni. Za ročné úsilie si to zaslúžite vy i deti. „Našej Janke sme po absolvovaní prvej triedy zriadili preukaz do knižnice,“ uvádza skvelý tip Helena.

„Navyše sa to hodilo, pretože jej čítanie robilo problémy, a odrazu začala čítať plynule.“

Chyba ako súčasť učenia

„Tak to je dvojka... tak ideme,“ znie z úst dvoch starčekov v nesmrteľnej komédii Marečku, podejte mi pero, ktorí prídu až z Pelhřimova zistiť prospech syna na večernej priemyslovke. Pre niekoho výhra, pre iného pohroma, keď boli známky pred koncom roka takzvane „medzi“ a nepodaril sa posledný test.

Ak sa to stane i vášmu dieťaťu, neberte to ako koniec sveta, hoci má kamarát Janko samé jednotky a pochvalu triednej učiteľky. Koniec-koncov, Einstein síce neprepadal, ako sa často uvádza, ale za výbornou matemati kou i fyzikou sa na maturitnom vysvedčení krčila naša „dostatočná“ z francúzštiny.

„Pri ‚neúspechoch‘ odporúčam určite najprv pomenovať všetko, čo sa podarilo,“ radí metodik spoločnosti Scio. „Potom onen neúspech odhaliť a zistiť, čo sa za ním skrýva. A čo môžeme spoločne urobiť pre to, aby sa budúci školský rok podarilo zlepšenie.

Chybu je dobré vnímať ako súčasť procesu učenia.“ A je to aj správny čas riešiť, že nikto z nás nie je talentovaný na všetko, a keď ide pomalšie matematika, trebárs zase naopak syn alebo dcéra plynule čítajú alebo krásne maľujú.

V kontakte s pani učiteľkou

Vysvedčenie by tiež nemalo byť momentom, kedy po prvý raz za školský rok vidíte pani učiteľku, aby ste jej popriali pekné prázdniny. Nikto nepozná dieťa lepšie ako jeho rodičia a tí tiež obvykle vedia, či mu všetko pôjde lepšie pod primeraným tlakom, alebo sa pod ním len zbytočne vystraší a potrebuje iný typ motivácie.

„Byť v kontakte s pani učiteľkou aj inokedy než na triednych schôdzkach je pre pokroky žiaka i jeho hodnotenie dôležité,“ približuje ďalej Lukáš Šlehofer. „V niektorých školách už dnes úspešne fungujú ‚tripartitné‘ stretávania. Žiak, učiteľ a rodič na nich hodnotia pokroky za posledné mesiace a stanovujú ďalšie čiastkové ciele.“

Nehanbite sa zájsť do školy napríklad len tak, využívajte možnosti, kedy si idete po úlohy pre choré dieťa, dohodnite si schôdzku s pani učiteľkou. Vo vzdelávacom procese ste predsa partneri a fakt, že nie sú v žiackej poznámky, sám o sebe mnoho nehovorí.

Škola rodičov nenahradí

Spomínate si na škôlku a o čo všetko ste sa v nej zaujímali? Či sa vaše dieťa zapojilo do kolektívu, ako je, dodržuje osobnú hygienu, ako komunikuje s pani učiteľkou...

Nástup do školy so sebou niekedy nesie zúženie našich otázok na „Čo máš z matematiky a čo zo slovenčiny?“ Vieme, či má syn v škole kamarátov a vie sa presadiť, keď niečo vie? Či je dcéra kreatívna a rozprávala o nedeľnom výlete do IQ parku (mimochodom, rozvíjala tak mäkké schopnosti, ktoré sa budú do života možno hodiť viac, ako rozoznanie kôstkovice a jadroviny)?

„Pokiaľ chceme, aby deti stíhali rýchlosť dnešnej doby, musíme im pomáhať v rozvoji silných stránok a mäkkých schopností,“ odporúča odborník. „Sledovať, k čomu moje dieťa inklinuje, a vedome mu pomáhať v schopnostiach, ponúkať krúžky a komunikovať.“