Emócie sú prirodzenou súčasťou našich životov a všetky nás istým spôsobom ovplyvňujú. Jedne sú pozitívne, iné zas negatívne. No vedeli ste, že existuje jedna, ktorá môže byť nadovšetko nebezpečná? A to nielen pre vašu psychiku, ale dokonca môže mať nepriaznivé následky aj na zdravie. O akú ide?

Psychosomatika a jej účinky

Psychoneuroimunológia je vedecká disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi psychickými procesmi a imunitným systémom nášho tela. Mozog a imunitný systém aktívne a intenzívne spolu komunikujú a hovoria si ako sa práve teraz máme. Aj preto je mimoriadne dôležité starať sa o svoje psychické nastavenie, lebo práve to ovplyvňuje to, ako sme celkovo odolní. Emócie totiž ovplyvňujú nielen celkovú psychiku človeka, ale aj jeho zdravie.

Všetkého veľa škodí

Hovorí sa, že všetkého veľa škodí, no toho negatívneho predsa ešte o čosi viac. Keďže emócie majú výrazný vplyv na zdravie človeka, nie je prekvapujúce, že zotrvávanie v negatívnych emóciách môže mať vážne následky. A to potvrdila aj nedávna štúdia, ktorú publikoval portál Spring.

Do výskumu sa zapojilo spolu 226 respondentov, u ktorých sa 7 dní sledovalo ich prežívanie. Teda konkrétne to, nakoľko sa cítili byť smutní a nahnevaní a tento stav sa následne porovnával s úrovňou zápalových hodnôt v ich krvi. Aké boli výsledky? Vedci zistili, že tí ľudia, ktorí pociťovali hnev mali častejšie vážnejšie zdravotné problémy, trpeli rakovinou, artritídou či inými kardiovaskulárnymi ochoreniami.

"Zistili sme, že každodenné prežívanie hnevu súviselo s vyšším stupňom zápalu a chronických chorôb u ľudí vo veku 80 rokov a starších, ale nie u mladších seniorov. Na druhej strane smútok nesúvisel so zápalmi alebo chronickými chorobami,” vysvetľuje spoluautor štúdie Dr Carsten Wrosch.

 

Najnegatívnejšie emócia

Možne ste aj vy čakali, že touto negatívnou emóciou bude práve smútok a zrejme by to aj bolo logické. No opak je pravdou. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tou najnezdravšou a zároveň aj najnebezpečnejšou emóciou nie je smútok, ako by sa mohlo zdať, ale je to hnev. Prečo?

"Keďže väčšina ľudí starne, jednoducho nemôžu vykonávať činnosti, ktoré kedysi robili, alebo môžu zažiť stratu manžela, alebo pokles telesnej pohyblivosti a môžu sa hnevať. Naša štúdia ukázala, že hnev môže viesť k rozvoju chronických chorôb, zatiaľ čo smútok nie,“ uviedla vedúca výskumu Dr. Meaghan A. Barlow.

Vedcom sa totiž podarilo dokázať, že smútok síce napácha v našom tele menšie škody, no tie nemajú na celkový zdravotný stav človeka výraznejší vplyv. Omnoho väčší má práve hnev.

“Smútok nám veľakrát istým spôsobom poskytne úľavu a umožní nechať veci plynúť, pretože ich už nezmeníme. Vieme si teda uvedomiť, že to pre nás nie je dobré. Naopak, hnev dokáže byť motivujúci len málokedy, “ dodáva na záver doktorka Meaghan A. Barlow.

Foto: Shutterstock