O tom, čo všetko so sebou prináša hyperkinetická porucha a ako pracovať s deťmi s touto chorobou tak v škole, ako aj doma, hovorí psychologička Gabriela Herényiová.
Po letných prázdninách sa školy opäť zaplnili deťmi. Nejednému učiteľovi, ale aj rodičovi možno budú robiť vrásky na čele hyperaktívni žiaci s poruchou pozornosti označovanou ako ADHD (skratka anglického Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Niektorí zvyknú hovoriť, že je to módna diagnóza modernej doby, iní zasa, že je to najčastejšia psychická porucha detí a mládeže. Ako je to teda naozaj?
Po prázdninách sa bude veľa detí ťažšie koncentrovať na vyučovanie, adaptačná doba býva asi dva týždne, s tým musia počítať tak rodičia, ako aj učitelia. ADHD je reálna diagnóza ako porucha pozornosti a hyperaktivity a patrí medzi neurovývinové poruchy. Podľa najnovších neurologických výskumných zistení prevalencia ADHD sa pohybuje na úrovni 10 – 12 percent školopovinných detí. Ako zákkadné vlastnosti detí s touto poruchou možno uviesť poruchu pozornosti, impulzivitu a hyperaktivitu. Mnoho rodičov pripisuje túto poruchu nesprávne svojim živým, neposedným a často „nevychovaným“ deťom, ktoré ako rodičia nezvládajú, lebo ich ratolesti nemajú určené hranice vo výchove.
Je len neposedné?
Medzi deťmi živými a tými, ktorým bola diagnostikovaná porucha ADHD, je diametrálny rozdiel v tom, že ADHD je porucha zarade- ná do MKCH – 10 (medzinárodná klasifikácia chorôb, pozn. red.), kde sa uvádza, že poruchy musia byť zjavné pred siedmym rokom dieťaťa, a stav musí trvať najmenej šesť mesiacov. Neposedné deti nemajú poruchu, len ťažko dodržiavajú pravidlá, najmä v škole.
Rozdiely v pohlaviach
"A tiež je pravda, že sa ADHD vyskytuje viac u chlapcov, ktorí majú biologické predispozície na danú poruchu. Na túto skutočnosť nemáme zatiaľ vysvetlenie, ale treba podotknúť, že ADHD sa nikdy nevyskytuje osamotene," hovorí odborníčka. Výsledky výskumov uvádzajú, že až 80 percent detí s ADHD má komorbídnu diagnózu, teda súčasný výskyt viacerých ochorení, a 60 percent až dve komorbidity. U viac ako polovice detí je prítomná porucha opozičného vzdoru alebo porucha správania. U menej ako 50 percent detí sú prítomné špecifické poruchy učenia: dyslexia, dysgrafia, dysortografia alebo dyskalkúlia a porucha motorickej koordinácie. Menej frekventovaný je výskyt úzkostných, tikových a afektívnych porúch. ADHD ovplyvňuje celkové správanie dieťaťa a hrá zásadnú rolu v rozhodovacom procese. Nemá však žiadnu súvislosť s inteligenciou jedinca, i keď v dôsledku zníženej pozornosti bývajú školské výsledky horšie.
Čo ak máte podozrenie?
Ak rodič sleduje dlhšie obdobie, to znamená niekoľko mesiacov, príznaky nepokoja, nekoncentrovanosti, nepozornosti a určitej nesústredenosti, mal by po konzultácii so školou a porovnaním problémov v správaní aj v tomto prostredí vyhľadať odborníka, najlepšie psychológa a špeciálneho pedagóga, ktorí môžu dieťa poslať na ďalšie odborné vyšetrenia. Veľmi často je to práve škola a pani učiteľka, ktorá prvá zachy- tí odlišné správanie dieťaťa, pretože ADHD sa prejavuje najmä v štruktúrovaných situáciách, a deťom s touto poruchou robí problémy adaptovať sa na režim a narušujú ho. Spôsob narušovania býva pre pedagógov neprehliadnuteľný, je preto nevyhnutné, aby pedagóg informoval zákonných zástupcov o svojom pozorovaní a navigoval ich k ďalším odborníkom.
Pomôčť môžu aj príručky. "A napokon spomeniem ešte jeden veľmi zaujímavý titul, ktorý vrelo odporúčam: Detský mozog vysvetlený rodičom. Táto kniha poskytuje kľúč, ktorý pomáha rodičom rozvinúť intelektuálny a emocionálny potenciál ich detí. Aplikovanie autorových odporúčaní nielenže pomôže vášmu dieťaťu budovať zák- lady rozumovej a emocionálnej rovnováhy, ale podporí aj budovanie jeho nezávislosti, a navyše vám umožní vytvoriť si s ním láskyplné, pevné puto. Je to kniha, ktorá vám pomôže pochopiť, čo vaše deti skutočne potrebujú," dodáva na záver psychologička.
Foto: Shutterstock