V minulosti sa paralelné vzťahy držali v tajnosti. Dnes sa nimi muži (ale aj niektoré ženy) chvália a v niektorých rodinách je to dokonca bežná záležitosť. Prečo mužom nestačí jedna žena a máme sa vari do budúcnosti pripraviť na veľkú revolúciu týkajúcu sa partnerských vzťahov?

Na internetovej zoznamke sa dá okrem iného nájsť jedna zaujímavá skutočnosť: muži tu pátrajú po „bokovkách“, aj keď majú na svojich profiloch fotografie milovaných žien. Niečo podobné môžete vystopovať aj u svojich priateľov na Facebooku: v profile síce píšu „nezadaný“, ale v skutočnosti už dva roky žijú v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi. Ruku na srdce: kto má v dnešnej dobe jednu partnerku?

Jedna partnerka na jednom konci mesta, druhá na druhom. Je to trend partnerského spolužitia v súčasnosti? Rozmáha sa polygýnia aj u nás? A na čo sa máme pripraviť o pár rokov – koľko partneriek budú mať naši synovia a vnuci? Je potrebné povedať, že polygýnia nie je nič nové pod slnkom. Ak žijeme v ilúzii, že za starých dobrých čias sa nič podobné nedialo, je to skutočne len ilúzia. Dialo, len sa o tom nehovorilo. Ale je pravda, že v posledných desaťročiach zaznamenal klasický patriarchálny rodinný model veľké zmeny.

„Stačí sa pozrieť do prieskumov na čísla týkajúce sa nevery a do štatistík rozvodovosti, kde uvidíme, že sa rozvádza asi polovica manželstiev. To je jasným prejavom toho, že človek pravdepodobne nebude geneticky naprogramovaný na celoživotnú monogamnú partnerskú vernosť,“ hovorí psychológ a sexuológ Petr Weiss. Muž je od prírody polygamný, myslí si odborník. Za pravdu mu dávajú aj čísla. Najrozšírenejším partnerským spolužitím je polygýnia, teda partnerstvo, kde má muž viac manželiek. „Z historicky opísaných tisícstopäťdesiatštyri ľudských spoločenstiev bolo alebo je 87 % polygýnnych,“ dodáva. Lenže my žijeme v kultúre, ktorá je dlhé stáročia monogamná. A otázkou zostáva, nakoľko vieme s polygýniou zaobchádzať – a či vôbec.

Zbohom, monogamia?

Monogamný trvalý zväzok je najmladšou formou partnerského spolužitia. Formálne bol prvý raz uzákonený v roku 1000 u Židov len na skúšobný čas 1000 rokov – to preto, že vtedy hrozili v Nemecku veľké pogromy a vo dvojici sa vraj uteká lepšie ako v skupine. Ako sa ukazuje, nemalé percento detí (niektoré zdroje uvádzajú až 20 %) má iného otca, ako je manžel matky. Nie je žiadnym tajomstvom, že tam, kde je to len trochu možné, usilujú muži o polygýniu. Jednoducho túžia mať doma hárem. Spýtajte sa – budete to počuť na vlastné uši, ak k vám budú úprimní. Skutočnosť, že väčšina má doma len jednu ženu, je podľa odborníkov určená skôr zákonmi ako ľudskou prirodzenosťou. Preto toľko mužov, ale aj žien uteká k nevere – utekajú k prirodzenosti a zároveň sa tým „zbavujú“ pocitu viny, ak flirtujú napríklad cez internet. Keď muž napríklad na internetovej zoznamke hovorí, že je zadaný a má na profile fotku svojej ženy, nemôže mu predsa nikto vyčítať, že ju chcel podviesť. Znie to šialene, ale danému človeku sa zrejme uľaví.

 

Na rázcestí

Začiatok zvyčajne máva klasický: do nového vzťahu privedie muža veľmi často sex. Ale vždy to nemusí platiť. „Všetky vzťahy, ktoré nadväzujeme, nadväzujeme preto, že chceme uspokojiť svoje potreby. Lenže nie v každom vzťahu sa nám darí naplniť všetky, ktoré máme. Niektorým mužom chýba sex, ale takisto im môže chýbať niečo iné: pocit dôvery, spoločne strávený čas športovaním, možnosť diskutovať o politike, nenaplnená túžba cestovať. Ďalší vzťah si potom nájdu jednoducho preto, že v tom, ktorý majú, nie sú spokojní a túto nespokojnosť sa im darí v ďalšom vzťahu eliminovať,“ hovorí psychologička Katarína Lomská Filasová.

Nejaký čas sa tomu hovorí nevera. Lenže potom sa dotyčný zamiluje a po určitom čase hrozí prezradenie, takže nastáva problém: kam a ako ďalej, keď sa muž nechce vzdať ani jednej zo svojich žien a navyše má rodinu, ktorú nechce opustiť? „V tej chvíli muž väčšinou zažíva hrozný chaos. Nedarí sa mu rozhodnúť sa, pretože v každom prípade by niečo stratil a to nechce. A tak zostáva na križovatke, kde je totálne vyčerpaný, zmätený a zúčastnené ženy s ním,“ dodáva odborníčka. 

Prečo ženy privierajú oči?

Psychológ Petr Weiss si myslí, že sklony k polygýnii majú úspešnejší, bohatší, silnejší a inteligentnejší muži. Veľmi dobre sú si totiž vedomí, že v tak nastavenej spoločnosti, ako je tá naša, by ich šance na zisk väčšieho počtu manželiek boli výrazne väčšie ako šance hlúpych, chudobných a chorých mužov. Čo na to ženy? Hoci sa väčšina pozerá na mnohoženstvo cez prsty, dá sa to brať z určitého pohľadu ako pokrytectvo. „Polygýnia je jednoznačne výhodnejšia pre ženy – nie pre mužov, aj napriek tomu, že sa môžu chváliť tým, že majú viac manželiek. Len v polygýnnej spoločnosti totiž ženy s každým ďalším partnerom môžu získať toho lepšieho, kvalitnejšieho, poskočiť na rebríčku o stupienok vyššie. Muži na polygýniu vlastne doplácajú, pretože riskujú, že na nich nakoniec žiadna partnerka nezvýši,“ hovorí Petr Weiss. To je možno jeden z dôvodov, prečo niektoré ženy – ako sa hovorí – prižmúria oči a zostávajú vo vzťahu napriek faktu, že ich partner delí pozornosť - a s ňou aj všetko ostatné - medzi dve ženy. 

Nebezpečenstvo polyamórie

Muži, ktorí celkom verejne delia svoj život medzi dve a viac žien, sú väčšinou úspešní a ekonomicky dobre zabezpečení. Všetko v živote niečo stojí a za dva vzťahy človek platí dvakrát toľko: obe ženy si nárokujú spoločne strávený čas, obe žiadajú pomoc v domácnosti, obe sa chcú porozprávať alebo spoločne mlčať. Preto pre veľa mužov ostáva polygýnia skôr zbožným želaním. „Je to koníček, ktorý stojí veľa času, energie, pozornosti, peňazí,“ hovorí psychologička. To však podľa Petra Weissa nemení nič na tom, že každý by mal mať právo žiť v takom zväzku alebo zväzkoch, ktoré mu vyhovujú. Siahnite si do svedomia: koľko žien (mužov) máte vy? A prečo by ste mali byť považovaní za morálnejších? Len preto, že o tých druhých vaša skutočná žena (muž) a verejnosť nevedia?

Foto: Shutterstock