V lete cestujeme veľa, často a na dlhé vzdialenosti. Práve cestovanie na dlhé vzdialenosti prináša so sebou isté zdravotné riziká. Jedným z nich je takzvaná cestovateľská trombóza. Ako vzniká a aká je jej prevencia? Poradí vám lekár MUDr. Jiří Matuška.
Následky dlhého cestovania
Cestovateľská trombóza je hlboká žilová trombóza, ktorá vzniká pri cestovaní v sede dlhšom ako päť hodín. Toto ochorenie teda vzniká v súvislosti s absolvovaním cesty na dlhé vzdialenosti. Typickým príkladom sú niekoľkohodinové transkontinentálne lety. Môže sa vyskytnúť aj u ľudí, ktorí nemali pred letom žiadne známky manifestného ochorenia. Riziko vzniku týchto zdravotných komplikácií rastie úmerne s dĺžkou letu, vekom pacienta a výskytom pridružených ochorení.
Tento stav nemusí však vzniknúť len počas letu lietadlom. Môže vzniknúť i počas cesty autom, či autobusom. Zriedkavejšie vlakom. Lietadlo štatisticky významne prevyšuje všetky ostatné. Imobilizácia spojená s dehydratáciou a nízkou vlhkosťou vzduchu vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj ochorenia.
Ako vzniká?
Príčin je viac a nie sú celkom objasnené. Jedna z teórií vychádza z toho, že komerčné aerolinky tlakujú kabínu pre cestujúcich tlakom zodpovedajúcim horám, pri ktorom môže dôjsť k obmedzenému zásobeniu organizmu kyslíkom (hypobarická hypoxia) a následne pravdepodobne i k zrážaniu krvi.
V kabíne zároveň klesá vlhkosť vzduchu, čo môže viesť k čiastočnej dehydratácii cestujúceho, k vyššej hustote krvi, a teda aj k vyššiemu riziku zrážania krvi. Ďalšia teória hovorí, že hypoxia v kabíne vedie k rýchlejšiemu útlmu cestujúceho, ktorý znižuje prirodzenú aktivitu, krv viac stagnuje v žilovom systéme a môže sa začať rýchlejšie zrážať.
Rizikové faktory
Existujúce údaje potvrdzujú výrazne rastúce riziko žilovej trombózy a pľúcnej embólie v závislosti od dĺžky cesty. Výrazný nárast je nad 8 hodín cesty. Pri niektorom z rizikových faktorov je problematický aj let kratší než 4 hodiny.
Rizikovými faktormi sú okrem spomínaných aj predchádzajúca žilová trombóza alebo embólia, nádorové ochorenie, nedávny úraz alebo operácia, obmedzená pohyblivosť či imobilita, vyšší vek, užívanie hormonálnej terapie obsahujúcej estrogény (vrátane užívania antikoncepcie) či obezita.
Prevencia
V prvom rade by let nemal dlhší ako osem hodín. Ak to nie je možné je nutné dbať na iné opatrenia, akými sú častý pohyb, cvičenie s lýtkami a chodidlami posediačky, elastické kompresívne pančuchy, sedadlo pri uličke. To všetko platí aj na dlhé cesty na dovolenku autobusom či autom. Pri cestovaní autom či autobusom je dôležité sa aspoň každé dve až tri hodiny prejsť. Minimalizujete tak možnosť rozvoja tohto ochorenia.
Foto: Shutterstock