Súrodenecká rivalita

Čakám druhé dieťa, syn bude mať tri roky. Rada by som ho prihlásila do škôlky, aby bol medzi deťmi, ale mám strach, aby nemal pocit, že je odstrčený. Ako postupovať?

Psychológ: Ak si myslíte, že syn je už na MŠ zrelý a pobyt medzi deťmi by mu prospel, tak sa pokiaľ možno snažte nespájať nástup do materskej školy a príchod dieťatka.

Obe udalosti by sa nemali kryť, mal by medzi nimi byť aspoň mesačný odstup. Snažte sa synčeka na škôlku naladiť. Hovorte s ním o tom, aké tam budú pekné hračky, čo všetko bude zažívať, že tam nájde nových kamarátov.

[ArticleBox Keď máte trochu iné dieťa... : 26418]

Po vyzdvihnutí synčeka zo škôlky sa vždy zaujímajte, ako sa mal a čo zaujímavé prežil. Podajte škôlku ako privilégium pre veľké a šikovné deti, malé bábätko by tam rozhodne nemohlo ísť.

Syn by nemal získať pocit, že ide do škôlky, aby ste si odpočinuli a mali čas len na bábätko. Skúste si niekoľkokrát týždenne vyhradiť čas len pre syna, bez bábätka, kedy vás bude mať len pre seba a budete robiť to, čo má rád.

Malý strachopud

Dcéra je strašne bojazlivá: nechce sa hrať s deťmi, stojí mi stále za chrbtom, nechce komunikovať s vrstovníkmi. Hráme sa stále len spolu, do škôlky nechce chodiť, tak ju, našťastie, stráži babička. Čo s tým a čím to môže byť?

Psychológ: Každé dieťa je iné, niektoré má uzavretú povahu, je od prírody úzkostlivejšie a bojazlivejšie. Robíte dobre, že dcérku zatiaľ nenútite chodiť do škôlky a umožňujete jej svet poznávať bezpečne s vami či s babičkou.

Skúšajte jej pripraviť prostredie, v ktorom by sa mohla hrať len s jedným ďalším pokojným dieťaťom, kde by bola šanca, že si budú rozumieť. Dohovorte napríklad návštevu kamarátky s dobrým pohodovým dievčatkom.

[ArticleBox Poradňa pediatra 1/2014 : 26415]

Pokiaľ budú deti tráviť dlhší čas spolu a dcérka uvidí, že jej nehrozí nebezpečenstvo, možno sa osmelí a pustí sa do hry s druhým dieťaťom. Keby sa však stále vyhýbala všetkým deťom či bola prehnane bojazlivá a mala by viac než päť rokov, bolo by vhodné vyhľadať psychologickú konzultáciu.

Nechaj tie prsty!

Syn má neustále prst v puse a to bude mať tri roky. Bojím sa, že sa mu budú deti v škôlke smiať. Ako ho to odnaučiť?

Psychológ: Odnaučiť väčšie dieťa cucať si palček býva urputný boj. Dieťa už je zvyknuté na príjemné pocity a upokojenie, ktoré mu cucanie pršteka poskytuje, a nerado sa ich vzdáva. Skúšajte synčekovi vysvetľovať, že na palčeku sú bacily, že by mohol byť chorý, keď si ho bude cucať.

Prštek z pusinky vyberajte a skúšajte odviesť pozornosť syna k náhradným činnostiam, zabaviť ho nejako inak. Ponúkajte aktivity, pri ktorých potrebuje obe ručičky a ktoré ho bavia, t. j. pri ktorých si palec cucať nemôže.

V krajnom prípade môžete synčekovi dať na ruky pletené rukavičky, niektorým rodičom sa osvedčuje i potrieť palček cesnakom či cibuľou alebo použiť horký lak, ktorý sa kupuje v lekárni. Najviac však budete potrebovať trpezlivosť a dôslednosť.

Prehnaná aktivita

Moje skoro štvorročné dieťa neposedí, nepostojí. V škôlke sa bije, rozbíja hračky. Je to jedináčik. Mám už ísť do poradne na konzultáciu, alebo je skoro? Kedy sa také výchovné problémy začínajú riešiť a čím môžu byť spôsobené?

Sme pomerne pokojná rodina, bez zásadných problémov…

Psychológ: Uvádza sa, že až 50 % štvorročných detí sa správa spôsobom, ktorý by sa v neskoršom veku považoval za hyperaktivitu, väčšina z nich z toho však vyrastie. Zamyslite sa nad svojím výchovným prístupom, či by nešlo niečo korigovať – rozhodne by mali obaja rodičia byť zajedno, mali by byť dôslední a vyžadovať dodržiavanie domácich pravidiel.

[ArticleBox Ako zvládajú deti stresové situácie : 26417]

Dbajte tiež na to, aby syn mal dostatok pohybu, aby sa každý deň mohol vylietať pokiaľ možno na čerstvom vzduchu. Zvážte, či nemá v strave zbytočne potraviny s éčkami, umelými farbivami, presladené nápoje a podobne.

Chlapec by mal i doma zažiť, že nie je vždy na prvom mieste len on, že niekedy musí ustúpiť, počkať, rozdeliť sa. Mal by mať doma nejakú drobnú povinnosť.

Príčin výchovných problémov býva mnoho – od vrodených porúch správania cez ťažkosti spôsobené výchovou a rodinným prostredím až k ťažkostiam spôsobeným prostredím. Pokiaľ by zmena rodinného prístupu nepomohla, odporúčam vyhľadať odborníka, ktorý pomôže lepšie odhaliť možnú príčinu problémového správania.

Moje dve deti na seba neskutočne žiarlia. Delia ich dva roky (4 a 2) a je to trochu náročné. Predháňajú sa, s kým budem, kto ma viac zamestná. Ako deliť starostlivosť, aby boli všetci spokojní a ja bez výčitiek?

Psychológ: U takýchto malých detí s dvojročným vekovým rozdielom je veľká žiarlivosť úplne bežná. Deti súperia o pozornosť rodičov a o svoje miesto na slnku. Nič si nevyčítajte, vy za to určite nemôžete. Osvedčuje sa byť z času na čas iba s jedným z detí.

Potom nemusíte deliť svoju lásku, starostlivosť a pozornosť medzi oboch súrodencov, dieťa vás má len pre seba. Skúste si doma deti občas rozdeliť, pri hre i pri domácich povinnostiach (napr. tatko ide s jedným z detí nakupovať, mamička zatiaľ s druhým upratuje, otecko ide s jedným na bicykel, mamička si s druhým číta a hrá pexeso a pod.).

Vychádzajte z aktuálnych preferencií detí, čo by ktoré robilo radšej, ale určite striedajte rodičov (t. j. dieťa A bude raz s oteckom a po druhý raz s mamičkou, nie zakaždým s mamičkou a dieťa B zakaždým s oteckom, aby sa v rodine nevytvárali zbytočné koalície).

Foto - Shutterstock.com