„Problém láska"


V jednom z predchádzajúcich článkov sme sa venovali tomu, ako si získať lásku alebo srdce niekoho, kto sa nám páči. Poďme sa však na tento cit pozrieť ešte raz, tak trochu zblízka, lebo láska je spomedzi všetkých emócií tou, ktorá nám do života prináša najviac starostí.
Od pradávna sa ľudia zaoberajú problematikou lásky, a neobišlo to ani veľkých teoretikov psychológie. Po láske túžia všetci a nikdy jej nemajú dosť. Zaujímavé je, že láska nám je „ukradnutá“ len vtedy, ak nemáme naplnené základné životné potreby ako jedlo, pitie alebo strechu nad hlavou. Len čo toto všetko máme, začneme intenzívne riešiť to, že by sme chceli mať pri sebe niekoho, s kým si budeme rozumieť. Kto bude mať rád nás a koho budeme mať radi my. A keďže v našich podmienkach už nemusíme uvažovať, či zajtra budeme mať čo jesť a bývať máme tiež kde, intenzívne sa zaoberáme láskou. Keď sa úprimne zamyslíme a pouvažujeme, o čom sa najviac rozprávame s kamarátmi, na čo najviac myslíme, vždy sa to svojim spôsobom týka vzťahov. Často sa hovorí, že čím viac budeme milovať, tým viac budeme aj my milovaní. Znie to krásne, keď sa to správne robí, avšak veľakrát sa to v realite zvrhne na to, že jeden stále dáva a druhý len prijíma, a to už nie je dobre. Jednou zo základných podmienok kvalitného vzťahu je rovnováha, tú si treba udržať, inak sa jeden stáva služobníkom. S týmto úzko súvisí aj sloboda. Každý človek túži po slobode, len každý si ju predstavuje trochu inak. Pre niekoho je sloboda divokým prejavom znamená, že si nič neodoprie, ale slobodným sa dá byť i vo vzťahu. Tieto dve veci sa vôbec nevylučujú. Áno, do určitej miery vzťah vyžaduje prispôsobenie sa a aj vzdanie niektorých vecí, no keď si to vo finále všetko zrátame, to čo vzťahom s milovanou osobou získame ďaleko preváži veci, ktorých sa musíme vzdať. Netreba si to zamieňať s trávením voľného času. Poznám páry, ktoré spolu trávia všetok čas a sú spokojné, no väčšina ľudí svoj voľný čas delí medzi čas strávený s partnerom a určitú časť z neho venuje aj rozvíjaniu vlastných záujmov a iných vzťahov (napríklad s priateľmi). Toto je nanajvýš individuálne a neexistuje univerzálne pravidlo alebo vzorec ako hospodáriť s časom tak, aby sa obaja v páre cítili milovaní a slobodní zároveň. Všetko je na dohode tých, ktorý vzťah tvoria, preto v žiadnom prípade neradno zanedbávať komunikáciu. Komunikovať sa nemusí len slovami, skutky sú veľavravnejšie. Dohoda je možná len tam, kde je k nej vôľa. Psychológovia odporúčajú využiť aj v blízkom vzťahu základné mnohými výskumami overené princípy teórie učenia. Ide o jednoduché pravidlo, ktoré ale stopercentne funguje nielen u zvierat, ale aj u ľudí. Ak sa nám páči niečo z toho, čo ten druhý robí, mali by sme ho za to chváliť. Týmto spôsobom sa potom jeho správanie ešte viac posilní a človek to robí ešte častejšie a s ešte väčšou radosťou. Ak sa osoba nejako správa, väčšinou za tým je niekto iný, čo ho v tom podporuje – a je jedno, či ide o veci dobré alebo zlé. Odborníci odporúčajú tri základné pravidlá na dosiahnutie lásky a rešpektu medzi ľuďmi:  1. Správajme sa k ľuďom, ktorí sa k nám správajú vľúdne a milo, tiež prívetivo.  2. Ak sa k nám ľudia nesprávajú pekne, v rozumnom časovom rozpätí sa k nim správajme naďalej dobre, vydržme niekoľko prehreškov od blízkych.  3. Ak druhé pravidlo neprinieslo výsledky a ľudia sa k nám naďalej správajú nepekne, „zrkadlime“ a správajme sa k nim rovnako ako oni k nám, ale bez zlosti (tou škodíme sami sebe). Skúsme sa zamyslieť nad spomenutými pravidlami. Ak sa nám ich podarí v rozumnej miere dodržiavať, na svete bude viac pokoja lásky. Avšak pretože život nie je prechádzka ružovou záhradou, musíme sa naučiť vyrovnávať aj so zlom, ale tak, aby sme si neublížili sami zbytočne ešte viac. VašaMaťa