Sila a trvácnosť vzťahu závisia od schopnosti zvládať konflikty. Každý z nás pozná pocit bezmocnosti, keď sa pokúšame nahradiť hádky menej vyčerpávajúcimi a konštruktívnejšími reakciami. Nijaké nám v tom momente nezídu na um. Stanislav Kratochvíl, popredný český profesor klinickej psychológie, má pre vás tipy na možnosti, ako obmedziť konflikty. Jeho stratégie bývajú prezentované ako „manželská taktika“. Patria do nej tieto odporúčania.

Zaujímať sa o toho druhého

Poznať ho, uvedomiť si, že každý z nás je jedinečná individualita. Môžeme si z odlišností zúfať alebo, naopak, konštatovať, že každý rozdiel je hoden lásky, pretože rozmnožuje život. K tomu, aby vzťah vznikol, bola potrebná aspoň chvíľková sympatia. Aby vzťah trval, vyžaduje si empatiu, čiže schopnosť vcítenia sa do pocitov druhého. Forma a prejav kladne prijímaného záujmu sa prípad od prípadu veľmi líšia. Mieru záujmu, ktorú niekto považuje už za nezáujem, môže niekto iný vnímať ako lásku dusiacu, ktorá mu nedáva možnosť slobodne žiť. Práve pre takéto rozdiely je nevyhnutné zapojiť emočnú inteligenciu.

Počúvať toho druhého a hovoriť, čo ho zaujíma

Kde si tak dlho, to je peklo, zase sa pokazila umývačka. To je už tretíkrát tento rok a do servisu sa nemôžem dovolať. Nemysli si, že to budem zase ja, kto to bude riešiť! Do toho všetkého sa ohlásila tvoja matka na návštevu. Podobná lavína sťažností býva častým spúšťačom konfliktu. Partner sa po takomto verbálnom útoku cíti zaskočený a podľa vzoru laboratórnych krýs, zahnaných do kúta klietky, reaguje agresiou. A nezabúdajte. Počúvať je krásne, ale najkrajšie je rozprávanie sa o tom, čo zaujíma oboch. Zlepšuje to kvalitu komunikácie, a najmä to prináša dobrý pocit z nej.

Opatrne s kritikou

Ak kritizujeme, budeme kritizovaní. Keď naopak, chválime, je určitá nádej, že budeme tiež chválení. S dĺžkou spoločného spolužitia rastie sklon kritizovať. To, čo sa nám v časoch citového očarenia zdalo byť roztomilou zvláštnosťou, neskôr nás môže rozčuľovať. Kritizovaný navyše vie, čo robí zle, a netúži to počúvať znova a znova.

 

Pozor aj na časté príkazy

Rozkazovanie nemáme radi, bez ohľadu na to, čo je predmetom prikázaného. Pozoruhodným príkladom partnerských hier spojených s pokusom testovať ochotu k spolupráci sa stáva otázka vynesenia smetí. Je až prekvapujúce, koľko času a nervov venuje žena tomu, aby muž odpadky vyniesol. Zdôvodňuje to zvyčajne slovami: „Aspoň to keby urobil. Všetko predsa nemôže byť len na mne.“ To je síce pravda, ale úsilie, ktoré je potrebné na presadenie ženinej požiadavky nezodpovedá efektu. A obdobné je to aj s očakávaniami mužov, ktorí trvajú na tom, čo všetko by žena mala.

Uznať vlastnú chybu

Keď priznáme svoje pochybenie a urobíme to včas, môžeme hádke alebo konfliktu predísť. Ak sme ochotní vziať na seba ako vlastnú chybu niečo, čo v pravom slova zmysle chybou nie je, môžeme dobre zvládnuť aj zložitejšie konfliktné situácie... Už naši predkovia sa riadili porekadlom „múdrejší ustúpi“. Robili tak, samozrejme, nie preto, že by túžili po predikáte blahoslavený najmúdrejší, ale preto, že „ústup“ považovali vzhľadom na bezprostredné ciele za najvýhodnejší. 

Pochváliť, čo za pochválenie naozaj stojí

Pochvala dokáže v  partnerstve pravé divy. Podporuje kladné aktivity a je jedným z mála korektných manipulátorov. Ako optimálny pomer medzi pochvalou a výčitkou sa uvádza pomer 5 : 1. Ak majú byť výhrady účinné a nevyvolávať dusno, musí ich prevážiť ocenenie a pochvala. 

Vžitie sa do situácie iného

Riziká možného konfliktu znižuje zásada vedieť sa na problém pozerať očami druhého! Nemusí ísť o zložité pohľady do hĺbky mužskej alebo ženskej psychiky. Rovnako ako nie je zmyslom pochopenia partnera to, že si ľahko so všetkým poradím ja sama, a teda to isté očakávam od neho. Východiskom je skôr prístup: „Som pravák a musím všetko robiť ľavou rukou. Ako mi je?“

Smiať sa, alebo plakať?

To nie je otázka na diskusiu. Väčšina hádok vzniká v podstate z malicherných, nezriedka aj trochu komických príčin. Tam, kde sme postavení pred voľbu, či sa smiať alebo plakať, volíme radšej prvý prístup. Smejeme sa radšej v duchu a neberieme príčiny sporu až tak vážne. Rozhodne však pozor na zamieňanie humoru za iróniu. To by nedopadlo dobre.

Foto: Shutterstock