Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Interpunkciaje sústava príslušných grafických znakov (interpunkčných znamienok), ktoré sa používajú na členenie textu. V slovenskom jazyku používame uvedené interpunkčné znamienka:
|
BODKA (.)
|
Píšeme ju za vetou: Mama varí dobrý obed. Za skratkou: Mgr., napr. Za číslovkou: 1., 7. |
|
ČIARKA (,)
|
Píšeme ju pred spojkou: Oznámili, že neprídu. Hnevala sa, lebo sa nepripravili. Za a pred vsuvkou: A práve toto, robiť a nezarobiť, trápi Štefana Duvalu. Za vytýčeným vetným členom: Mama, tá má vždy pravdu! Ružová, tá sa mi páči! Za oslovením: Janka, poďte odpovedať. Milí žiaci, som veľmi rada, že ste nás navštívili. |
|
DVOJBODKA (:)
|
Píšeme ju pred vypočítavaním: Podstatnými menami sú napr. slová: dom, strom, hlava, pero, múka. Za uvádzacou vetou: Eva sa nahnevala: „Čo ste to urobili?“ |
|
SPOJOVNÍK (-) – je kratší ako pomlčka!
|
Píšeme ho pri rozdeľovaní slov: vy-bral, ne-dbal, vo-pchať V zložených slovách: Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, slovensko-anglický |
|
POMLČKA (–)
|
Píšeme ju namiesto slovies: máj – lásky čas, mladosť – pochabosť Pri uvádzaní priamej reči: – „Ideme dnu či nejdeme?“ spýtal sa ho. Pred nečakaným záverom alebo dôležitým slovom: Driemal tam výr – kráľ vtákov. Pred a za slovom, ktoré spresňuje povedané: Ich syn – vojak – poslúchal na slovo. |
|
LOMKA (/)
|
Používa sa na vyjadrenie možností: výher/výhier Pri zápise zlomku do riadku: 2/3, m/s |
|
ÚVODZOVKY („)
|
Používajú sa na ohraničenie priamej reči: Jano sa ozval: „Pôjdeme už?“ Pri uvádzaní niečoho špecifického: Slovo „spústa“ je nespisovné.
|
|
TRI BODKY (...)
|
Používajú sa namiesto vynechaného textu: Neučil sa, a preto dostal... |
|
BODKOČIARKA (;)
|
Na oddelenie vysvetľovacieho prístavku: Boli sme pohraničníkmi jednej civilizácie; Chodovia Európy. |
|
OTÁZNIK(?)
|
Používa sa predovšetkým na konci opytovacích viet: Píšeme zajtra písomku? |
|
VÝKRIČNÍK (!)
|
Používa sa na konci rozkazovacích viet: Vynes smeti! Na konci zvolacích viet: Hurá! |
|
ZÁTVORKY ()
|
Používajú sa vtedy, ak potrebujeme vložiť do vety napr. vysvetľovacie údaje, doplnenia, niečo rozvádzame,...: I. Newton (1643 – 1727) |
|
APOSTROF (’)
|
Používa sa napr. ako znamienko vynechania hlásky: čos’, ktos’ |
POZOR!
Diakritické znamienkasú zvláštne znamienka, ktoré sa píšu v okolí písmena - nad, pod, alebo vedľa - a ktoré menia jeho výslovnosť alebo spĺňajú inú rozlišovaciu funkciu.
Okrem zmeny výslovnosti písmena môže diakritické znamienko meniť výslovnosť celého slova, rozlišovať homonymá, upozorňovať na skratky a číslovky.
POZOR!
Nie každá značka v okolí písmena je diakritickým znamienkom, napr. bodka v písmenách i a j je neoddeliteľnou súčasťou znaku.
V slovenčine používame:
-
´ – dĺžeň (ostrý prízvuk
): á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ
-
ˇ – mäkčeň
: č, ď, ľ, ň, š, ť, ž
-
¨ – dve bodky
: ä
-
ˆ – vokáň
: ô
Zopakujte si:
-
Podčiarknite vo vetách slová, v ktorých je použité aspoň jedno diakritické znamienko:
V júli sa opäť pokazilo počasie. Poprchával chladný sychravý dážď, akoby sa schyľovalo k jeseni. Z úkrytu pod stromom bolo vidieť, ako úchytkom zasvitlo slnko. Ožiarilo na chvíľu práve sa rozvíjajúce zlatožlté kvety. Onedlho navôkol osirelo a zívalo prázdnotou. Ani neďaleká húšťava sa už neozývala hlasmi vtáčích hrdielok. Ťažkých mrakov pribúdalo. Viseli nad nimi ako hrozba. Poberieme sa aj my do teplej izbičky so sipiacim samovarom a zahrejeme sa horúcim čajom.
2. Podčiarknite vo vetách slová, v ktorých je použité aspoň jedno diakritické znamienko:
Za oných čias sa žilo ťažko. S mojimi rodičmi sme vstávali už za úsvitu a všetci spolu i s naším jediným koníkom sme sa vybrali na pole. Kráčali sme po všelijakých hrboľatých cestách-necestách. Potom sme pracovali až do obeda. Po skromnom obede som si trocha pospal, ostatní išli sami bezo mňa až pod samý kopec k prameňu občerstviť sa vodou. Keď slnko trochu oslablo, znova sme sa pustili do práce. K večeru všetkých zmáhala únava. Takíto unavení sme sa za súmraku vracali domov.
Správne odpovede:
1. V júli sa opäť pokazilo počasie. Poprchával chladný sychravý dážď, akoby sa schyľovalo k jeseni. Z úkrytu pod stromom bolo vidieť, ako úchytkom zasvitlo slnko. Ožiarilo na chvíľu práve sa rozvíjajúce zlatožlté kvety. Onedlho navôkol osirelo a zívalo prázdnotou. Ani neďaleká húšťava sa už neozývala hlasmi vtáčích hrdielok. Ťažkých mrakov pribúdalo. Viseli nad nimi ako hrozba. Poberieme sa aj my do teplej izbičky so sipiacim samovarom a zahrejeme sa horúcim čajom.
2. Za oných čias sa žilo ťažko. S mojimi rodičmi sme vstávali už za úsvitu a všetci spolu i s naším jediným koníkom sme sa vybrali na pole. Kráčali sme po všelijakých hrboľatých cestách-necestách. Potom sme pracovali až do obeda. Po skromnom obede som si trocha pospal, ostatní išli sami bezo mňa až pod samý kopec k prameňu občerstviť sa vodou. Keď slnko trochu oslablo, znova sme sa pustili do práce. K večeru všetkých zmáhala únava. Takíto unavení sme sa za súmraku vracali domov.
Použitá literatúra:
LORENCOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A.: Maturujem zo slovenčiny – gramatika a sloh. 1. vyd. 2003. SPN – Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-10-00020-5
OLOŠTIAK, M., OLOŠTIAKOVÁ – GIANITSOVÁ, L.: Krok za krokom k maturite - slovenský jazyk. 1. vyd. 2007.Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-066-7
HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 1. vyd. 2008. SPN. Bratislava. ISBN 978-80-10-01557-3
http://hanzelova.webnode.sk/slovensky-jazyk/studijny-material/
http://www.panorama.sk/sk/ucebnice/diktaty/1671