Veľa pracujeme, ale málo odpočívame, veľa vieme o dianí naokolo, lenže o sebe netušíme skoro nič, veľa dávame, napriek tomu málo dostávame naspäť. Inak povedané, nežijeme práve v rovnováhe. Čo je za tým, a predovšetkým, ako to zmeniť?

Možno ste si to už tiež všimli, v dnešnej dobe sa všeobecne od nás všetkých očakáva, že zo seba vydáme maximum za každú cenu. Ale dostať rovnakú „dávku“ naspäť? To už nie je samozrejmé. 

A tak pracujeme ako diví, pričom s výplatou alebo ocenením aspoň vo forme pochvaly nebývame veľmi spokojní. Okrem toho sme si zvykli, že sme tu pre svojich priateľov v núdzi, ale keď budeme potrebovať pomoc my, nie je vôbec isté, že sa to našim priateľom bude chcieť vrátiť. Úplne najhoršie na tom je, že škodíme sami sebe.

Revolučné zmeny


Fakt, že sa taký spôsob existencie rozmohol práve v našej malej krajine, pritom nie je vôbec náhoda. Slovenskú povahu do tejto podoby „vytvarovali“ udalosti z histórie. Určite jedným z aspektov, ktoré na toto mali vplyv, boli vojny. Ovplyvnili našich starých rodičov, rodičov a prostredníctvom ich výchovy sme nimi ovplyvnení dodnes aj my. 

Potom prišli päťdesiate roky, a zase nás ako národ niekto nútil byť tu pre druhých a prakticky nič nechcieť. Že to môže byť nejako inak, sme zistili až po zamatovej revolúcii, keď sme konečne mali možnosť vidieť, že existuje oveľa širšie spektrum možností, ako sa realizovať, ako existovať.

Nanešťastie pre nás sme však široké spektrum možností opäť neuchopili príliš dobre. Zrazu sme všetko chceli vyskúšať, do všetkého sa pustiť a spočiatku sme často ani neriešili, či sa nám to v nejakej forme vráti. A v okamihu, keď sme si uvedomili, že takto nie sme šťastní? V tom momente už si zase všetci okolo nás zvykli na to, že sa pre nich obetujeme a sme príliš ochotní, až pre nás bolo pohodlnejšie zostať v tom, čo sme si sami zavinili, než aby sme to skúsili zmeniť, pretože zmeny bolia.

Životné „rýchlovky“


Ďalším faktorom, ktorý hrá rolu v našej životnej nerovnováhe, je skutočnosť, že svet ako taký sa stále zrýchľuje. Už to síce trvá niekoľko storočí , ale až v poslednom desaťročí akoby sme chceli letieť so svetlom o preteky a stíhať toho toľko, že by človek na to potreboval dva ľudské životy. 

Technika a technológia nám do značnej miery pomáhajú, ale tak či onak nemôžu zmeniť fakt, že sme len ľudia – s obmedzenými silami, zásobami energie i schopnosťami. Technologický pokrok a život v šialenom tempe tiež môžeme vnímať ako jednu z hlavných príčin, prečo naša planéta bojuje neustále s obezitou, civilizačnými chorobami, ako je rakovina alebo kardiovaskulárne ochorenia, a rôznymi psychickými poruchami. 

Rýchlosť vo vývoji nás núti neustále sa prispôsobovať – byť viac v strese, viac alebo zase menej jesť, menej sa hýbať, pretože na to, paradoxne, nemáme čas a pretože je práve ,in‘ byť pod tlakom a nič nestíhať. Napriek tomu je už medzi nami hŕstka povedala by som osvietených ľudí, ktorí cestu do rovnováhy hľadajú. 

Fyzická vs. duševná nerovnováha

Výsledkom toho všetkého je potom naša nerovnováha – jednak fyzická, prejavujúca sa nadváhou, strhanými rysmi tváre, kruhmi pod očami a znižujúcou sa imunitou aj kvalitou zdravia, jednak psychická, spojená s pocitmi, že nie sme šťastní, že sme si život predstavovali úplne inak. 

Obidve tieto dysbalancie sú závažné. A nemôžeme plnohodnotne žiť, pokiaľ jedna alebo druhá, prípadne obe, ovplyvňujú náš život. Voľakedy bolo omnoho viac fyzickej námahy a napodiv sa na duševnú nerovnováhu sťažovalo oveľa menej ľudí. Tým, že ľudia zanedbávajú svoju fyzickú stránku, ktorá sa doplňuje s duševnou, idú nakoniec ruka v ruke ku dnu obe.

Ženská otázka


K pocitom životnej nerovnováhy sú náchylnejšie ženy. Koniec koncov, po celé stáročia boli vychovávané k tomu, aby tu boli pre druhých a na seba príliš nemysleli. A v poslednom čase sa im k materským, partnerským a spoločenským povinnostiam pridala túžba vyrovnať sa mužom, čo nesie so sebou zase ďalšie vychýlenie z harmónie, vyčerpanie, obetovanie a premáhanie sa. 

Pod vplyvom toho všetkého potom ženy ľahko naplňujú predstavu, ktorú o nich muži šíria: že vlastne nevedia, čo chcú. A to pri všetkých požiadavkách okolia a zanedbávaní vlastných pocitov teda skutočne vedieť nemôžu. 

Ženy si hovoria, že toho predsa toľko nepotrebujú, hlavne aby sa deti a muž mali dobre. Zotrvávajú na pracovných pozíciách, ktoré z hĺbky duše neznášajú. Chybná je aj ich všeobecná tendencia porovnávať sa s tými úspešnejšími, krajšími a štíhlejšími bez ohľadu na to, či to je vôbec porovnateľné. Tak stále viac sabotujú samých seba namiesto toho, aby sa odhodlali a vzali život do vlastných rúk.

Lepšia cesta

Ruku na srdce, je veľmi pravdepodobné, že aspoň v nejakej svojej životnej oblasti ste nespokojní. Cítite sa vyčerpane, neuspokojene, nešťastne? Je len otázkou, kde a ako začať, aby sa veci pohli k lepšiemu. 

„Zo skúsenosti s klientmi viem , že ľudia väčšinou čakajú na veľký problém, ktorý ich dostane do situácie, keď už nevedia ako ďalej, a tým sú donútení ku zmene,“ hovorí odborníčka. „Také vyčkávanie však nepokladám za šťastné. Keby každý, kto hasí problém, až keď je požiar na streche, prišiel, len čo sa objaví prvý plamienok, bolo by všetko oveľa jednoduchšie a rýchlejšie.“ 

„Ale ľudia skrátka potrebujú tvrdé lekcie, aby sa definitívne rozhodli, že tak to ďalej nejde. Verím však, že každý problém, ktorý sa v našich životoch objaví, má svoj zmysel a iba nám ukazuje, že máme ísť iným smerom, vidieť ho ako príležitosť a pýtať sa sami seba: čo mi to život chce naznačiť, akým smerom sa mám uberať?“ uzatvára odborníčka.

 

Foto: Shutterstock