Úzkostné stavy sú nepríjemné. Vedia nás rozhodiť, ba dokonca paralyzovať, zničiť vzťahy s okolím aj kariéru. To všetko dokáže úzkosť, keď má možnosť narásť do obrích rozmerov. Čo je však horšie je fakt, že spúšťačmi úzkosti sú častokrát bežné veci, ktoré mnohí z nás robia každý deň. O aké ide a ako sa im oblúkom vyhnúť?

Úzkosť ako celosvetový problém

Prežívanie strachu, nezvládanie stresu a málo času, to všetko vyústi do stavu zvaného úzkosť. Tá sa už považuje za celosvetový problém a uvádza sa, že v USA úzkostnými poruchami trpí viac ako 40 miliónov dospelých ľudí, čo je približne 18 - 20% populácie. Toto číslo však zahŕňa len ľudí, ktorým bola úzkostná porucha odborne diagnostikovaná, a preto sa predpokladá, že konečné číslo môže byť ešte vyššie. Ktoré veci sú zodpovedné za to, že úzkosť sa stáva bežnou (ale nebezpečnou!) súčasťou našich životov?

Alhokol

Možno prekvapujúce a možno nie. Každopádne, alkohol patrí k jedným z najčastejších spúšťačov úzkosti, aj keď sa tak zo začiatku nemusí javiť. Mnoho ľudí má pri nezvládaní stresu či problémoch akúsi “potrebu” vypiť si, aby sa upokojili. Opak je však pravdou. Alkohol síce môže slúžiť, ako sedatívum a človeka skutočne upokojí či uvoľní, no funguje to len dočasne. Po dlhšom čase sa z neho už stáva akýsi urýchľovač nástupu úzkosti, pretože všetci dobre vieme, že problémy vďaka alkoholu nezmiznú, len sa oddialia. Nemal by sa z neho preto stať “liek” na úzkosť, pretože ním naozaj nie je.

Nevyvážená strava

Výživa a celkové stravovanie človeka má na celkové fyzické, ale aj psychické zdravie významný vplyv. Náš mozog totiž potrebuje denne dodať určité výživné látky pre jeho správne fungovanie a koniec koncov aj odbúravanie úzkostných stavov. Nutrične nevyvážená strava plná sacharidov či tukov v podobe fastfoodov je pre mozog deštruujúca a hoci dočasne zaženie pocit hladu, na celkový organizmus na veľmi negatívny vplyv. Potvrdzuje to aj publikácia Dr. Evy Selhu z Harvardu: „Štúdie porovnávali tradičné stravovanie, ako sú stredomorská strava a tradičná japonská strava s typickou „západnou stravou“  (fastfoodu a pod.) a preukázali, že riziko duševnej choroby je o 25% až 35% nižšie u tých, ktorí jedia tradičnú stravu.“ Odborníci preto odporúčajú minimalizovať konzumáciu spracovaných potravín a naopak zvýšiť množstvo čerstvých zdrojov a vitamínov.

Prepracovanie

Mať rád svoju prácu a vysoké pracovné nasadenie je samozrejme v poriadku, no je nutné určiť si hranice. Prepracovanie môže byť takisto nebezpečné a ohroziť nielen fyzické zdravie, ale aj psychické. Aj preto sa považuje za jeden z mnohých spúšťačov úzkosti. Neustála práca sa po dosiahnutí mení na ďalšiu a ďalšiu a to nemá koniec. To môže zmeniť chemické procesy v mozgu, kde nekonečné povinnosti môžu podnietiť vznik úzkosti.

Nedostatok spánku

Spánok je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu. Keď sa spánok chtiac či nechtiac snažíme eliminovať, škodíme mozgu, ktorý jednoducho nedokáže normálne fungovať. To má za následok úzkostné stavy, ale dôsledky môžu byť aj vážnejšie. Ide predovšetkým o psychologické problémy, ako depresie či neschopnosť sústredenia, ale aj migrény. Pridružiť sa môže aj nespavosť, čím trpí aj fyzické zdravie. Mali by ste si preto dopriať každú noc aspoň 7, ideálne 8 hodín spánku a pri akýchkoľvek problémoch vyhľadať odborníka.

 

Nízka hladina cukru v krvi

Fyzické a psychické zdravie je veľmi úzko prepojené. A keďže mozog si pre zachovanie svojej funkcie vyžaduje stály prísun glukózy a iných výživných látok, pri stravovaní treba zvážiť aj tento aspekt. Okrem iného, nízka hladina cukru v krvi znamená nedostatočnú “výživu” mozgu, v dôsledku čoho to môže vnímať ako hrozbu, ktorá môže spustiť úzkosť. Po fyzickej stránke však nízka hladina cukru v krvi môže spôsobiť cukrovku. Riešením je každý (ako psychický, tak fyzický problém) konzultovať s lekárom alebo iným odborníkom, ktorí vám pomôžu nastaviť správnu životosprávu.

Samota

Človek je od prírody spoločenský tvor, a preto mu samota škodí. Aj keď si to mnohí nepripustia je to tak. A hoci sa ľudia všeobecne rozdeľujú podľa sociálnej interakcie, vo svojej podstate ju potrebuje každý. Introverti napríklad vyžadujú malú spoločenskú interakciu, kým extroverti vyžadujú sociálnu interakciu ako prostriedok energie a motivácie. Extrémna izolácia však nie je zdravá a môže spôsobiť vážne dôsledky. Príliš veľa samoty môže viesť k častému premýšľaniu, hlavne nad samým sebou, čo môže spôsobuje úzkosť. Premýšľanie nad svojím životom je samozrejme v poriadku, no nemalo by nás brzdiť v každodennom živote, ale naopak motivovať k zmene k lepšiemu. Len tak sa dá vyhnúť úzkosti.

Nezvládanie stresu

Stres je žiaľ problém 21. storočia a mnoho ľudí ho má problém zvládať. No aj z toho môžu prameniť časté úzkostné stavy. Bez riadnej schopnosti zvládať stres ľahko podľahneme spúšťačom úzkosti – vnútorným i vonkajším. Stres totiž vytvára pocity úzkosti. Vedieť ho zvládať a pracovať s ním je teda prioritou pre tých, ktorí chcú zmierniť úzkosť a jej sprievodné príznaky.

Negativita

Negativtita ešte nikomu nič pozitívne neprieniesla, skôr naopak. Má veľmi negatívny dopad na psychické aj fyzické zdravie a môže byť dokonca aj spúšťačom úzkostí. Snažte sa negatívnych myšlienok zbaviť a nahraďte ich pozitívnymi. Na zmiernenie negatívneho myslenia vyskúšajte rôzne športy, meditáciu alebo jogu.

Strata zmyslu života

Zmysel života potrebuje každý. Dokáže nás motivovať, zdolávať prekážky a bojovať. Ľudia, ktorí majú víziu do budúcna a vedia čo chcú sú tak voči úzkostiam odolnejší, ako tí, ktorí zmysel života v ničom nevidia alebo ho jednoducho stratili. Strata cieľu alebo významu je pre nich dosť zničujúca a majú tendenciu zažívať do určitej miery záchvaty úzkosti. Aj v tomto prípade platí, že všímavosť, meditácia a praktizovanie vďačnosti môžu pomôcť uviesť veci do lepšej perspektívy a eliminovať úzkosť. Skúste to a nedajte jej vo vašom živote šancu!

Foto: Shutterstock