Provensálsko je jeden z najkrajších a najatraktívnejších kútov Európy. Nádherná krajina je plná romantických dedín a starobylých rímskych či stredovekých pamiatok, miestne vinárstva produkujú lahodné ružové víno a v domácich krčmičkách môžete ochutnať výborné jedlá. 

Navyše tu stále svieti slniečko, takže sa nemusíte zaujímať o predpoveď počasia. Pretože v lete v Provensálsku takmer nikdy neprší. Čo sa tak vybrať do Provensálska na bicykli (nie z Bratislavy, ale napríklad až z Avignonu) a prejsť si tunajšiu úchvatnú krajinu krížom krážom po opustených cestičkách? Pritom fotiť, ochutnávať a najmä kochať sa pestrofarebnou krajinou, ktorá tak fascinovala slávnych maliarov.

Avignonský most

Najslávnejšie provensálske mesto je nepochybne pápežský Avignon, ktorý bol založený už v 5. storočí pred Kristom, ale jeho osudový moment prišiel až na začiatku 14. storočia, keď sa mesto stalo takmer na sto rokov sídlom pápežov. A práve v tom čase sa Avignon rozrástol do dnešnej krásy – napokon, v majetku kresťanského štátu ostalo mesto až do roku 1791, keď bolo opäť pripojené k Francúzsku. 

Avignon stojí na brehu Rhony a popri pápežskom paláci a mnohých chrámoch ho preslávil gotický Avignonský most, z ktorého sa však dochovala iba tretina. Rhona sa totiž pravidelne rozvodňovala a pri jednej potope most nevydržal – preto dnes vedie iba do polovice rieky. Pokiaľ budete v Avignone na bicykli, zájdite sa pozrieť do neďalekej dediny Châteauneuf-du-Pape. 

Práve tu mali pápeži letnú rezidenciu a práve tu aj vznikli chýrne vinice produkujúce špičkové víno, ktoré sa na rozdiel od Avignonského mosta dostalo aj do čisto českých pesničiek (pamätáte sa: „Keď si báječnú ženskú vezme báječný chlap...“?). Tento text však trochu zavádza, pretože víno z Châteauneuf-du-Pape sa určite nedá popíjať celý deň, lebo je veľmi silné (väčšinou 14,5 percenta alkoholu), a preto patrí predovšetkým do gastronómie.

Magické Arles

Ak je Avignon najslávnejší, potom Arles je rozhodne najkrajšie a najmagickejšie mesto celého Provensálska. Nájdete v ňom totiž všetko to, čím sa Provensálsko preslávilo. V meste stále stojí obrovské množstvo antických pamiatok, vrátane monumentálnej arény pre 20-tisíc divákov, v ktorej sa stále konajú býčie zápasy, ale oproti Španielsku sa v Provensálsku býky skôr len provokujú a nezabíjajú. Podstatou tunajších zápasov je totiž ukradnúť býkovi z rohov a z hlavy farebné stuhy a ozdoby. Ale pozor, nie je to nič jednoduché, pretože miestne býky sú oveľa menšie a obratnejšie. 

Určite stojí za to navštíviť famóznu ranokresťanskú pamiatku v podobe kláštora sv. Trofima, ktorého bohato zdobená krížová chodba z 12. storočia je považovaná za jednu z najkrajších v celom Francúzsku. 

Pokiaľ budete mať viac času, môžete si prezrieť Múzeum pohanského umenia, rímske kúpele či dokonale zachovanú rímsku nekropolu Les Alyscamps. Zaujímavých miest je tu, samozrejme, oveľa viac, napríklad slávny trh, kde môžete kúpiť azda všetky mysliteľné aj nemysliteľné kulinárske lahôdky. Od výborného levanduľového medu a špičkových salám až po neodolateľnú provensálsku lahôdku v podobe býčka na víne. 

Smutný príbeh van Gogha

K Arles neodmysliteľne patrí príbeh maliarskeho génia Vincenta van Gogha, ktorý v meste žil a tu si odrezal ucho, ale o osude tohto nesmierne zaujímavého maliara sa oveľa viac dozviete v päťdesiat kilometrov vzdialenom meste Saint-Rémy-de-Provence. Už na námestí sa začína „náučný“ chodník, ktorý vás prevedie miestami, na ktorých van Gogh maľoval svoje posledné obrazy. A dovedie vás až do psychiatrickej liečebne za mestom, v ktorej strávil posledný rok života. 

Tu je sprístupnená aj jeho malá miestnosť so zamrežovaným oknom a maliarskym stojanom vedľa postele. Van Gogh ani tu neprestal pracovať a medzi záchvatmi ťažkej depresie stihol namaľovať viac ako 150 obrazov a kresieb. Nemusel totiž - ako väčšina ostatných pacientov -pracovať. Z blázinca odišiel van Gogh na vlastnú žiadosť v máji 1890 a iba o dva mesiace neskôr sa zastrelil.

Kráľovstvo koní

Zvláštnou súčasťou Provensálska je prímorská krajina barín, močiarov a pastvín, ktorá sa volá Camargue. Rovná piesočná zem je domovom tisícoviek plameniakov, elegantných bielych koní a zavalitých čiernych býkov, o ktorých už bola reč v súvislosti s býčími zápasmi. Veľká časť Camargue je dnes národným parkom, ktorý má rozlohu takmer 100-tisíc hektárov, čo je zhruba štvorec so stranami 35 kilometrov dlhými. 

Do Camargue sa robia výlety na koňoch, ale aj na bicykli sa krásne šliape v tunajšej rovinatej krajine. Pri návšteve tejto zvláštnej krajiny sa zastavte v prímorskom letovisku Saintes-Maries-de-la-Mer (čo znamená Sväté Márie z Mora, lebo podľa legendy obe sväté Márie spoločne s malou Sárou prišli do Provensálska zo Svätej zeme), ktoré je jedným z najtajomnejších miest celého južného Francúzska. 

Čierna Madona

Môže za to miestny kostol, v hrobke ktorého sú uložené ostatky tajomnej svätice Sáry, ktorá je podľa „určitých“ teórií dcérou Ježiša Krista a Márie Magdalény. A pretože je Sára čierna (napokon, Mária Magdaléna býva vo Francúzsku tradične vyobrazená ako čierna Madona, lebo zrejme pochádzala z Etiópie), jej kostol si obľúbili Rómovia a každoročne za ňou prichádzajú na slávnu jesennú púť. Určite nahliadnite do hrobky, kde stojí socha svätej Sáry obložená ďakovnými listami Rómov, alebo sa vyšplhajte aj na sprístupnenú strechu kostola, odkiaľ je nádherný výhľad na okolie. Ďalšou zaujímavosťou Camargue sú tamojšie „piesočné“ vína, ktoré majú veľmi zvláštnu chuť, lebo réva rastie doslova a do písmena v presolenom piesku.

Pont du Gard

Ak patríte k fanúšikom technických pamiatok, v žiadnom prípade nesmiete minúť jeden z najúžasnejších antických klenotov celej Európy. Pont du Gard, zázračne zachovaný zvyšok slávneho nîmského akvaduktu, je 49 metrov vysoký, 274 metrov dlhý a na jeho výstavbu bolo spotrebovaných 50-tisíc ton kameňa. Pont du Gard je treťou najnavštevovanejšou pamiatkou Francúzska po Eiffelovej veži a zámku vo Versailles a každý rok sem prídu viac ako dva milióny turistov.

Keď Pont du Gard uvidíte, budete ohúrení tým, akú silnú atmosféru stále vyžaruje. Pokiaľ si chcete návštevu antickej pamiatky poriadne užiť, kúpte si fľašu červeného vína a príďte k mostu krátko po zotmení. Večer čo večer sa tu totiž odohráva veľkolepá svetelná show, pri ktorej celý most hrá mnohými farbami. 

text: Libor Budinský